Keď prezidentka navrhla, aby premiér „prenechal manažovanie kovidovej krízy“ niekomu inému, mnohým odľahlo. Potešili sa z predstavy, že vedenie krízového štábu by prešlo do rúk odborníkov na slovo vzatých a medzi prijímanými opatreniami by prestal panovať chaos. Zvolil by sa spoločný postup v prípade škôl, reštaurácií, fitnesiek, či lyžiarskych stredísk a nemuselo dochádzať k ich svojvolnému otváraniu.
Ako už pri celoplošnom testovaní, aj tentokrát bolo stanovisko Zuzany Čaputovej iba polovičaté. Svoj návrh nedoviedla do dôsledkov a nepovedala, kto by mohol byť vhodným náhradníkom. Ak sa na krízovom štábe nevynášali rozhodnutia na základe odborného posúdenia pandemickej situácie, ale dohôd medzi Matovičom a Sulíkom, možno predpokladať, že by sa mnohé nezmenilo. Stiahnutie sa premiéra by iba poskytlo väčší priestor pre zásahy ministra hospodárstva.
A práve tomu sa chcel Matovič vyhnúť. Niežeby sa ich postoje k zvládaniu koronakrízy v mnohom líšili, no prišiel by o možnosť sebaprezentácie a mať vo všetkom posledné slovo. Inak bola jeho doterajšia snaha vzdorovať podnikateľskej lobby len veľmi chabá. V jeho svojskom ponímaní zahŕňala otváranie kostolov a presadzovanie sprísňovania interrupcií. Aj keď táto falošná morálka nemá s ochranou verejného zdravia nič spoločné, v očiach konzervatívcov zaň zrejme predstavuje dostatočnú náhradu.
Okrem mediálnych výpadov a opätovných úskokov nemožno povedať, že by medzi nimi bol v zásade rozdiel. Sulík bol takisto za celoplošné testovanie, ktoré prezidentka spochybnila a navrhovala zamerať sa na testovanie v ohniskách nákazy. Obaja sa tiež za každú cenu snažili vyhnúť lockdownu, ktorý lekársky člen krízového štábu Peter Visolajský navrhuje minimálne od konca októbra.
A hoci Matovič navonok pôsobí ako ten, kto o veciach rozhoduje, v skutočnosti je to on, kto robí Sulíkovi doprovod. Neochotou pristúpiť k zásadným krokom, ktoré by znížili úmrtnosť a navrátili dôveru verejnosti v štát valcuje ľudské práva a Ústavu. Na utrpenie ľudí reaguje donucovaním, vydávaním dekrétov a predlžovaním výnimočného stavu. Nevedomky tak dlaždí cestu nasledovníkom, pre ktorých sa môže stať tento spôsob vládnutia normálny.
Protiprávne kroky sú odobrované aj vďaka kriminalizácii časti bývalej súdnej moci. Pokiaľ v minulosti pre niekoľko vybraných jednotlivcov neplatil zákon, je teraz podľa iných jednotlivcov žiadúce vziať ho do vlastných rúk. V mene vyššieho dobra sa má súdna moc prispôsobiť tej exekutívnej, ktorá je naviac neochvejne podporovaná tou zákonodárnou. Deľba moci sa postupne rozplýva a nastolenému smeru rozpadu právneho štátu istotne nezabráni nastrojená póza prezidentky. Nový náter na fasáde nevráti inštitúciám stratenú dôveru, ak moc nedelia, ale koncentrujú.
Krízové riadenie štátu už však nezáleží od premiéra, ministrov, ba ani jeho vystrojenej hlavy. Je v rukách deep state – nevolených technokratov a lobistov korporácií, ktorí udržiavajú jeho chod v ich prospech. Oni rozhodujú o tom, koľkí a ako prežijeme koronakrízu. Aj preto sa prezidentka vyjadrila tak, že hľadáme nového manažéra a nie štátnika. Nie zastupiteľa verejnosti konajúceho v mene verejného blaha, ale len správcu súkromných záujmov a obchodných záležitostí. A na to bude naozaj stačiť aj iný člen terajšej vlády.
Zdroj obrázka: Pxhere.
