V dnešných časoch sa stáva pomaly smutnou tradíciou pravidelné informovanie svetových médií o negatívnych dôsledkoch ľudskej činnosti na životné prostredie. Naša civilizácia pritom nepoškodzuje len neživé zložky prírody ako napríklad ovzdušie, vodu či pôdu, ale aj živé organizmy. Jednou z vážnych a aktuálnych tém, ktorej sa nevenuje dostatočná mediálna a politická pozornosť, je problematika vymierania hmyzu. Časopis Biological Conservation pred pár dňami vydal správu, že pri súčasnom 2,5% tempe jeho vymierania planéte Zem hrozí, že do 100 rokov z nášho životného prostredia hmyz úplne vymizne.
Hmyz pritom tvorí nenahraditeľnú zložku životného prostredia. Jeho postupný úhyn bude priamo úmerne sprevádzaný dôsledkami, ktorých rozsah si len ťažko vieme v súčasnosti predstaviť. Hlavným vinníkom je opätovne človek. Najväčšou príčinou úbytku hmyzu je intenzívna poľnohospodárska činnosť sprevádzaná používaním jedovatých pesticídov. Už v 60. rokoch 20. storočia popredná americká biologička Rachel Carson vo svojej knihe „The Silent Spring“ upozorňovala verejnosť pred toxickými účinkami pesticídov, ktoré obrovské potravinárske koncerny hojne využívajú s cieľom maximalizácie svojho zisku bez ohľadu na dlhodobé dôsledky ich používania pre zdravie človeka a životné prostredie. Pesticídy pritom nepôsobia škodlivo iba na hmyz, ale aj na iné zvieratá, a nakoniec aj na samotného človeka. O vážnosti používania tejto poľnohospodárskej „pomôcky“ nedávno informoval aj portál dtest.cz, ktorý objavil vysoké koncentrácie jedovatých pesticídov až v 1/3 testovaných čajov! Záujem verejnosti a médií v tejto problematike by sa tak mal rozhodne zvýšiť, nakoľko tento nezodpovedný hazard potravinárskych spoločností s našimi životmi je stále čoraz vážnejší, pričom paralelne vzniká postupný ekologický kolaps sprevádzaný rapídnym úbytkom hmyzej populácie.
Sekundárne príčiny vymierania hmyzu
Nielen poľnohospodárska aktivita človeka spôsobuje túto environmentálnu deštrukciu. Odborníci do kategórie ďalších príčin radia aj čoraz masovejšiu urbanizáciu a fenomén klimatických zmien.
Prostredníctvom umelého vysušovania močiarov, odvodňovania riek, deforestácie (a ďalších sprievodných javov urbanizácie) dochádza k radikálnemu poškodeniu hmyzieho životného prostredia, čo v kombinácii s klimatickými zmenami a intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou spôsobuje ich rapídny úhyn. Kris Wyckhuys a Francisco Sanchéz-Bayo, vedeckí pracovníci z Akadémie poľnohospodárskych vied v čínskom Pekingu, tieto environmentálne zločiny dokonca prirovnávajú k šiestemu masovému vymieraniu druhov.
Už o 10 rokov klesne hmyzia populácia až o 25%! Je preto nutné čo najrýchlejšie zmeniť spôsob produkcie potravín a nezahlcovať pôdu toxickými látkami. Aj z toho dôvodu sa preto potravinárom odporúča používať napríklad biologicky prospešnejšie prípravky. To ale dané koncerny odmietajú, pretože tieto prípravky sú zväčša cenovo drahšie.
Rovnako by sa malo zastaviť rúbanie stromov a kríkov, ktoré mnohokrát obklopujú obrábané polia. Vznikajú tak holé plochy, ktoré človek trávi používaním syntetických hnojív a jedovatých pesticídov. Štatisticky povedané, v Nemecku v dôsledku nezodpovedného a intenzívneho poľnohospodárstva bol zaznamenaný až 75% úbytok hmyzej populácie v sledovaných oblastiach. Svoju rolu ale zohrávajú aj klimatické zmeny na ktoré sa hmyz nedokáže promptne prispôsobiť. Šokujúce sú štatistiky napríklad z karibského Portorika, kde v dôsledku tohto globálneho fenoménu zahynulo už 98% hmyzej populácie!
Aké budú dôsledky?
Dôsledky budú žiaľ dramatické. Hmyz plní v prírode nenahraditeľnú úlohu. Slúži ako plnohodnotná potrava pre rôznorodé živočíšne druhy, ktoré sú na jeho populáciu životne odkázané. Samostatnou kategóriou sú včely, bez ktorých by v relatívne krátkej dobe došlo k úhynu veľkej časti pozemskej flóry. Kolobeh života sa tak radikálne zmení. Namiesto toho aby sme sa snažili zachovať trebárs včeliu populáciu, tak vyvíjame enormnú snahu a finančné prostriedky pre vedu a výskum, ktoré vytvárajú robotický hmyz. Nie je to už ani zďaleka sci-fi. Už napríklad americký nadnárodný potravinársky koncern Walmart uviedol, že plánuje na svoje polia zaviesť túto revolučnú technológiu už v blízkej budúcnosti.
Túto situáciu trefne vystihol český vedec Petr Šípek: „Staviame nový ekosystém. Využívajú to odolnejšie a šikovnejšie organizmy, ktoré dokážu profitovať na našich zdrojoch. Čo sú obvykle škodcovia. Čím viac si robíme po svojom, tým viac ideme proti sebe. Taký kuvik už nemá čo žrať, pretože na veľkú kobylku nenarazí. Pretože veľká kobylka sa nemá kde vyskytovať.“
Pred ľudstvom tak stojí dôležité rozhodnutie, pokúsime sa zachrániť starý ekosystém so všetkou jeho krásou a rozmanitosťou, alebo vytvoríme nový ekosystém s robotickými živočíšnymi a rastlinnými kópiami, ktorých jediný údel bude slúžiť nám a kapitálu?
Zdroj foto: Pxhere.
