Čo iní zasiali: Propaganda, chudoba a nerovnosť

od Tomáš Profant

V dnešnom prehľade správ zo sveta sa pozrieme na príklady propagandy v CIA, Pentagone, Monsante a Medzinárodnom menovom fonde a na dopady chudoby a nerovnosti na spoločnosť.

Máte radi hollywoodske filmy? Napríklad Súkromnú vojnu pána Wilsona, alebo Fotr je lotr? Nuž, tak vedzte, že obsah týchto filmov nebol iba dôsledkom kreatívneho génia členov a členiek tvorivého tímu, ale na končenom výsledku mala svoj podieľ aj CIA. Napríklad vo Fotr je lotr mal Ben Stiller pôvodne objaviť na stole Roberta de Nira manuálny na mučenie ľudí. Zamestnanec CIA Charles Brandon požadoval, aby tam Stiller našiel fotografie De Nira s rôznymi potentátmi a tak to aj dopadlo. Takýchto príkladov je viac.

Pentagon zas zaplatil britskej PR firme Bell Pottinger 500 miliónov dolárov počas vojny v Iraku, aby zaňho vykonávala vojenskú propagandu. Úlohou firmy bolo okrem iného vyrábať reklamy ukazujúce Al-Káidu v negatívnom svetle a spravodajstvo, ktoré malo vyzerať, akoby ho robila arabská televízia, jeho pôvod ale ostal skrytý. Toto spravodajstvo bolo distribuované v rámci regiónu.

Imidž si nevylepšuje len CIA, ale aj Monsanto spolupracujúce s novinárkou Kate Kelland z Reuters. Správa zo 14. júna nepravdivo spochybnila zaradenie prípravku Roundup medzi karcinogénne látky. Napríklad vedca Boba Taroneho predstavila ako nezávislého na Monsante, hoci je plateným konzultantom Monsanta. Takisto selektívne povyberala tvrdenia od Aarona Blaira z Národného inštitútu pre rakovinu, čím pozmenila ich celkový význam.

Pri Monsante ešte ostaneme. Na FB sa objavila správa, že podľa vedkyne z MIT bude kvôli prípravku Roundup a GMO modifikáciám v roku 2025 polovica amerických detí autistická. Zároveň sa objavil článok, ktorý tieto tvrdenia spochybňuje a tiež poukazuje na to, že vedkyňa sa venuje počítačom a nie epidemológii. Tak si dávajte pozor na to, čo na vás nabudúce vyskočí na FB.

Zrejme vierohodnejšie je tvrdenie, že existuje spojenie medzi nízkym príjmom a horším fungovaním mozgu. Príčinou môže byť stres spôsobený nedostatkom peňazí. Podobne nerovnosť má vplyv na duševné zdravie. Náchylnosť k mániám a narcizmus je spojený s dominanciou a úzkosť a depresia s podriadenosťou. Celkovo platí, že čím nerovnejšia spoločnosť, tým viac duševných chorôb. Ľudia v spoločnostiach s vyššou nerovnosťou si tiež navzájom menej dôverujú a zvýšená sociálna úzkosť a narcizmus zas majú za následok nárast konzumerizmu.

Medzinárodný menový fond tvrdí, že jeho programy zahŕňajú povinnosť minimálnych výdavkov na vzdelávania a zdravotníctvo a že tieto programy nemali vplyv na výdavky na zdravotníctvo a že výdaje na vzdelávanie počas ich pôsobenia dokonca vzrástli. Výskum však ukazuje, že hoci povinnosť minimálnych výdavkov skutočne je prítomná, vlády ju dodržujú iba v polovici prípadov a to kvôli tomu, aby splnili podmienku vyrovnaného rozpočtu. Takisto platí, že kým podmienka vyrovnanosti rozpočtu je záväzná, podmienka minimálnych sociálnych výdavkov je nezáväzná, čo len ukazuje priority MMF. Ďalší výskum ukazuje, že krajiny, ktoré vstúpili do programu MMF znížili svoje výdavky na zdravotníctvo v priemere o 1,7 % HDP.

Zdá sa teda, že fake news naďalej trápia tento svet a ich pôvodcom nie je len Zem&Vek a ruská propagandistická mašinéria.

Foto: ilustračné. Zdroj: flickr. Autor: Vartanian.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články