Britský spravodajský portál BBC pred pár dňami zverejnil výsledky správy Inštitútu pre výskum verejnej politiky (IPPR), ktorá poukazuje na dosiahnutie novej kritickej úrovne. Odborná i laická časť verejnosti sa začína čoraz väčšmi zaoberať ekologickými témami, avšak stále chýba politická vôľa na presadenie nevyhnutných opatrení. IPPR preto bije na poplach a varuje, že ak sa status quo radikálne nezačne meniť, tak ekologické problémy prerastú do veľkej destabilizácie ľudskej spoločnosti i globálnej ekonomiky.
Nejedná sa pri tom o nové zistenia. Svetoví odborníci už posledné desaťročia intenzívne poukazujú na negatívne dôsledky tej časti ekonomickej ľudskej aktivity, ktorá má priamy nepriaznivý dosah na životné prostredie. Stav sa aj napriek rôznorodým iniciatívam ako klimatické panely OSN COP stále nezlepšuje, ba miestami sa až dokonca zhoršuje. Napríklad každoročne čoraz skôr ľudstvo presiahne environmentálne limity našej planéty, pričom agresívny kapitalizmus okrem ekologickej devastácie spôsobuje aj sociálne problémy ako je napr. zneužívanie ľudí v rozvojových krajinách, drancovanie ich prírodných zdrojov, či produkcia nadmerného množstva odpadu. Environmentálne problémy tak očividne rastú. Nápady na ich riešenie sú však mnohokrát limitované najmä v kontexte neochoty politických a kapitalistických elít, ktorých honba za zárobkom nás pomaly privádza do sociálneho a ekologického marazmu. IPPR vo svojej správe ale špeciálne zdôrazňuje jednu oblasť, ktorej sa venuje len veľmi malá pozornosť.
Erózia vrchnej vrstvy pôdy ako ďalší globálny environmentálny problém
Inštitút poukázal na celkovo 5 súčasných negatívnych fenoménov, ktoré signifikantne narúšajú stabilitu globálneho systému, a to tak politického, ako i ekonomického. Medzi tieto faktory podľa IPPR patrí zmena klímy, deforestácia, vymieranie živočíšnych druhov, erózia vrchnej vrstvy pôdy a zvyšovanie kyslosti v moriach a oceánoch.
V tejto časti článku sa ale zameriame na eróziu pôdy, ktorá najmä v Afrike a Ázii už má svoje vážne viditeľné dôsledky a ktorá je mnohokrát veľmi podceňovaným problémom.
Erózia je prírodným procesom, avšak činnosť človeka urýchľuje a zväčšuje rozsah jej dôsledkov. Medzi najhlavnejšie príčiny dehonestácie vrchnej vrstvy pôdy patrí napr. nadmerná a nekontrolovateľná ťažba drevnej hmoty, stavebná činnosť človeka, či spásanie trávnatých porastov zo strany dobytka (problém najmä v Botswane). K týmto príčinám by sme pridali aj proces tzv. dezertifikácie, pri ktorej sa jedná o rozširovanie púští a polopúští. Práve problematika pôdy sa stáva vážnou témou napríklad v africkom svetadiely. Predovšetkým subsaharské krajiny sú výrazne zasiahnuté týmto javom, čo v konečnom dôsledku môže spôsobiť (aj spôsobuje) sťahovanie pôvodného obyvateľstva do iných oblastí. Fenomén ľudskej migrácie tak dostáva podobu, o ktorej sa dnes hovorí stále príliš málo. Vznikla nám tu rýchlo sa zväčšujúca kategória ľudí, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy z dôvodu nemožnosti prežiť v novoutvorených podmienkach modifikovaného životného prostredia. Situáciu zhoršujú aj klimatické zmeny, ktoré prejavujúce sa aj vo forme sucha, zväčšujú dôsledky erózie pôdy a dezertifikácie.
IPPR poukazuje, že pôda vhodná na orbu (tzv. ornica) sa stráca v priemere 10 až 40-krát rýchlejšie, než dokáže byť plnohodnotne obnovovaná prirodzenými procesmi. Z dôvodu tohto fenoménu sa tak od 50. rokov 20. storočia stratilo už cca 30% svetovej ornice! Ak sa tento trend nezastaví, tak v budúcnosti bude ľudstvo trpieť vážnym nedostatkom potravín. Ako je nám z histórie (ale i súčasnosti) známe, o zvyšky prírodných zdrojov sa budú viesť aj neľútostné súboje. Už teraz môžeme pozorovať rôznorodé lokálne konflikty v afrických krajinách (napr. v Keni a Etiópii), kde tamojšie domorodé kmene bojujú nielen o ornicu, ale i o pitnú vodu, ktorá sa stáva čoraz viac žiadanejšou zložkou environmentálneho prostredia.
S konštatovaním o hrozbe nedostatku jedla súhlasí aj Simon Lewis z londýnskej univerzity UCL ktorý hovorí, že nedostatok potravín v budúcnosti spôsobí nielen rast cien, ale aj občianske nepokoje, či nárast migrácie. Táto skutočnosť povedie až k destabilizácii spoločnosti, pričom IPPR nasledujúce roky označila dokonca pojmom „epocha environmentálneho kolapsu.“ Zem totižto nie je postihnutá len jedným negatívnym fenoménom, ale všetkými piatimi (ich počet ale rozhodne nie je konečný). Kombináciou týchto faktorov reálne v blízkej budúcnosti hrozí, že ľudstvo čaká spoločný globálny nepriateľ, ktorého sme si sami vytvorili a ktorého sami denno-denne posilňujeme svojou ekologickou nezodpovednosťou.
Autor je študentom politológie.
Titulný obrázok erózie – zdroj pxhere
