Ani po vyše štvrťstoročí nášho samostatného postavenia na medzinárodnej politickej scéne sa nám nepodarilo vypracovať razantnejšiu a komplexnejšiu právnu ochranu našich lesných spoločenstiev. V rámci celej society pritom rastie dopyt po zvýšenej ochrane nášho lesného bohatstva zo strany štátu, pričom priamo úmerne narastá aj hnev občanov, keď po prechádzke po svojich obľúbených turistických lokalitách vidia mnohokrát už len holorubnú spúšť. Na túto problematiku pred pár dňami poukázala aj Európska únia, ktorá Slovenskej republike dokonca hrozí žalobou, ak nezosúladí politiku na ochranu prírody s tou európskou.
Začneme ale pozitívnejšími správami. Slovenská republika už disponuje rôznorodou legislatívou, ktorá poskytuje relatívnu ochranu pre našu faunu a flóru v lesoch a pre lesy ako také. Spomenúť môžeme napríklad zákon o ochrane prírody č. 543/2002 Z. z., či zákon o lesoch č. 326/2005 Z. z. Tieto právne pramene sú síce chvályhodné, avšak na dnešné pomery nedostatočné, čo si v konečnom dôsledku uvedomuje aj súčasná exekutíva, ktorá pripravuje reformu oboch zákonov. Pozitívom ďalej je práca rôznorodých občiansko-ochranárskych združení, ba i samotného Ministerstva životného prostredia SR, ktoré podľa nášho názoru v tomto funkčnom období zaznamenáva oveľa vyšší výkon ako tomu bolo po minulé roky. Prečo je ale tak potrebné posilniť ochranu našich lesov, keď má Slovensko skoro polovicu svojho územia zalesneného?
Primárny dôvod na posilnenie ochrany slovenských lesov
Svet dnes čelí globálnemu problému v podobe klimatických zmien, pričom výrub lesov patrí k jednému z hlavných faktorov ich posilňovania, nakoľko dokážu plnohodnotne absorbovať CO2 a iné skleníkové plyny spôsobujúce tento negatívny jav. To si uvedomuje aj svetové spoločenstvo, ktoré pravidelne usporadúva napr. klimatické panely (COP), Ministerské konferencie na ochranu európskych lesov (FOREST EUROPE) a mnohé iné, ktoré vyvrcholili prijatím Parížskej klimatickej dohody v roku 2015. V rámci všetkých týchto summitov sa prejednávali aj body súvisiace s posilnením ochrany lesov, ktoré plnia nenahraditeľnú rolu v boji proti tomuto globálnemu fenoménu.
Primárnym dôvodom na posilnenie ochrany našich lesov je tak boj proti klimatickým zmenám, ktorých dôsledky môžeme pozorovať aj na našom území a voči ktorým sme sa politicky zaviazali, že budeme tento stav zlepšovať. To však nebol dôvod zaslania upozornenia zo strany EÚ. Hrozba obžaloby sa ukrýva v sekundárnych dôvodoch.
Sekundárne dôvody na posilnenie ochrany slovenských lesov
Sekundárnou (no o nič menej dôležitejšou) funkciou lesov je v našom ponímaní poskytovanie ochrany a obživy pre (mnohokrát chránenú) faunu a flóru, ktorá sa na týchto územiach vyskytuje. Lesy vytvárajú harmonické spolunažívanie rôznorodých druhov, ktorých environmentálny cyklus pravidelne narúša najčastejšie ekonomická aktivita človeka. A práve v tomto úseku Slovensko výrazne zaostáva. Je doslova blamážou, že zatiaľ čo sme predsedníckou krajinou FOREST EUROPE, tak nám paralelne chodia výstrahy z Bruselu, že naša politika obhospodarovania lesov je stále nedostatočná. Strácame tak morálny mandát na „poučovanie“ iných krajín, ktorých politika ochrany lesov je na kvalitatívne vyššej úrovni, než tá naša.
Náš problém sa v tomto kontexte orientuje predovšetkým na slabú ochranu ohrozeného tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus). Podľa EÚ Slovensko nerešpektuje smernice o biotopoch a vtákoch, kde pravidelne zlyhávame pri schvaľovaní plánov obhospodarovania lesov a pri ťažbe drevnej hmoty v chránených územiach, ktoré patria napríklad do sústavy tzv. NATURA 2000. Štátny podnik Lesy SR ďalej vykonáva aj asanačnú ťažbu proti škodcom bez komplexného posúdenia dlhodobých účinkov takéhoto invazívneho správania sa človeka v prírode. Táto problematika sa napríklad pred niekoľkými rokmi v Tichej a Kôprovej doline stala ostro sledovanou diskusiou, kde na jednej strane stáli ochrancovia prírody zasadzujúci sa proti akejkoľvek ťažbe, a na druhej strane boli lesníci, ktorí sa odvolávali na svoju zákonnú povinnosť pri vykonávaní asanačnej ťažby v prípade kalamitného stavu. Ako však EÚ správne poukazuje, zákon je v tomto smere nedostatočný a tak sa môže ťažiť aj bez posúdenia dlhodobých účinkov ľudského zásahu. Asanačný zásah v kalamitných oblastiach by tak teoreticky mohol spôsobiť oveľa viac škôd, než by vznikli pri využití bezzásahovej stratégie.
Ťažba v kontexte s populáciu tetrova hlucháňa má už prvé vážne dôsledky. Ich pôvodný stav, rátajúci sa cez 3000 jedincov, klesol v posledných rokoch na cca 300 ks, pričom sa očakáva ďalší pokles až vymiznutie tetrova z našich lesov. Slovenská republika tak má zhruba 2 mesiace na to, aby tento nedostatočný právny stav napravila. V opačnom prípade Európska komisia pristúpi prípad Európskemu súdnemu dvoru, čo opäť pošramotí povesť našej krajiny v zahraničí, kde sa najmä v západnej a severnej Európe environmentálna agenda stáva stabilnou a významnou súčasťou politických programov. Ostáva nám len dúfať, že naša exekutíva vykoná také opatrenia, ktoré budú viesť k záchrane populácie tetrova, ktorý patrí medzi neodmysliteľné symboly slovenských lesov. Bola by to veľmi dobrá vizitka pred začatím samotnej medzinárodnej konferencie FOREST EUROPE.
Autor je študentom politológie.
Zdroj foto: Pixnio.
