Muhammad Ali – trojnásobný šampión v ťažkej váhe, ktorý sa sám nazval „Najlepším“, sa za svoj život stal jedným z najznámejších športovcov v dejinách. A to nielen kvôli svojim úspechom, ale tiež odvahe bojovať bez toho, aby, ako povedal jeho syn, ukázal akúkoľvek známku slabosti.
Zomrel vo veku 74 rokov, po tridsiatich rokoch boja s Parkinsonovou chorobou jeho zdravotný stav pokročil do stavu, kedy už nemohol hovoriť či opustiť svoj dom. Pripomeňme si ho cez jeho názory, ktoré za svoj život prezentoval.
Všetky vzory sú biele
Keď bol Cassius Clay malý, mával mnoho otázok a tak sa pýtaval mamy: „Ako to, že je všetko biele? Prečo je Ježiš beloch s blond vlasmi a modrými očami? Prečo sú na poslednej večeri samí belosi? Svätí sú bieli, pápež, Mária, dokonca aj anjeli. Vravím: mami, keď zomrieme, pôjdeme do neba? Povedala: Prirodzene, že pôjdeme do neba. Tak som povedal: Čo sa potom stalo so všetkými tými čiernymi anjelmi? [Smiech publika] Potom vravím: Už viem! Belosi sú tiež v nebi a černošskí anjeli sú v kuchyni a pripravujú mlieko s medom… Vždy som bol veľmi zvedavý a chcel som vedieť prečo…
Viete, Tarzan je kráľom africkej džungle a bol biely. Videl som tohto belocha ako sa v Afrike hojdá na liane, zavýja áááááá, a bojuje s Afričanmi a láme levom čeľuste. Taký Tarzan hovorí so zvieratami, zatiaľ čo Afričania, ktorí tam boli stáročia so zvieratami hovoriť nedokázali… Tiež som sa vždy čudoval, prečo bola Miss Ameriky vždy beloška. V Amerike sú tmavé krásne ženy, krásne opálené, krásne tvary, rôzne typy, ale vždy je to beloška. Miss sveta bola vždy biela, Miss Universe bola vždy biela. Potom máte veci zvané cigary Bieleho domu, polievku Biela labuť, mydlo Biely kráľ, vreckovky Biele obláčiky, ryby Biele kruhy, podlahový vosk Biely Tony… všetko bolo biele!
Anjelský koláč bol biely, a čertovský koláč bol s čokoládou. [Smiech publika] Vždy ma to zaujímalo… A prezident býval v Bielom dome. [Smiech publika] A v riekanke sa spieva: Mária mala jahniatko, ktorého vlna je biela ako sneh, je tu Snehulienka, a všetko ostatné… Santa Claus bol biely! A všetko zlé bolo čierne. Malé škaredé káčatko bola čierna kačka, a čierna mačka nosí smolu, a ak vás budem napádať, budem vás očierňovať..! Vravím: mami, prečo to nevolajú „obieľovať“, veď tiež klamú? Zaujímalo ma to a tak som vedel, že niečo nie je v poriadku.“
Krajina, ktorá si neváži svojich ľudí
„V talianskom Ríme som získal olympijskú zlatú medailu. Som olympijský šampión. Vedľa stáli Rusi, bokom Poliaci. … Porazil som takzvané hrozby a nepriateľov Ameriky. A zástava stúpala nahor [napodobňuje melódiu hymny] dun-dun-dun. Takto hrdo som tam stál. Svet kvôli mne jasal za Ameriku. Prevzal som medailu a mal som pocit, akoby som bol niečo vynašiel. A vravel som si, ´Človeče, teraz viem, že svojim ľuďom prinesiem slobodu. Som šampiónom celého sveta. Olympijský šampión. Teraz viem, že sa môžem ísť najesť do centra.´
V ten deň som zašiel do centra, mal som na sebe svoju zlatú medailu a šiel do reštaurácie. V tom čase neboli ľudia integrovaní. Černosi nemohli jesť v centre. A ja som šiel do centra, sadol som si a povedal, ´Šálku kávy a hotdog´. Tá pani povedala, ´Nepodávame negrom.´ [v origináli: „We don´t serve negroes“, pozn. autora] Bol som tak naštvaný, no vravím, ´Ja ich tiež nejem, jednoducho mi prineste šálku kávy a hamburger.´ [Smiech publika] Povedal som, ´Som víťaz olympijskej zlatej medaily. Vyhral som tri dni za sebou, bojoval som za túto krajinu v Ríme, získal som zlatú medailu a budem jesť.´
Musel som tú reštauráciu opustiť, v mojom rodnom meste, kde som chodil do kostola slúžiť ich kresťanstvu, kde môj otec bojoval vo všetkých vojnách. Práve som získal zlatú medailu a nemohol sa najesť v centre. Povedal som si, ´Niečo nie je v poriadku.´ A odvtedy som sa stal moslimom.“
Proti imperializmu
Ali odmietol narukovať do armády, keďže sa to priečilo jeho viere („Vojna je proti učeniu svätého Koránu.“). Za tento postoj bol zatknutý, obžalovaný a po 21 minútach súdu uznaný vinným. Kvôli tomuto rozhodnutiu prišiel nielenže o titul, ale aj veľa peňazí, keďže sa musel vláčiť po súdoch a bola mu odobraná licencia boxovať. Na vrchole jeho síl, medzi 25-28 rokom mu bolo zabránené postaviť sa do ringu.
Napodiv si však práve takto získal obdiv belošskej majority. Napriek tomu, že ho osočoval Kongres a biela Amerika démonizovali ako zbabelca a záškodníka, pre protivojnové hnutie sa stal kultovým hrdinom. Robil turné po celej krajine, počas ktorých sa preslávil rôznymi prejavmi a vyhláseniami. „Nepocestujem 10 000 míľ aby som pomáhal vraždiť, zabíjať, a vypaľovať iných ľudí, len aby som pomohol udržiavať nadvládu bielych otrokárov nad ľuďmi čiernej pleti vo svete.“ „Toto je deň a doba kedy sa takáto zlá nespravodlivosť musí skončiť.“
Kontroverzie okolo islamu
Aliho priateľom bol aktivista za ľudské práva Malcolm X. Ten mu radil, aby nikdy neurobil nič, čo by pošpinilo jeho imidž šampióna v ťažkej váhe, pretože bol v omnoho lepšej pozícii ako ktokoľvek iný pre to, aby obnovil pocit rasovej hrdosti nielen pre ľudí Ameriky, ale na celom svete. Ali nepil, nefajčil a ak by bol podľa Malcolma biely, bol by považovaný za vzorného občana strednej triedy („all-American boy“). Nedostal sa do žiadnych problémov, celý čas vystupoval s čistým štítom, jedinou vecou, ktorou naňho mohli útočiť bolo náboženstvo, čo je pre obraz Ameriky vo svete veľmi deštruktívne.
Nebol to však Malcolm X, kto priviedol Aliho k islamu, ale Abdul Rahman, ktorého stretol na Floride a ktorý mu neskôr poradil, aby novinárom na margo Vietnamskej vojny povedal, že ho „ešte žiaden Vietnamec nenazval negrom“. Niektorí usporiadatelia zápasu so Sonnym Listonom sa snažili primäť Aliho odmietnuť náboženstvo, inak sa žiaden zápas nebude konať. Keďže na tento zápas trénoval celý svoj život, bola to vec, ktorá ho postavila pred ťažkú dilemu. Abdul Rahman mu vtedy povedal: „Pre belocha sú bohom peniaze. Si jediný, kto mu môže nejaké peniaze zarobiť. Tak sa drž svojej viery.“
Ali sa však pridal k Nation of Islam, teda špecifickej forme černošského nacionalizmu inšpirovanej islamom, ktorej patrónom bol Elijah Muhammad. Elijah dal Alimu nové meno, na ktoré bol hrdý a kto ho podľa jeho slov oslobodilo. Vďaka nemu dospel k hrdosti čierneho človeka, no zároveň ho Elijah naučil nazerať na bielych Američanov ako na modrookých diablov. Vtedy ešte nebol schopný vzoprieť sa jeho učeniu, pomohol mu až Malcolm, ktorý „bol prvý, kto odhalil pravdu, že farba nerobí človeka diablom. Je to srdce, duša a myseľ, ktoré robia človeka človekom.“
Malcolm bol z Elijaha rozčarovaný. Bol údajne tak ignorantský voči islamu, že nepoznal ani rituál modlitby. Bol však aj pokryteckým sukničkárom, ktorý splodil deti so svojimi sekretárkami. Malcolma následne z Nation of Islam vylúčili a tak konvertoval, ako neskôr Ali, k sunnitskému islamu. V roku 2004 vo svojich pamätiach napísal, že Malcolm bol veľký mysliteľ a ešte väčší priateľ: „Ak by som sa mohol vrátiť späť a všetko prežiť znova, nikdy by sa k nemu nebol obrátil chrbtom.“
Po zvyšok svojho života ostal Ali rešpektovaným zástancom islamu a vystupoval proti násiliu. V posledných rokoch sa vyjadroval aj k ISIS a vravel, že títo ľudia nereprezentujú islam. Nepriamo reagoval aj po vyhlásení Donalda Trumpa, aby sa moslimom zakázal vstup do Ameriky, keď vyzval, aby sa moslimovia „postavili tým, ktorí využívajú islam v prospech svojej agendy“. V reakcii na násilné útoky napísal: „Som moslim a na zabíjaní nevinných ľudí v Paríži, San Bernardine, alebo kdekoľvek inde vo svete nie je nič z islamu. Skutoční moslimovia vedia, že bezohľadné násilie takzvaných islamských džihádistov ide proti samotným zásadám nášho náboženstva. Verím, že naši politickí lídri by mali využiť svoju pozíciu k vysvetleniu islamského náboženstva a ozrejmiť, že títo pomýlení vrahovia deformovali pohľady ľudí na to, čo islam v skutočnosti je.“
Najlepší všetkých dôb
Po jeho smrti mu vzdali úctu mnohí známi ľudia a športovci. Basketbalisti Kareem Abdul-Jabbar, Michael Jordan, futbalové legendy Diego Maradona a Pele, tenistka Serena Williamsová písali o veľkej strate výnimočného športovca a idolu, ktorý sa držal toho, čomu veril. Na basketbalových a baseballových podujatiach zastavovali hru, aby držali minútu ticha za výnimočného človeka, pre ktorého nebolo nič nemožné. Ako sám povedal: „Nemožné je veľké slovo, ktorým sa oháňajú malí ľudia, pre ktorých je ľahšie žiť vo svete, ktorý im bol daný, než objavovať silu, ktorú majú na jeho zmenu.“
Foto: Muhammad Ali s Beatles, zdroj: Wikimedia Commons
