Bratislava sa mení. Pre obyvateľov mesta, rovnako tak pre jej pravidelného návštevníka sú zmeny zrejmé aj pri prechádzke mestom. Čo sa skrýva za nablýskanými sloganmi, presklenými nábrežiami a architektonickými vizualizáciami šťastnej rodiny so zlatým retrívrom, ktoré majú byť lákadlom novobudovanej lokality?
Do Bratislavy zavítam približne raz za dva mesiace, väčšinou za účelom návštev rodiny a kamarátov. Zvyknem sa prejsť mestom a pozorovať, čo sa kde deje, ako to vyzerá po dvoch rokoch revitalizácie a konečne spojazdnenia Štúrovej ulice, v rámci presunov si masochisticky užívam prestupovanie a nenadväznosť verejnej dopravy, kedy deväťkilometrová trasa môže trvať aj vyše hodiny. Som v údive z bizarností verejného priestoru, keď je v strede cyklotrasy umiestnený stĺp, prípadne sa nestačím čudovať, ako miesta, kam sme zvykli chodiť na koncert skrátka zmiznú.
Prejavy toho, ako miesta miznú, respektíve sa menia a naberajú nové funkcie, môžeme sledovať už desaťročia po amerických či britských mestách, v posledných rokoch i v nám bližších končinách Berlína alebo Prahy. Procesy takzvanej obnovy mesta, alebo tiež revitalizácie, prebiehajú často v snahe očisťovania sa. Ako bolo výborne satiricky zhrnuté v jednom z dielov South Parku: „Nič sa nedeje, iba tu gentrifikujeme!“.
Procesy, na prvý pohľad ľúbivé, nie sú pozorovateľné zo dňa na deň, ale sú sprevádzané viacerými krokmi, ktoré môžu vyústiť do úspešného očistenia sa. V prípade Bratislavy možno už pozvoľna od porevolučných rokov, teda od nástupu trhovej ekonomiky. To v praxi znamená, že gentrifikácia sa deje na jednom mieste a presunie sa na miesto iné. Iniciácia procesov revitalizovania mesta, slúžiacej k zmene, ktorá v praxi znamená odstránenie nevhodných lokalít, je častým impulzom pre sledovanie gentrifikačných procesov. Snaha o hľadanie kreativity a originality, v počiatkoch radosť z hľadania aktivít podporujúcich medziľudské vzťahy, ako sú snahy návratov k prírode skrze mestské komunitné záhrady, kadejaké trhy, workshopy, kaviarničky či farebné cupcaky, sú sprevádzané zvolaniami, ako je tu konečne živo a podobne. Občas je k prospechu veci dať ružové okuliare chvíľami bokom. Bratislavy sa to už týka tak isto, i keď s neskorším priebehom, ako v mestách vyššie zmienených.
Všeobecnou definíciou gentrifikácie je snaha o obnovu či zmodernizovanie bývania v určitých štvrtiach mesta až po celkovú zmenu charakteru lokality v dôsledku prúdenia nového kapitálu, nielen finančného. Typickými gentrifikovanými územiami sú tie, ktoré sa nachádzajú v centrálnych častiach miest, ale aj pozdĺž vodných tokov. Tieto časti miest boli pôvodne ideálnymi miestami určenými pre rozvoj priemyslu. Pri prechádzaní Bratislavou je to napríklad areál bývalej Cvernovky, pôvodne továrne na výrobu nití, ktorý je v súčasnosti výborným príkladom gentrifikačných procesov.
Areál Cvernovky bol dlhšie obdobie v nevyhovujúcom technickom stave, pričom bol aj vďaka tomu ekonomicky dostupným a zaujímavým priestorom pre umelcov. Táto skutočnosť do lokality priniesla kreatívny kapitál, ktorý napomohol špecifickému charakteru prebiehajúcej revitalizácie v predošlých rokoch. Príliv kreatívcov znamenal obsadenie prázdneho, chátrajúceho územia, povzbudil a zvýšil životaschopnosť ďalšieho rozvoja územia v okolí Dulovho námestia a okolia Mlynských nív. Tento proces však nekončí tým, že by všetci šťastne žili až do smrti. Situácia, v akej bola napríklad aj Cvernovka, je spojená s majetkoprávnymi vzťahmi a teda tým, že bolo otázkou času, ako sa zmení aj na základe atraktivity lokality ekonomická situácia. To práve súvisí s tým, že lokalita začne byť zaujímavá pre developerov a teda aj tí, ktorí práve atraktivitu lokalite vniesli, sú nútení z nej odísť.
Cvernovka a kreatívne priestory, trhy či radosti z vnútroblokov sú jedna vec, no závažnejším dopadom gentrifikačných procesov môže byť úplná strata cenovo dostupného bývania započatá práve vyššie uvedenými procesmi. Čo znamená, že rezidenti žijúci v blízkosti takto atraktívneho miesta budú zvýšením nájmov nútení k nedobrovoľnému odchodu. To sa netýka iba tých, čo už v lokalite žijú, ale aj ďalších, ktorí o bývaní v danej lokalite uvažovali. V súčasnej dobe developerská a stavebná spoločnosť YIT Slovakia pripravuje rekonštrukciu prvého objektu. Bývalá ubytovňa na Páričkovej ulici sa má zmeniť na bytový dom s 88 bytmi. Je však otázne, pre koho je toto bývanie určené a akým spôsobom budú tieto zmeny lokality v okolí Dulovho námestia pokračovať.
Ako môžeme sledovať v mestách, kde sú gentrifikačné procesy viditeľnejšie, akokoľvek sa noví urbanisti snažili o vytváranie dobrých susedstiev, tieto projekty spôsobili to, že sa značne vymenilo obyvateľstvo daných štvrtí. V rámci snahy vytvárať heterogénne prostredie sa síce často darí vytvoriť rôznorodosť vekových i etnických skupín, no zabúda sa na integráciu rozličných príjmových skupín.
Môžeme sa pýtať, kto je za to zodpovedný a čo je teda riešením. Nemyslím si, že by sme mali poslať hipsterov do vyhnanstva a povedať si, že rušíme Dobrý trh. Nitky, ktoré sú – v tomto prípade Cvernovky – popoťahované, neriadia umelci, ktorí do bývalej továrne pred rokmi prišli. Zodpovednosť za tvorbu miest majú developeri a politici. To však neznamená, že moc je iba na ich strane. Gentrifikujeme skrátka vtedy, keď sa snažíme o rozvoj mesta. Chtiac nechtiac sú to prepojené procesy. Nástrojom na zamedzenie týchto procesov môže byť nastavenie pomeru súkromného a verejného vlastníctva tak, aby sa mesto snažilo o rôznorodosť a zachovanie pestrosti a neprispievalo k prehlbovaniu sociálnej a priestorovej stratifikácie.
Foto: Na snímke budova bývalej bratislavskej Cvernovky. Zdroj: youtube.com
