K prípadu Blaha

od Marek Holka

Peter Májovský v nedávnom článku k trestnému stíhaniu Ľuboša Blahu rozoberá možné prístupy k prípadu v podobe kritiky, dištancu, ignorácie či odsúdenia. Na plné pochopenie prípadu je však vhodné priniesť ešte jeden pohľad, ktorý prekvapivo (keďže ide o trestné stíhanie) ešte neodznel, a to pohľad právny.

Blaha, Mazurek a Vajnai

Uznesenie o začatí trestného stíhania nebolo zverejnené, nevieme teda, ktoré konkrétne Blahove výroky a z akého dôvodu považuje vyšetrovateľ za problematické. Môžeme však predpokladať, že ide o časť facebookového statusu, podľa ktorého „Ono to totiž vystihuje celú tú faloš a liberálne klamstvá o vraždiacich komunistoch a nevinných obetiach. V skutočnosti komunisti pomáhali ľuďom, vyčistili Česko-Slovensko od mafiánov a oligarchov […]“. Pri čítaní statusu som sa neubránil paralele s výrokmi neonacistického poslanca Mazureka, ktorý spomínal „lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách z židov“, pretože, podľa neho, „o Hitlerovi sa učia samé klamstvá“.

O prekročení miery čo dobrého vkusu pri Blahových výrokoch niet pochýb, tie však nehodnotia orgány činné v trestnom konaní. „Najmä vzhľadom na nepatrnú mieru závažnosti preverovaných výrokov je namieste otázka, či formou boja s konkrétnymi vyššie uvedenými názormi má byť trestný postih, teda právna represia, alebo argumentácia a presvedčovanie,“ argumentovala podľa Denníka N polícia v máji 2016, prečo sa rozhodla Mazureka nestíhať (pre úplnosť sa žiada uviesť, že Mazurek bol v roku 2019 odsúdený za iné rasistické výroky). Prečo pri Blahovi zvolila iný prístup, a či konala správne, je možné podrobiť testu podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Vajnai proti Maďarsku, na ktorý sa s obľubou odvolávajú komunisti bez toho, aby ho čítali, a ktorý antikomunisti vytrvalo ignorujú.

V roku 2003 Attila Vajnai, v tom čase podpredseda v Maďarsku registrovanej Robotníckej strany, rečnil na ohlásenom zhromaždení v Budapešti, s  červenou päťcípou hviezdou pripnutou na saku. Po upozornení polície si hviezdu odopol, napriek tomu bol následne trestne stíhaný a odsúdený za používanie totalitných symbolov na ročný podmienečný trest. Vajnai podal sťažnosť ESĽP, ktorý vyslovil, že práva sťažovateľa boli porušené. Súd uviedol, že „ak sa sloboda prejavu uplatňuje v podobe politického príhovoru – ako v tomto prípade – obmedzenia sú odôvodnené iba ak na to existuje jasná, naliehavá a osobitná spoločenská potreba. Akékoľvek obmedzenia teda musia byť uplatňované s najvyššou opatrnosťou, osobitne v prípade, ktorý sa týka symbolov, ktoré majú viac významov.

Súd pokračuje: „[maďarská] vláda nepreukázala, že nosenie červenej hviezdy znamená výlučne stotožňovanie sa s totalitnými myšlienkami,  osobitne vo svetle skutočnosti, že sťažovateľ [Vajnai] tak urobil na pokojnej demonštrácii zorganizovanej v súlade so zákonom, ako podpredseda registrovanej ľavicovej politickej strany, bez toho, aby bol známy úmysel zúčastňovať sa na maďarskom politickom živote v rozpore s princípmi právneho štátu“. Maďarská vláda totiž „nepoukázala na žiaden prípad, kedy by bolo v Maďarsku nastalo akékoľvek skutočné či len vzdialené nebezpečenstvo nepokojov spôsobené verejným zobrazovaním červenej hviezdy. Podľa názoru súdu zachytenie iba špekulatívneho nebezpečenstva ako preventívne opatrenie na ochranu demokracie nemožno považovať za „naliehavú spoločenskú potrebu““. K súvisu medzi zákazom červenej hviezdy a totalitnej jej ideológie ESĽP uviedol, že „potenciálna propagácia takejto ideológie, akokoľvek protivná, nemôže byť jediným dôvodom na jej obmedzenie cestou trestnoprávnych sankcií. Symbol, ktorý môže mať v kontexte tohto prípadu viac významov, zobrazený vodcom registrovanej politickej strany, ktorá nemá žiadne známe totalitné ambície, nemôže byť prirovnávaný k nebezpečnej propagande“.

Fašisti, komunisti a iné podobné hnutia

Zjednodušene, na obmedzenie slobody slova politika musí predstavovať reálne nebezpečenstvo ohrozenia demokracie. Vyšetrovateľ sa zrejme riadil podobným princípom, keď v roku 2016 odmietol stíhať Mazureka za výroky, ktoré nepovažoval za dosť závažné, pričom pred trestným stíhaním uprednostnil argumentáciu a presviedčanie. Prečo teda pri Blahovi postupoval odlišne? Možno nám viac objasní znenie § 422d Trestného zákona s ťažkopádnym názvom „Popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti“, z porušenia ktorého je Blaha obvinený, a ospravedlňujem sa za dlhšiu citáciu:

(1)      Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)      Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto verejne popiera, schvaľuje, spochybňuje, hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny spôsobom, ktorý môže podnecovať násilie alebo nenávisť voči skupine osôb alebo jej členovi, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.

Ustanovenie si zaslúži bližší rozbor. Trestné je podľa neho totiž verejne popierať (atď.) iba zločiny (a) režimu založeného na (i) fašistickej alebo (ii) komunistickej ideológii, alebo (b) iného podobného hnutia (už nie režimu), ktoré musí násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb. Trestá sa iba popieranie zločinov režimov fašistických a komunistických, žiadneho iného (feudálneho, kolonialistického, imperialistického, kapitalistického), a iba hnutia, ktoré je podobné fašistickému alebo komunistickému, nie iných hnutí (nacionalistických, náboženských, separatistických…). Odsek 2 je ešte obmedzujúcejší: trestá popieranie niektorých zločinov (genocída, vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti), avšak iba za podmienok, že (i) toto popieranie môže podnecovať násilie alebo nenávisť, a zároveň (ii) páchateľ alebo účastník tohto činu bol odsúdený.

Inak povedané, čo i len snaha o ospravedlnenie zločinov komunistického režimu sa má sankcionovať prostriedkami trestného práva, avšak výslovné popieranie či ospravedlňovanie upaľovania „čarodejníc“, kolonializmu, obchodu z otrokmi, poddanstva, nevoľníctva, diskriminácie na základe farby pleti, národnosti, pohlavia alebo rodu či sexuálnej orientácie inými režimami na základe tohto paragrafu postihnúť nemožno. Schvaľovanie zločinov násilného hnutia podobného komunistickému (RAF? FARC?) stíhať možno, ale nepodobného (IRA? ETA?) už nie (pre úplnosť, verejné schvaľovanie trestných činov terorizmu – avšak už nie ich popieranie a ospravedlňovanie – sa trestá podľa iného ustanovenia). Popieranie vojnových zločinov možno trestať iba ak bol ich páchateľ odsúdený, nie však ak však spravodlivosti uniká (Arménska genocída, zločiny USA v Afganistane, na ktoré upozornil Julian Assange). Zločiny komunistického režimu sa však ospravedlňovať nesmú, ani ak nehrozí podnecovanie násilia alebo nenávisti, a nikto za ne nebol odsúdený.

Je popieranie nezákonného väznenia a popráv nevinných v Pinochetovom Čile lepšie od popierania nezákonného väznenia a popráv v socialistickom Československu? Bengálskeho hladomoru spôsobeného (aj) politikou Churchillovej vlády od Ukrajinského holodomoru spôsobeného (aj) politikou Stalinovej vlády? Schvaľovanie genocídy Arménov v Turecku či Jezídov na územiach okupovaných Daešom od schvaľovania genocídy Bosniakov v Srebrenici či Tutsiov v Rwande? O čo je Ante Gotovina lepší od Ratka Mladića, ak nepočítame, že jeho portrét zdobí obchody so suvenírmi v populárnych chorvátskych letoviskách, a nie putiky belehradských futbalových chuligánov?

Joch, inkvizítori a my

Rozlišovacím kritériom by malo byť spomínané reálne nebezpečenstvo pre demokraciu. Alebo, slovami ESĽP z prípadu Vajnai, naliehavá spoločenská potreba. Nie je potrebné ani dovolené kriminalizovať skutky, ktoré sú spoločensky neškodné, či hypotetické skutky, ktorých sa nikto nedopúšťa.

Vychvaľuje tu teda niekto Pinocheta, obhajuje mučenie väzňov kapitalistickým režimom, hlása právo pravice nastoliť autoritatívny režim, popiera sociálne práva zakotvené v Ústave SR a medzinárodných zmluvách, či navrhuje obmedziť volebné právo žien? Áno, osoba zamestnaná v exekutíve ako riaditeľ Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Popiera či ospravedlňuje tu niekto zločiny inkvizície? Opäť áno, ako nedávno poukázal Eduard Chmelár, RTVS vysiela viacdielny dokument, ktorý podľa Chmelára interpretuje inkvizičné procesy tak, že tribunály chceli len spasiť dušu, mnoho odsúdených tak zachránili a upálenie bolo len krajným aktom spravodlivosti, obhajuje prenasledovanie a vyhnanie židov zo Španielska, lebo vraj medzi nimi boli skupiny, ktoré podkopávali katolícku vieru, či tvrdí, že mučenie bolo vraj mierne, založené na osvedčenom rímskom práve, a vykonávané len vo výnimočnom prípade, keď sa predpokladalo, že obvinený klame. Ani v prípade Mazurekovej ódy na Hitlera polícia nenašla naliehavú spoločenskú potrebu zasiahnuť.

Ak je teda otázkou, či hrozí reálne nebezpečenstvo, že Ľuboš Blaha na základe svojich nevkusných facebookových statusov v členskom štáte EÚ v roku 2020 vystrelí z Aurory na úrad vlády (na niekdajšom Gottwaldovom námestí) a odovzdá všetku moc sovietom, a zároveň či je stíhanie popierania, schvaľovania alebo snahy o ospravedlnenie zločinov komunistického režimu namieste aj bez toho, aby mohlo podnecovať násilie alebo nenávisť, či aby bol za tieto zločiny niekto odsúdený, tak v súlade s ESĽP musíme odpovedať dvakrát nie. Osobitne v krajine, v ktorej zákony tolerujú chválenie pravicových diktátorov, v ktorej sa z verejnoprávnej televízie vyvalí španielska inkvizícia, keď ju nikto nečaká, a v ktorej polícia nevidí dôvod na zásah voči verejným ódam na Hitlera. To neznamená, že sa s Blahovými výrokmi máme stotožniť alebo ich bagatelizovať, iba to, že v krajine, v ktorej predseda vlády odporúča lídrovi opozície, aby „tichúčko šúchal nohami a čakal, kedy mi NAKA zaklope na svoje dvere“, či kde sa koaličná poslankyňa freudovsky pošmykne o „vláde, ktorá zatvára do väzenia ľudí“, máme byť k trestnému stíhaniu za výroky zdržanliví a ostražití.

Autor je právnik

Titulný obrázok: Európsky súd pre ľudské práva. Adrian Grycuk / CC BY-SA 3.0 PL
_____________________________________________________________________________________________________________________________

Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.

Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!

Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://polemag.sk/2-z-dane-pre-pole/

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články