Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku (kapitola10)

od Ján Košč

V rámci predstavenia publikácie „Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku“ postupne zverejníme jej jednotlivé kapitoly. V desiatej kapitole sa budeme zaoberať aktuálnymi problémamy nášho daňovo-odvodového systému v súvislosti s pandémiou COVID-19.

Karanténa, Covid-19 a ekonomické opatrenia

Protiepidemiologické opatrenia prijaté proti šíreniu nákazy Covid-19 spôsobili na jar 2020 značné problémy nielen ekonomike na Slovensku, ale na celom svete. Samozrejme, že vlády jednotlivých krajín začali prijímať mnohé opatrenia, od rozpočtových a fiškálnych až po monetárne, a došlo samozrejme aj na zmeny rôznych zákonov. Účelom tejto práce nie je porovnávať opatrenia, no istým porovnaniam sa nevyhneme.

Koronakríza a jej dôsledky ukázali dramaticky viditeľné rozdiely medzi akcieschopnosťou inštitúcií jednotlivých krajín a aj krajín samotných. Niektoré okamžite začali s masívnou podporou zamestnancov a ekonomík a iné sa skôr vystrašene prizerali, pričom akčnosť a masívnosť pomoci jednotlivých krajín bola priamo úmerná výške podielu združenej daňovej kvóty na HDP (kapitola 3) a veľkosti sociálneho štátu (Kapitola 8).

Kým mnohé krajiny, napr. Nemecko a Dánsko, nasadili okrem iných aj masívne opatrenia, ktoré sa zjednodušene označujú ako „Kurzarbeit“ (správne Kurzarbeitgeld), tak Slovensko v tejto oblasti bolo o dosť rezervovanejšie.

Rezervovanosť slovenskej vlády vyplývala hlavne z toho, že tieto opatrenia nedokázali – ani dočasne – financovať zo zdrojov sociálnej poisťovne ako v Nemecku (Spolková agentúra pre prácu). Podobný inštitút, aký má Nemecko už sto rokov, sme mali do roku 2004 aj na Slovensku, v tej dobe bol však zrušený v rámci vtedajších neoliberálnych reforiem. Slovenská verzia „Kurzarbeitu“, ktorá sa na začiatku apríla 2020 netýkala všetkých zamestnancov postihnutých krízou, bola financovaná zo štátneho rozpočtu a z nevyčerpaných eurofondov. Keďže financie určené v Nemecku na Kurzarbeitgeld nie sú výdavkomštátneho rozpočtu a zároveň smerujú rovno k zamestnancom, nevzťahujú sa na ne obmedzenia (pravidlá štátnej pomoci v EÚ, výnimku tvoria schémy de minimis, ktoré využilo Slovensko).

Na Slovensku naopak vláda z hľadiska neexistencie dostatočných fondov sociálnej poisťovne použila také schémy, na ktoré sa obmedzenia vzťahovali, pričom takáto pomoc bola pre stredné a veľké firmy nedostatočná. Ak slovenská vláda chcela pomôcť aj väčším zamestnávateľom, tak musela najprv požiadať EÚ o zmenu pravidiel. V Nemecku ani v Dánsku sa politici Bruselu nemuseli na nič pýtať, no SR si na dôvažok musela aj požičať prostredníctvom predaja štátnych dlhopisov. Európske inštitúcie síce už v polovičke marca 2020 oznámili zvýšenie obmedzení pre štátnu pomoc z 200 tis. na 500 tis. Eur, no Slovensko svoju prvú pomoc pre ekonomiku obmedzilo na pôvodnú výšku.

Aj napriek možnostiam slovenské inštitúcie nepožiadali ani o odsúhlasenie výnimiek pre ďalšie podporné mechanizmy, ako to do začiatku apríla urobili napr. Poľsko, Estónsko, Írsko, alebo Francúzsko.68 Pomoc veľkým firmám v problémoch legislatívne vláda odštartovala až v druhej polovici apríla, po mediálnom nátlaku zamestnávateľských organizácií a po prvých nahlásených hromadných prepúšťaniach. Podľa údajov MMF k 16. 4. 2020 mali v Nemecku na pomoc ekonomike pripravených 4,9 percent HDP, v Dánsku 2,6 percenta HDP, v Slovinsku 2,1 percenta HDP a na Slovensku iba 1 percento HDP.

Rôzni politici, zamestnávatelia a analytici roky pred udalosťami z jari 2020 pre Slovensko ordinovali a odporúčali politiku škrtov, znižovania daní, znižovania odvodov, úspory vo verejných financiách a konzervatívnu fiškálnu i monetárnu politiku, ktorú sme vraj mali aplikovať. Presadzovaním týchto politík sa roztočila špirála tzv. pretekov ku dnu (Race to the Bottom), ktorá spôsobila nielen nízke sociálne výdavky na dôchodky, dávky v nezamestnanosti, sociálne dávky, atď. (kapitola 8), ale aj neutešený stav verejných financií, nazývaný eufemisticky „prázdna špajza“. Ak sa pozrieme na celkovú daňovú kvôtu a veľkosť sociálných štátov (kapitola 4 a kapitola 8), tak je samozrejme jasné, prečo Nemecko a Dánsko mali prinajmenšom na začiatku krízy dostatok zdrojov na masívne financovanie opatrení.

Samozrejme, nemožno sa vyhnúť ani arbitrážnym rozhodnutiam vo verejných výdavkoch akože ľavicových vlád na Slovensku pred rokom 2020, ktoré namiesto systémových zmien daňového a sociálneho systému zavádzali ad hoc riešenia pod heslom „Slovensku sa darí“. Vládami prijímané sociálne balíčky, ktoré sčasti riešili vybrané problémy slovenského sociálneho systému, nedokázali zabezpečiť stabilitu a udržateľnosť systému v prípade príchodu nečakaných udalostí typu „čierna labuť“.

Aj v daňovej oblasti sa ľavicové vlády pred rokom 2020 správali skôr konzervatívne až liberálne. Jedine zavedenie tzv. „milionárskej dane“ – vyššej sadzby dane z príjmov – sa dá označiť za reformu ľavicovú. Táto zmena, ktorá zlomila krk dovtedy pravicovými vládami ospevovanej „rovnej dani“, sa síce dala označiť za pozitívnu zmenu, no keďže nedošlo k zásadnejším zmenám celého systému daní a odvodov, ani k reforme sociálneho systému, nedošlo k zmenám, ktoré by boli z hľadiska udržateľnosti systému a pripravenosti na otrasy žiaduce.

Aj udalosti spojené s ekonomickými opatreniami v boji s koronavírusom Covid-19 ukázali, že zlé nastavenie daňového mixu a nízka miera prerozdeľovania spôsobili nedostatočné zdroje verejných inštitúcií. Dokonca aj mnohí dovtedajší obhajcovia nízkych daní, „menej štátu“ a rušenia regulácií zrazu začali chváliť štátne zásahy v Nemecku a Dánsku a kritizovať nedostatočné opatrenia slovenskej vlády. O tom, že na takéto opatrenia treba tú „spoločnú špajzu“ aj napĺňať, už radšej pomlčali a aj naďalej budú pravdepodobne šíriť klamstvá o „veľkom sociálnom štáte, ktorý Slovensko má“ a presadzovať namiesto zásadnej reformy daní a odvodov len ich znižovanie v prospech biznisu, škrty vo verejných výdavkoch, ak sa ich to netýka, a samozrejme aj zásadné okresávanie práv pracujúcich.

Slovenská spoločnosť, ekonomika, sociálny systém, ale aj verejné financie sa musia po koronakríze zásadne zmeniť, smerujúc k spoločnosti, ktorá bude viac sociálna, menej nerovná a viac reflektujúca environmentálnu udržateľnosť.

Vrátiť sa k predkrízovému normálu bude znamenať návrat k neudržateľnému trhovému kapitalizmu orientovanému na nikdy nekončiaci rast, ktorý svoje problémy, ako ukázala realita, nedokázal vyriešiť toľko ospevovanou neviditeľnou rukou trhu.

Tou neviditeľnou rukou trhu, ktorú stále spomínajú rôzni analytici a politici ako nejaký ekonomicky nespochybniteľný fakt, no ktorej existencia bola už mnohokrát empiricky i filozoficky dávno vyvrátená. Český ekonóm Sedláček prirovnáva vieru v neviditeľnú ruku trhu k náboženskému presvedčeniu.

Cestou je zapracovať na sociálnom rozmere európskej integrácie a vyhnúť sa riešeniam používaným počas finančnej krízy pred desaťročím, keď mnohé členské štáty EÚ boli nútené vykonať prísnu finančnú konsolidáciu a opatrenia na vnútornú devalváciu prevažne z dôvodu nedostatku spoločných stabilizačných mechanizmov v rámci nedokončenej európskej hospodárskej a menovej únie. Závažné sociálne ťažkosti boli zhoršované takisto politikami škrtov a obmedzovania práv pracujúcich a ich zástupcov.

Zdroje:
https://komentare.sme.sk/c/22383575/vsetky-ruky-na-pomoc.html
http://www.fes.sk/fileadmin/user_upload/Kurzarbeit_v_obdobi_koronakrizy_1.pdf
http://www.statnapomoc.sk/wp-content/uploads/2015/02/pravidlapreposkytovanieminimalnepomoci1_1.pdf
https://komentare.sme.sk/c/22370989/mytus-menom-kurzarbeit.html
https://e.dennikn.sk/1844609/slovensko-si-pozicalo-15-miliardy-na-105-roka-urok-nam-dvihla-koronakriza/
https://e.dennikn.sk/minuta/1806174
https://ec.europa.eu/slovakia/news/najnovsie_spravy_o_opatrenia_eu_v_suvislosti_s_covid-19_sk
https://www.forbes.sk/zamestnavatelia-su-nespokojni-ziadaju-rychlejsie-opatrenia-a-pomoc-aj-pre-velke-firmy/
https://www.ta3.com/clanok/1179815/tb-predstavitelov-zamestnavatelov-o-opatreniach-na-podporu-ekonomiky.html
https://ekonomika.sme.sk/c/22372164/masivne-prepustanie-decodom-dal-vypovede-viac-ako-devatsto-zamestnancom.html
https://e.dennikn.sk/minuta/1841582
https://www.imf.org/en/Topics/imf-and-covid19/Policy-Responses-to-COVID-19
https://www.cvp.sk/content/suhrnna-sprava-covid.pdf
https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/2019/material_sprava_o_soc_situacii_obyvatelstva_sr_2018_vlada.pdf
https://komentare.sme.sk/c/22371197/od-trhu-k-statnym-zasahom.html
https://komentare.sme.sk/c/22376681/bude-raz-zasa-dobre.html
https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/547637-budeme-po-pandemii-mudrejsi/
https://www.etrend.sk/ekonomika/delenie-koristi-koniec-rovnej-dane.html
https://ekonomika.sme.sk/c/6736158/zarezali-sme-posvatnu-kravu-pravice-rovnu-dan-chvalil-sa-v-cesku-fico.html
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1175/1306004
https://www.forbes.sk/zamestnavatelia-su-nespokojni-ziadaju-rychlejsie-opatrenia-a-pomoc-aj-pre-velke-firmy/
https://komentare.sme.sk/c/22376681/bude-raz-zasa-dobre.html
https://index.sme.sk/c/22323046/radovan-durana-o-socialnych-opatreniach-rozhovor.html
https://e.dennikn.sk/1843687/s-kurzarbeitom-na-velke-dlhy/
https://komentare.sme.sk/c/22378342/zabudnite-na-rekordnu-minimalnu-mzdu.html
SEDLÁČEK, T., 2009. Ekonomie dobra a zla. Praha: 65. pole. ISBN: 9788090394438

Kapitola pochádza z publikácie:
KOŠČ, J., 2020. Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení. Bratislava: OZ Pracujúca chudoba. ISBN: 978-80-973614-0-2. Link na dokument: http://www.pracujucachudoba.sk/storage/app/media/na_stiahnutie/myty-a-fakty-o-danovo-odvodovom-zatazeni-na-slovensku.pdf

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články