Budúcnosť pracovného trhu na Slovensku v kontexte demografických zmien a priemyslu 4.0

od Ján Košč

 

Atmosféra na pracovnom trhu sa v posledných dvoch rokoch diametrálne zmenila. Tieto zmeny pramenia tak zo znižujúcej sa nezamestnanosti a rastúcej zamestnanosti, ako aj z dôvodu dynamických demografických zmien a vysťahovalectva. Slovenskí zamestnávatelia bijú na poplach v súvislosti s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov a žiadajú uvoľniť pravidlá pre umiestňovanie pracovnej sily pochádzajúcej z krajín mimo Európskej únie. Ich požiadavky sú samozrejme logické, z hľadiska aktuálneho stavu, otázkou ale ostáva, nakoľko je tento stav spôsobený práve nimi dlhoročne uplatňovanými praktikami na trhu práce. Samozrejme, nie je možné paušalizovať a tvrdiť že za súčasný stav môžu všetci zamestnávatelia a rovnako nie je možné ani povedať, že vinu nesú výlučne len zamestnávatelia. V tomto príspevku sa ale pozrieme len na podiel, ktorý na súčasnom stave nesú práve oni. V prvom rade je potrebné poukázať na fakt, že aj napriek poplašným rečiam o akútnom nedostatku pracovnej sily na Slovensku, patrí naša ekonomika v rámci EÚ k tým krajinám, ktoré majú najmenší problém s neobsadenými pracovnými miestami (graf 1).

Graf 1 Neobsadené pracovné miesta (1)

V druhom rade je rovnako potrebné poukázať na fakt, že mimo Slovenska pracuje približne 300 000 slovenských občanov (2), pričom títo tvoria dostatočne veľkú skupinu potencionálnych zamestnancov, ktorých je potrebné prilákať kvalitným zamestnaneckým prostredím, ako aj slušnou mzdovou politikou.

Politika nízkych miezd, pracovné prostredie a migrácia

Úlohou tohto príspevku nie je popísať politiku nízkych miezd, ani dokazovať existenciu jej uplatňovania na Slovensku, v tomto prípade si vystačíme tým, že skonštatujeme, že týmto problémom sa v dostatočnej miere venovali iní (3).

Práve uplatňovanie politiky nízkych miezd spolu s vysokou nezamestnanosťou boli v minulosti hlavnými push faktormi, ktoré vytláčali pracovnú silu zo Slovenska a ani dnes, keď je nezamestnanosť na rekordných minimách a aj mzdy rastú omnoho rýchlejšie ako kedykoľvek predtým sa migračné toky slovenských občanov príliš nemenia. Analytici Inštitútu finančnej politiky vydali aktualizované údaje ohľadom odchodov a príchodov obyvateľov (4). Podľa tejto štúdie sme v rokoch 2016 a 2017 zaznamenali na Slovensku konečne pozitívne migračné saldo, v roku 2016 pribudlo skoro 6 tisíc obyvateľov a v roku 2017 až 15 tisíc. Problémom tohto pozitívneho migračného salda je ale fakt, že bez príchodu občanov z iných krajín by bolo migračné saldo stále záporné“(4).

Podľa mnohých výskumov (5) realizovaných medzi slovenskými migrantmi a študentami je práve výška miezd na Slovensku hlavným faktorom vplývajúcim na rozhodnutie odísť. Na druhú stranu, vo výskume (6) realizovanom medzi slovenskými migrantmi koncom minulého roka uviedlo 64 % respondentov, že by sa vrátili na Slovensko pracovať aj v prípade, že by dostali v priemere až o 43 % nižšiu mzdu ako poberajú v zahraničí čiže medzi našimi občanmi existuje dostatočne veľká skupina, ktorá je ochotná vrátiť sa odrádzajú príliš nízke mzdy na Slovensku. (6)

Okrem samotného odmeňovania je potrebné sledovať aj iné podmienky na trhu práce, súhrnne označované ako pracovné prostredie, ktoré je možné posudzovať z viacerých možných uhlov pohľadu. A či už zoberieme do úvahy čiastkové (6), alebo komplexné(7), tak je možné skonštatovať, že sa Slovensko tiež v mnohých ukazovateľoch umiestňuje na nelichotivých priečkach, čo určite neprispieva k ochote Slovákov pracovať doma. Zlepšovať zamestnanecké prostredie a odmeňovanie zamestnancov je v konečnom dôsledku v záujme zamestnávateľov. Dobré podmienky a mzdy prilákajú viac záujemcov a zároveň spokojnejší zamestnanec je omnoho produktívnejší. Ďalším nezanedbateľným plusom vyšších miezd by bola vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva a teda aj vyššie tržby podnikateľov.

Priemysel 4.0, výskum a vývoj

V poslednej dobe sa často pri diskusiách o situácii na trhu práce spomínajú zmeny, ktoré logicky prídu s presadzovaním sa tzv. priemyslu 4.0. Stúpajúce využitie robotizácie výroby a služieb spolu s predpokladaným nástupom umelej inteligencie býva niektorými diskutérmi považované za likvidátora pracovných miest a niektorými dokonca používané ako nástroj na zastrašovanie pracovníkov, ktorí sa snažia vylepšovať svoje pracovné podmienky. Ak by robotizácia výroby likvidovala pracovné miesta, tak krajiny ako Japonsko, Južná Kórea, alebo Nemecko by museli bojovať s apokalyptickou nezamestnanosťou, čo sa ani len náhodou nezhoduje s realitou. Nemecko, ako absolútny líder robotizácie v Európe má dokonca aktuálne najnižšiu nezamestnanosť za posledných dvadsaťpäť rokov, hoci počet robotov v Nemecku rastie nadpriemerne. Dokonca aj Slovensko patrí v robotizácii k lídrom a počet používaných robotov u nás neustále stúpa a pritom nám zároveň stúpa aj zamestnanosť. (8)

Naším problémom sú skôr nedostatočné firemné investície do výskumu a vývoja, pričom nielen, že patríme v tomto ukazovateli k najhorším v Európe, ale sme zároveň najhorší vo V4 (graf 2).

Graf 2 Podiel firemných investícií na výskum a vývoj (9)

Deficit vzdelávania, školení

Ďalším často spomínaným problémom je stav slovenského školstva a úroveň absolventov. Jeden z bossov Matador group sa pred časom vyjadril v časopise Forbes takto: Pre slovenské firmy je duálne vzdelávanie nekonečný príbeh. A pritom je to alfa a omega potrieb priemyslu, to nie je nový výmysel. My s Volkswagenom a Siemensom sme sa trochu naštvalia začali sami podnikať kroky v septembri otvárame Duálnu akadémiu v Devínskej Novej Vsi“(10). Matador pôsobí na voľnom Slovenskom trhu od roku 1989 a až v roku 2017 pocítili potrebu spolupracovať so školstvom? Volkswagen, ktorý doma v Nemecku spolupracuje so školami niekoľko desiatok rokov tiež pocítil potrebu robiť to isté až teraz, hoci na Slovensku pôsobí od roku 1991? Slovenské firmy, až na zopár výnimiek po roku 1989 so školami prestali spolupracovať a zahraniční investori sa o spoluprácu ani nepokúšali. A dnes by zo dňa na deň chceli mať rovnako dobre fungujúci systém duálneho školstva, ako je ten nemecký, alebo rakúsky? Keď sa pozrieme na celoživotné vzdelávanie na Slovensku (graf 3), tak to tiež nie je lichotivý pohľad. Na Slovensku len menej ako 5 % dospelých absolvuje nejakú formu vzdelávania, pričom aj toto sa dá pripísať na vrub zamestnávateľom, nakoľko v ekonomikách západnej Európy takéto vzdelávanie financujú, alebo organizujú hlavne zamestnávatelia v snahe dostať na trh práce nekvalifikovaných, alebo nízkokvalifikovaných. Dokonca nie je problém v Nemecku alebo Rakúsku nájsť školy, ktorých zriadovateľmi sú priamo zamestnávatelia, na Slovensku je toto skôr výnimkou.

Graf 3 Celoživotné vzdelávanie (9)

Na slovenskom trhu práce participuje menej ako 5 % zamestnancov, ktorý majú základné, alebo nižšie vzdelanie (graf 4), hoci vo vyspelých krajinách sú tieto podiely vyššie. Nemecko, ktoré má najvyššiu robotizáciu v EÚ má podiel oproti Slovensku zhruba trojnásobný. Zároveň patríme ku krajinám EÚ, ktoré majú najvyšší podiel prekvalifikovaných zamestnancov (graf 5), pričom náš problém s prekvalifikovanosťou je najvypuklejší pri zamestnancoch so stredoškolským vzdelaním (11). Zamestnávatelia si dlhé roky užívali vysokú nezamestnanosť a s tým spojený vysoký dopyt po práci, čo viedlo a mnohokrát ešte aj dnes vedie k prehnaným kvalifikačným požiadavkám na pracovnú silu a ich neschopnosť, alebo neochotu siahnuť po menej kvalifikovaných ľuďoch.

Graf 4 Zamestnanci s nízkym vzdelaním (9)

Graf 5 Kvalifikačný nesúlad (11)

Zhrnutie

Na jednu stranu slovenské firmy nedokážu dostatočne využiť kvalifikáciu veľkej časti aktuálnych zamestnancov, na strane druhej sa ani nepokúšajú dostať na trh práce prostredníctvom vzdelávania a školení ľudí s nízkym vzdelaním a o zahraničných Slovákov akoby nemali ani najmenší záujem. Zároveň slovenské firmy absolútne nedostatočne investovali do výskumu a vývoja a v podstate vôbec nespolupracovali s odborným školstvom. Na snahy zamestnancov a tlaky z trhu práce na rýchlejšie dvíhanie miezd zväčša odpovedajú poplašnými rečami o prehrievaní ekonomiky a tvrdeniami o primeranosti miezd na Slovensku. Kremský z Podnikateľskej aliancie Slovenska tvrdí, že: „Najvýznamnejším dôvodom (odchodov do zahraničia, pozn. autor) sú nízke platy na Slovensku v porovnaní s inými krajinami, najmä v Západnej Európe. Tento rozdiel je pochopiteľný a odôvodniteľný tak vyššou produktivitou práce, ako aj vyššími nákladmi na život v týchto krajinách. Dôležité je aj to, že nižšie mzdové náklady sú konkurenčná výhoda Slovenska, vďaka ktorej priťahuje nové investície do priemyslu a služieb.“ (12) Toto tvrdenie sa dá s ľahkosťou vyvrátiť. Cenová hladina na Slovensku ani zďaleka nie je v súlade so mzdovými podmienkami (graf 6).

Graf 6 Cenové hladiny v EÚ (9)

Ako vidno (graf 6) slovenská cenová hladina je cca. 70 % z priemeru EÚ, pričom táto výška nie je v súlade s priemernými mzdovými nákladmi, či už v nominálnom vyjadrení, alebo hlavne v parite kúpnej sily, kde už rozdiely v cenovej hladine zohľadnené sú (graf 7). Slovenskí zamestnávatelia aj napriek silnému tlaku na rast miezd, robia všetko preto, aby nemuseli dvíhať mzdy tak, aby sa výšky a podiely miezd zosúladili s výkonom ekonomiky (HDP a pridaná hodnota) a produktivity práce na Slovensku. (13)

Rovnako je zavádzaním tvrdiť, že nízke mzdy na Slovensku sú dôsledkom nízkej produktivity práce. Slovenská produktivita práce presahuje 80 % priemeru EÚ, pričom podobnú produktivitu práce má aj Slovinsko, kde je priemerná mzda zhruba dvojnásobná a pri cca. štvornásobnej priemernej mzde v Nemecku by podľa tejto logiky mala byť tamojšia produktivita práce niekde na úrovni 320 % priemeru EÚ. (14)

Graf 7 Náklady práce v EÚ (9)

S ohľadom na vyššie uvedené fakty je potrebné prehodnotiť, akým spôsobom sa na Slovensku postavíme výzvam prichádzajúcim s ekonomikou 4.0 a zároveň ako zvládneme konvergenciu našej ekonomiky v rámci EÚ, hlavne s ohľadom na životnú úroveň slovenských občanov. Zásadné bude, ako sa k tejto situácií a budúcim výzvam postavia slovenskí zamestnávatelia, nakoľko veľkú časť súčasných i budúcich problémov majú vo svojich vlastných rukách a v mnohých ohľadoch dnes len žnú úrodu svojej nečinnosti. Otázkou ostáva, či sa chopia príležitosti pevne, alebo nechajú všetko na neviditeľnú ruku trhu, tak ako to robili desaťročia doteraz.

Tento odborný text vznikol s finančnou podporou Rosa-Luxemburg-Stiftung, e.V. zastúpenie v Českej republike, ako príspevok v rámci konferencie: Budúcnosť európskych pracujúcich: Európska únia a štvrtá priemyselná revolúcia (Národná rada Slovenskej republiky – 29. november 2018) a je súčasťou kolektívnej publikácie: DAUBNER P (ed.), 2018. BUDÚCNOSŤ EURÓPY: CESTA K POST-KAPITALIZMU? Bratislava: Občianske združenie POLE. ISBN 978–80–570–0356–4.

Citačný odkaz na tento článok: KOŠČ, Ján. Budúcnosť pracovného trhu na Slovensku v kontexte demografických zmien a priemyslu 4.0. In: Daubner, Peter (ed.): Budúcnosť Európy: Cesta k post-kapitalizmu? Bratislava : Občianske združenie POLE, 2018, s. 56 – 65. ISBN 978-80-570-0356-4.

 

  1. EUROSTAT. Euro area job vacancy rate at 2.1%. Eurostat Press Office, 2018.
  2. HALUŠ, M. HLAVÁČ, M. HARVAN, P. HIDAS, S. Odliv Mozgov po Slovensky. Bratislava : Inštitút finančnej politiky. Komentár 2017/1. Publikované 9. 1. 2017.
  3. KURUC, M. KOŠČ, J. Koniec nízkym mzdám 2017. Bratislava : Občianske združenie Pracujúca chudoba, 2018; GALGÓCZI, B. Why Central and Eastern Europe Needs a Pay Rise. In: Working paper 2017.01. Brussels : ETUI aisbl,2017; DRAHOKOUPIL, J. What Role Can Minimum Wages Play in Overcoming The Low-wage Model in Cenral and Eastern Europe? In: Working paper 2016.09. Brussels : ETUI aisbl, 2016; DRAHOKOUPIL, J. PIASNA, M. What drives wage gaps in Europe? In: Working paper 2017.0. Brussels : ETUI aisbl, 2017; MYANT, M. Unit labour costs: no argument for low wages in eastern and central Europe. In: Working paper 2016.08. Brussels : ETUI aisbl, 2017; PIASNA, A. MYANT, M. Myths of employment deregulation: how it neither creates jobs nor reduces market segmentation. Brussels : ETUI, 2017; ŽELINSKÝ, T. Chudoba a deprivácia na Slovensku metodologické aspekty a empíria. Košice : Equilibrium, 2014; ŽELINSKÝ, T. Slovensko chudobný alebo bohatý partner? In: Paradigmy budúcich zmien v 21. storočí. Globálny svet spolupráca alebo konfrontácia? Bratislava : Ekonomický ústav SAV, 2014, s. 72 79; ŽELINSKÝ, T. PAUHOFOVÁ, I. Threats Of International Comparison of Relative Poverty Rates. In: ICEASS 2014: International Conference on Education and Social Sciences: Conference Procedings : May 22-24, 2014, Beijing, China. Peking : Higher Education Forum, 2014, s. 981 989; MERAVÝ, T. V ktorých odvetviach slovenskej ekonomiky je najväčší priestor pre rast miezd? In: Blog SME, publikované 21. 2. 2017; FILKO, M. et al. Lepšie zamestnávať priemerného zamestnanca, než ním byť. Bratislava : Inštitút finančnej politiky, 2015; KELLER, J. Evropské rozpory ve světle migrace. Praha : SLON, 2017; KOŠČ, J. Politika nízkych miezd na Slovensku v kontexte pracovnej migrácie. Diplomová práca. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, 2018.
  4. RIZMAN, T. SACHEROVÁ, K. Analýza príchodov a návratov obyvateľstva na Slovensko. Bratislava: Inštitút finančnej politiky, 2018.
  5. KOŠČ, J. Politika nízkych miezd na Slovensku v kontexte pracovnej migrácie. Diplomová práca. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, 2018; ČAVOJSKÁ, K. et al. Political Participation of Youth in V4 Countries. Bratislava : Rada Mládeže Slovenska, 2017; KREMSKÝ, P. Talenty pre Slovensko. Bratislava : PAS, 2015; MŠVVaŠ SR. Stratégia slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 2020. Bratislava : MŠVVaŠ SR, 2013.
  6. KOŠČ, J. Politika nízkych miezd na Slovensku v kontexte pracovnej migrácie. Diplomová práca. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, 2018.
  7. EUROSTAT. Quality of employment. Brusel : Eurostat, 2017. OECD; OECD Employment Outlook 2017. Paris : OECD publishing, 2017.
  8. IFR. International federation of robotics. Brusel : IFR, 2018. DAUTH, W. et al. The rise of robots in the German labour market. In: VOX CEPR Policy Portal, publikované 19. 9. 2017; BOROŠ, K. Nemci vyvracajú známy blud. Roboty prácu neberú. In: Finweb, publikované 15. 1. 2018.
  9. EUROSTAT. Databáza Štatistického úradu Európskych spoločenstiev. Luxemburg : Európska komisia, 2018.
  10. FORBES. O strojoch a ľuďoch. Bratislava : Forbes, 05, 2017.
  11. CEDEFOP. Skills, qualifications and jobs in the EU: the making of a perfect match? Thessaloniki : European Centre for the Development of Vocational Training, 2015.
  12. KREMSKÝ, P. Talenty pre Slovensko. Bratislava : PAS, 2015, s. 15.
  13. KOŠČ, J. Politika nízkych miezd na Slovensku v kontexte pracovnej migrácie. Diplomová práca. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, 2018; KURUC, M. KOŠČ, J. Koniec nízkym mzdám 2017. Bratislava : Občianske združenie Pracujúca chudoba, 2018; VÝŠKRABKA, M. Lesk a bieda firiem na Slovensku. Bratislava : Inštitút finančnej politiky, 2018; MERAVÝ, T. V ktorých odvetviach slovenskej ekonomiky je najväčší priestor pre rast miezd? In: Blog SME, publikované 21. 2. 2017.
  14. KURUC, M. KOŠČ, J. Koniec nízkym mzdám 2017. Bratislava : Občianske združenie Pracujúca chudoba, 2018.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články