V posledných dňoch sa znova rozprúdila debata ohľadom zvyšovania minimálnej mzdy, pričom je možné skonštatovať, že opäť sa objavujú dávno a opakovane vyvracané mýty a zavádzania o škodlivosti zvyšovania minimálnej mzdy. Okrem toho, že tieto tvrdenia sú v rozpore s vedeckými prácami, tak škodlivosť zvyšovania, alebo i škodlivosť existencie samotného inštitútu minimálnej mzdy, bola viackrát vyvrátená aj empiricky v ekonomickej realite.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia v Británii konzervatívci zrušili sektorovo určované minimálky, pričom argumentovali presne tak, ako slovenskí zamestnávatelia a INESS. Lenže po zrušení minimálky nenastal ani boom zamestnanosti, ani žiaden raketový rast ekonomiky a produktivity. Jediným následkom zrušenia minimálky v Británii bol silný tlak na znižovanie miezd v priereze celej štruktúry miezd, ale hlavne v spodných príjmových deciloch. Nasledujúca labouristická vláda minimálnu mzdu aj napriek odporu konzervatívcov obnovila, dokonca zaviedla jej plošnú verziu. A hoci podľa konzervatívcov mal nastať ekonomický armagedon, tak sa nič také neudialo a po tom, ako sa ukázali pozitíva existencie minimálnej mzdy v Británii, tak už aj dnešní britskí konzervatívci patria k fanúšikom a ochrancom tohto inštitútu.
Podobne, keď len v roku 2015 zaviedli namiesto sektorových minimálnych miezd v Nemecku ich plošnú verziu, tak nás ekonomickí analytici strašili, ako nastane koniec sveta. Nemecko má dnes najnižšiu nezamestnanosť v Európe, dokonca podiel zamestnancov s nízkym vzdelaním (základné a nižšie) v Nemecku je viac ako dvojnásobný oproti Slovensku. Nemali malo vzdelaní zamestnanci naopak prísť o prácu? Veď toto je opakovaným argumentom odporcov minimálnej mzdy a jej zvyšovania. Zvlášť keď si uvedomíme, že v Nemecko je lídrom v automatizácii a robotizácii v Európe? V roku 2001 došlo na Novom Zélande k rekordnému zvyšovaniu minimálky, dokonca pre najmladších zamestnancov sa minimálka zvýšila o rekordných 69 percent za dva roky, v Slovinsku minimálnu mzdu v čase hospodárskej krízy, v roku 2011, dvihli o 23 percent. Mimochodom, vedia čitatelia o tom, že napriek porovnateľnej úrovni výkonnosti ekonomík (HDP na hlavu a produktivita práce) a štruktúry hospodárstiev Slovenska a Slovinska je naša minimálna mzda len niečo viac ako polovičná od tej Slovinskej? Áno, v Slovinsku je najnižší možný mesačný príjem 843 €. Aj keď sa na toto číslo pozrieme očami parity kúpnej sily (rozdielna cenová úroveň), tak je naša minimálna mzda úrovňovo oveľa nižšia. Aj napriek horeuvedeným číslam a rekordným rastom, nedošlo ani v jednej krajine k ničomu, čo by sa dalo označiť ako negatívny vplyv.
Rast minimálnej mzdy na Slovensku, hoci je mnohými označovaný za rekordný, vôbec rekordný, vzhľadom k výkonnosti a produktivite ekonomiky, nie je, dokonca dodnes neplníme odporúčanie sociálneho výboru európskeho parlamentu, ktoré sme sa ako republika zaviazali dodržiavať. Podľa tohto odporúčania, by mala byť čistá minimálna mzda na úrovni 60 percent čistej priemernej mzdy.
Nedávno sa v televíznej diskusii pohádal poslanec Beblavý s ministrom Richterom, pričom dôvod ich hádky nepramenil z nejako zásadne odlišného pohľadu na minimálnu mzdu a jej zvyšovanie. Pohádali sa o vplyve rastu minimálky na priemernú mzdu. Samozrejme, len zvyšovaním minimálnej mzdy, hoci aj na odporúčanú hodnotu, sa ku mzdovej konvergencii v EÚ nedopracujeme. Na jednu stranu je potrebné pokračovať vo zvyšovaní minimálnej mzdy, možno aj odvážnejším tempom, ako doteraz, nakoľko zvyšovanie minimálky má pozitívny vplyv na rast miezd v celom priereze štruktúry miezd (aj na priemernú mzdu), samozrejme, najsilnejší vplyv minimálnej mzdy na rast je v spodných príjmových deciloch. Okrem priameho tlaku na zvyšovanie miezd, minimálka ovplyvňuje ostatné mzdy aj prostredníctvom minimálnych mzdových nárokov a príplatkov odvíjajúcich sa od výšky minimálky. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že vplyv minimálky na rast priemernej mzdy a horných príjmových decilov je do značnej miery obmedzený a tak si zamestnanci, ktorých mzda sa nedvíha v závislosti od rastu minimálnej mzdy, jednoducho musia sami vypýtať viac. Je už na ich uvážení, šikovnosti a schopnostiach, ako to urobia, či individuálne, alebo kolektívne, a či vôbec…
Skrátená verzia tohto článku vyšla v denníku SME.
Foto zdroj: marketwatch.com
