Ďakujeme všetkým, ktorí nám napísali. Podarilo sa nám získať knihu, o ktorej sa v súčasnosti veľa hovorí. Prečítal som si ju a ponúkam stručnú informáciu.
Kniha vyšla vo vydavateľstve VEDA v roku 2021. Autorom je Peter Vidovan. Meno je pseudonymom a autor tento počin v predslove vysvetľuje takto: „Nenapísal som túto knihu pod svojím vlastným menom z dobrých dôvodov – necítim sa na Slovensku bezpečne, keď píšem o Leninovi vedeckú prácu, ktorá z neho nerobí monštrum a číre zlo. Ako čitateľ uvidí, som voči Leninovi veľmi kritický, ale všímam si nielen jeho negatívne, ale aj pozitívne stránky. To samo osebe môže byť v stredoeurópskom priestore, presýtenom antikomunistickou hystériou ešte aj vyše 30 rokov od Novembra 1989, veľmi veľkým rizikom pre ďalšiu kariéru slovenského akademika.“
Úvod s podtitulom „Návrat k Leninovi“ autor začína Leninovým citátom: „…doslova niekoľko stoviek miliardárov a milionárov drží vo svojich rukách osud celého sveta.“ Prízvukuje, že kniha nie je ani tak politickým, ako skôr filozofickým dielom, ktoré ukazuje, že Lenin môže byť inšpiráciou pre politickú filozofiu 21. storočia.
Zaujímavý je Žižekov citát: „Dnes je ľavica v situácii, ktorá až podivuhodne pripomína situáciu, ktorá dala vzniknúť leninizmu a jej úlohou je opakovať Lenina. To neznamená návrat k Leninovi. Opakovať Lenina predpokladá akceptovať, že ,Lenin je mŕtvy´, že jeho partikulárne riešenie zlyhalo, dokonca zlyhalo monštruózne. Opakovať Lenina znamená, že musíme rozlíšiť medzi tým, čo Lenin skutočne urobil, a medzi poľom príležitostí, ktoré otvoril, aby sme uznali tenziu v Leninovi medzi jeho praktickými krokmi a inou dimenziou, ktorá bola ,v Leninovi viac než
Lenin sám´. Opakovať Lenina znamená opakovať nie to, čo Lenin urobil, ale to, čo mu nevyšlo urobiť, jeho premárnené príležitosti.“
V prvej kapitole „Revolucionár na plný uväzok“ sa autor zaoberá Leninovým životom. V ďalších kapitolách sa zameriava na otázky, ktoré sa mu zdajú v Leninovom diele ambivalentné:
Dobovosť verzus nadčasovosť (Nadčasový Lenin verzus dobový Lenin)
Imperializmus ako nadvláda finančného kapitálu verzus imperializmus ako centralizácia ekonomiky (Lenin a globalizácia)
Inštitúcia štátu má odumrieť verzus proletársky štát (Radikálna demokracia: štát, soviety a výrobná samospráva)
Internacionalizmus verzus národné sebaurčenie (Nacionalizmus a internacionalizmus – ide to dohromady?)
Utopický rojko alebo realistický politik (Lenin ako akcelerátor dobových trendov)
Čo robiť verzus čo nerobiť (Revolúcia a morálka)
Boj proti vojne verzus potieranie opozície (Koniec veľkého sna: diktatúra a teror)
Musí každá revolúcia skončiť utopená v krvi? (Hello, Lenin!)
Inšpirácie Leninom v 21. storočí (Poučiť sa, poučiť sa, poučiť sa)
Nie je to jednoduché čítanie. Sčasti pre to, že ide o vedeckú knihu, nie beletriu, a tomu zodpovedá použitý jazyk, veľké množstvo faktov a otázok na rozmýšľanie. No tiež preto, že ak za socializmu bol Lenin vyzdvihovaný, dávaný za vzor, v kapitalizme sa elity pokúšajú o jeho démonizáciu. Preto má táto téma silný emocionály náboj.
Kniha zvláda túto náročnú tému vyvážene. Radikálnym ľavičiarom sa môže zdať voči Leninovi príliš kritická, pravici, fašistom a antikomunistom zasa príliš málo odsudzujúca. Neostáva nič iné, iba poďakovať sa Denníku N za to, že túto knihu dostal do centra pozornosti.
Tento článok nemôže nahradiť zážitok z prečítania celej knihy. Odporúčam, aby si na ňu urobil názor každý sám. Držím vám pri jej zháňaní palce.
Na záver ešte jeden citát z knihy: „Sto rokov po uplynutí ruskej októbrovej revolúcie z 1917 by si Lenin azda konečne zaslúžil, aby z neho nerobili Boha ani Satana. Bol človek. Kontroverzný človek. Jedinečný človek.“
