Ako USA začali novú studenú vojnu s Ruskom a nechali Ukrajinu, aby v nej bojovala

od Medea Benjamin

Nič neospravedlňuje ruskú inváziu, no pod povrchom tejto klasickej hry o morálke sa skrýva ešte zákernejšia realita. Prekladáme text Medey Benjaminovej a Nicolasa J.S. Daviesa

Obrancovia Ukrajiny statočne odolávajú ruskej agresii a zahanbujú zvyšok sveta a Bezpečnostnú radu OSN za to, že ich nedokázala ochrániť. Je to povzbudzujúce znamenie, ak Rusi a Ukrajinci vedú v Bielorusku rozhovory, ktoré môžu viesť k prímeriu. Je potrebné vynaložiť všetko úsilie na ukončenie tejto vojny skôr, ako ruská vojnová mašinéria zabije ďalšie tisíce ukrajinských obrancov a civilistov a prinúti ďalšie státisíce utiecť.

Pod povrchom tejto klasickej morálnej hry je však ešte zákernejšia realita, a to je úloha Spojených štátov a NATO pri príprave pôdy pre túto krízu.

Prezident Biden označil ruskú inváziu za „nevyprovokovanú“, ale má to ďaleko od pravdy. Počas štyroch dní pred inváziou pozorovatelia prímeria z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdokumentovali nebezpečný nárast porušení prímeria na východnej Ukrajine s 5 667 porušeniami a 4 093 výbuchmi.

Väčšina sa nachádzala v de facto hraniciach Doneckej (DĽR) a Luhanskej (LĽR) ľudovej republiky, v súlade s paľbou od ukrajinských vládnych síl. Pri takmer 700 monitoroch prímeria OBSE na zemi nie je pravdepodobné, že by to všetko boli incidenty pod falošnou vlajkou, zorganizované separatistickými silami, ako tvrdili americkí a britskí predstavitelia.

Či už bola streľba len ďalšou eskaláciou v dlhotrvajúcej občianskej vojne alebo úvodnou salvou novej vládnej ofenzívy, určite to bola provokácia. Ruská invázia však ďaleko prekročila akúkoľvek primeranú akciu na obranu DĽR a LĽR pred týmito útokmi, čím sa stala neprimeranou a nezákonnou.

V širšom kontexte sa však Ukrajina stala nevedomou obeťou a zástupcom v znovuobnovenej studenej vojne USA proti Rusku a Číne, v ktorej Spojené štáty obkľúčili obe krajiny vojenskými silami a útočnými zbraňami, ktoré boli vyňaté z celého radu zmlúv o kontrole zbrojenia a odmietli rokovať o rezolúciách na racionálne bezpečnostné obavy vznesené Ruskom.

V decembri 2021, po summite prezidentov Bidena a Putina, Rusko predložilo návrh novej zmluvy o vzájomnej bezpečnosti medzi Ruskom a NATO, pričom sa malo prerokovať 9 článkov. Predstavovali primeraný základ pre serióznu výmenu názorov. Pre krízu na Ukrajine bolo najrelevantnejšie jednoducho súhlasiť s tým, že NATO neprijme Ukrajinu za nového člena, čo v dohľadnej dobe v žiadnom prípade nie je na stole. Ale Bidenova administratíva odmietla celý ruský návrh ako vopred stratený, dokonca ani ako základ pre ďalšie rokovania.

Rozpad vzťahov USA s Ruskom a zlyhanie Bidenovho nepružného balansovania na hrane túto vojnu urýchlilo, a predsa Bidenova politika „externalizuje“ všetku bolesť a utrpenie, aby Američania mohli, ako raz povedal iný vojnový prezident, „robiť si svoje veci“ a pokračovať v nakupovaní. Americkí európski spojenci, ktorí teraz musia ubytovať státisíce utečencov a čeliť stúpajúcim cenám energií, by si mali dávať pozor, aby nedoplatili na tento druh „líderstva“ skôr, ako aj oni skončia v prvej línii.

Na konci studenej vojny bola Varšavská zmluva, východoeurópsky náprotivok NATO, rozpustená a NATO malo byť tiež, keďže splnilo účel, pre ktorý bolo vytvorené. Namiesto toho NATO fungovalo ako nebezpečná, nekontrolovateľná vojenská aliancia, ktorá sa venovala najmä rozširovaniu sféry svojich operácií a ospravedlňovaniu vlastnej existencie. Rozrástla sa zo 16 krajín v roku 1991 na celkovo 30 dnešných krajín, pričom zahŕňa väčšinu východnej Európy a zároveň páchala agresiu, bombardovanie civilistov a iné vojnové zločiny.

V roku 1999 NATO spustilo nezákonnú vojnu s cieľom vojensky vyčleniť nezávislé Kosovo zo zvyškov Juhoslávie. Nálety NATO počas vojny v Kosove zabili stovky civilistov a jeho vedúci spojenec vo vojne, kosovský prezident Hashim Thaci, je teraz súdený v Haagu za otrasné vojnové zločiny, ktoré spáchal pod rúškom bombardovania NATO, vrátane chladnokrvných vrážd stoviek väzňov kvôli predaju ich vnútorných orgánov na medzinárodnom trhu s transplantáciami.

Ďaleko od severného Atlantiku sa NATO pripojilo k Spojeným štátom vo svojej 20-ročnej vojne v Afganistane a potom zaútočilo a zničilo Líbyu v roku 2011, pričom za sebou zanechalo zlyhávajúci štát, pokračujúcu utečeneckú krízu a násilie a chaos v celom regióne.

V roku 1991, ako súčasť sovietskej dohody o akceptovaní znovuzjednotenia východného a západného Nemecka, západní lídri ubezpečili svojich sovietskych náprotivkov, že nerozšíria NATO bližšie k Rusku ako po hranice zjednoteného Nemecka. Americký minister zahraničných vecí James Baker sľúbil, že NATO nepostúpi „ani o palec“ za nemecké hranice. Porušené sľuby Západu sú k dispozícii všetkým na 30 odtajnených dokumentoch zverejnených na webovej stránke Národného bezpečnostného archívu.

Po expanzii vo východnej Európe a vedení vojen v Afganistane a Líbyi NATO podľa očakávania uzavrelo kruh a opäť považuje Rusko za svojho hlavného nepriateľa. Americké jadrové zbrane sú teraz umiestnené v piatich krajinách NATO v Európe: Nemecku, Taliansku, Holandsku, Belgicku a Turecku, zatiaľ čo Francúzsko a Spojené kráľovstvo už majú svoj vlastný jadrový arzenál. Americké systémy „protiraketovej obrany“, ktoré by sa dali prerobiť na odpálenie útočných jadrových rakiet, sú umiestnené v Poľsku a Rumunsku, vrátane základne v Poľsku len 100 míľ od ruských hraníc.

Ďalšou ruskou požiadavkou vo ich decembrovom návrhu bolo, aby sa Spojené štáty jednoducho znovu pripojili k zmluve INF (zmluva o jadrových silách stredného doletu) z roku 1988, na základe ktorej sa obe strany dohodli, že v Európe nebudú rozmiestňovať jadrové rakety krátkeho alebo stredného doletu. Trump od zmluvy odstúpil v roku 2019 na radu svojho poradcu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona, ktorému na opasku visia aj skalpy zmluvy ABM z roku 1972, JCPOA z roku 2015 s Iránom a dohodnutého rámca z roku 1994 so Severnou Kóreou.

Nič z toho nemôže ospravedlniť ruskú inváziu na Ukrajinu, ale svet by mal brať Rusko vážne, keď hovorí, že jeho podmienkami na ukončenie vojny a návrat k diplomacii sú ukrajinská neutralita a odzbrojenie. Hoci v dnešnom po zuby ozbrojenom svete nemožno očakávať úplné odzbrojenie od žiadnej krajiny, neutralita môže byť pre Ukrajinu serióznou a dlhodobou eventualitou.

Existuje mnoho úspešných precedensov, napríklad Švajčiarsko, Rakúsko, Írsko, Fínsko a Kostarika. Alebo si vezmite prípad Vietnamu. Má spoločnú hranicu a vážne námorné spory s Čínou, ale Vietnam odolal úsiliu USA zatiahnuť ho do studenej vojny s Čínou a zostáva oddaný svojej dlhodobej politike „štyroch nie“: žiadne vojenské spojenectvá; žiadne spojenie s jednou krajinou proti druhej; žiadne zahraničné vojenské základne; a žiadne hrozby alebo použitie sily.

Svet musí urobiť všetko, čo je potrebné, aby dosiahol prímerie na Ukrajine a udržal ho. Možno by generálny tajomník OSN Guterres alebo osobitný zástupca OSN mohli pôsobiť ako sprostredkovatelia, možno s mierovou úlohou OSN. Nebude to ľahké – jednou z doteraz nepoučených lekcií z iných vojen je, že je jednoduchšie zabrániť vojne serióznou diplomaciou a skutočným záväzkom k mieru, ako ukončiť vojnu, keď už začala.

Ak a keď dôjde k prímeriu, všetky strany musia byť pripravené začať odznova rokovať o trvalých diplomatických riešeniach, ktoré umožnia všetkým obyvateľom Donbasu, Ukrajiny, Ruska, Spojených štátov a ostatných členov NATO žiť v mieri. Bezpečnosť nie je hra s nulovým súčtom a žiadna krajina ani skupina krajín nemôže dosiahnuť trvalú bezpečnosť podkopávaním bezpečnosti iných.

Spojené štáty a Rusko musia tiež konečne prevziať zodpovednosť, ktorá prichádza so skladovaním viac ako 90 % svetových jadrových zbraní, a dohodnúť sa na pláne začatia s ich likvidáciou v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní (NPT) a novou zmluvou OSN o zákaze jadrových zbraní (TPNW).

Napokon, keďže Američania odsudzujú ruskú agresiu, bolo by stelesnením pokrytectva zabudnúť alebo ignorovať mnohé nedávne vojny, v ktorých boli agresormi Spojené štáty americké a ich spojenci: v Kosove, Afganistane, Iraku, Haiti, Somálsku, Palestíne, Pakistane, Líbyi, Sýrii a Jemene.

Úprimne dúfame, že Rusko ukončí svoju nezákonnú, brutálnu inváziu na Ukrajinu dlho predtým, než sa dopustí čo i len zlomku masívneho zabíjania a ničenia, ktoré spáchali Spojené štáty a ich spojenci v našich nezákonných vojnách.

Zdroj foto: Stop the War Coalition.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články