Európa sa v období osvietenstva vydala cestou sekularizácie a postupného odstraňovania náboženského typu uvažovania o sociálnej a politickej realite. Spoločnosť však naďalej potrebuje opiáty v podobe rôznorodých exkurzov do posvätných svetov. Čo je však posvätné? O tom rozhodujeme sami, respektíve, hranice čistoty – deliace posvätné od profánneho – sú určované špecifickým typom religiozity. „Trip“, ktorý zažívajú jedinci spúšťajúci sa na vlne náboženských opiátov však môže pôsobiť extaticky a vytrhujúco až do takej miery, že klasický politický pluralizmus a liberalizmus sa postupne zamieňa za jedinú určujúcu totalitu. Nie však totalitu Božiu, ale inštitucionálnu a byrokratickú – postavenú na základoch určitej interpretácie Biblie, Koránu alebo inej svätej knihy. Nasledujúce dávky opiátov sa však čoraz viac zvyšujú – extáza pretrváva, a snaha o udržanie jej prítomnosti je vystupňovaná.
Ohrozenie plurality
Náboženský fundamentalizmus sa stáva hrozbou, pretože čistotu, ktorú považuje za základ – sa snaží unifikovať v jediný správny poriadok. Preto sa pokúsim identifikovať niekoľko problematických bodov, ktoré sú spojené s prepájaním náboženského fundamentalizmu a politiky. [1] Prvým takýmto bodom je už spomínané ohrozenie pluralizmu a liberalizmu. [2] Tlak zdola – ak je časť občianskej spoločnosti nejakým spôsobom zasiahnutá náboženským fundamentalizmom – verejný priestor sa (ide o špecifické typy požiadaviek konkrétnych náboženských skupín vo verejnom priestore) istým spôsobom transformuje. [3] Ohrozenie ľudských práv, slobody, jedinečnosti voľby ľudskej bytosti – je ďalším bodom, ktorý sa spolu s náboženským fundamentalizmom dostáva do popredia. Práve z týchto dôvodov sa náboženský fundamentalizmus stáva výzvou a zároveň hrozbou, ktorá priamo ohrozuje slobodné, demokratické a liberálne spoločenské zriadenie.
Náboženská mytológia sa v skupinách fundamentalistov dostáva na prvé miesto, pričom jej vnímanie prechádza psychologickým procesom z roviny mytológie do roviny skutočnosti, ktorá si vyžaduje určitú formu poslušnosti a posvätnosti. V liberálnej spoločnosti však nie je a nemôže byť miesto pre unifikáciu názorov – hoci tlak náboženských skupín je tlakom legitímnym, presadzovanie ich záujmov za každú cenu priamo ohrozuje niektoré z ľudsko-právnych a pluralitných princípov.
Spoločenská akceptácia fundamentalizmu
Fundamentalizmus je často spoločensky akceptovaný len v tom prípade, ak vychádza z tradičnej formy náboženskej viery a náboženského prežívania – v Európskom kontexte je potom týmto tradičným náboženstvom kresťanstvo. S omnoho menším pochopením sa stretáva islamský fundamentalizmus, ktorý je považovaný za priamu hrozbu, či ohrozenie tradičných, národných a náboženských hodnôt. Na druhej strane je tradičný, kresťanský fundamentalizmus v európskom prostredí často považovaný za žiaduci – respektíve, nepredstavujúci riziko.
Náboženstvo a náboženský fundamentalizmus môžeme chápať ako faktory, ktoré sú úzko prepojené s politikou respektíve s politickými záujmami. A do dôsledkov je možné tvrdiť, ako zdôrazňuje napríklad britský politológ Andrew Heywood, že v rámci náboženského fundamentalizmu ide o odmietanie rozdielu medzi náboženstvom a politikou. Politika sa teda stáva špecifickým druhom náboženstva, v ktorého medziach sú upravované jednotlivé princípy súvisiace s verejnou existenciou (ide napríklad o právo, ekonomické správanie a podobne). To nás privádza k samotným vzťahom medzi politikou a náboženstvom, ktoré sa postupne stávajú čoraz viac kontroverznejšou témou.
V mediálnej sfére sa najviac objavuje vzťah náboženstva a politiky najmä vo vzťahu k spomínanému islamu. Hoci vo svetovom kontexte je možné pozorovať vo veľkej miere politizáciu spájanú v rôznorodých súvislostiach aj s ostatnými svetovými náboženstvami. Dobrým príkladom je kniha Marka Juergensmeyera s názvom Teror v mysli božej: globálny vzostup náboženského násilia. Juergensmeyer píše o rozdieloch v náboženských interpretáciách, ktoré sa neskôr pretavujú do reálnych násilných (teroristických a politických) aktov aj napríklad v rámci kresťanstva, judaizmu a budhizmu. Ospravedlňovanie si svojho násilia, ktoré má politicky upozorniť na určité požiadavky fundamentálnych skupín, sa teda týka aj tradičného kresťanstva. Násilie je často ospravedlňované snahou o morálnu čistotu národa, respektíve – ide o snahu dosiahnuť etické o morálne očistenie, bez ohľadu na použité prostriedky.
V americkom prostredí sa tieto snahy odzrkadľujú napríklad v bombových atentátoch na potratové kliniky alebo vraždy lekárov, ktorí sa na potratoch podieľajú, či vraždy homosexuálov. V európskom prostredí je dobrým príkladom kresťanského teroristu Anders Breivik, ktorý sa rovnako usiloval o „morálne čistú“ Európu. Samozrejme, že je v jeho prípade je prítomný rovnako aj nacionalizmus a ochrana kultúrnych hodnôt. Kultúrne hodnoty však do značnej miery vyvierajú rovnako aj z tradičného náboženstva. Náboženstvo a náboženský fundamentalizmus teda zasahujú aj do politickej sféry, a to často ako výrazný nástroj domáhania sa určitých požiadaviek.
Náboženský fundamentalizmus a médiá
Iným aspektom, ktorý je v európskom priestore stredobodom mediálnej pozornosti, je upriamovanie pozornosti na náboženský extrémizmus. Jeden zo základných problémov v medziach Európy v súvislosti s náboženstvom tkvie v tom, že reakciou na islamský fundamentalizmus sa často stáva radikalizácia kresťanstva (zdôrazňovanie potreby ochrany kresťanských hodnôt takmer za akúkoľvek cenu). S týmto bodom taktiež súvisí vzkriesenie/ nastupujúci trend nacionalizmu spolu s odvolávaním sa na tradičné kresťanské korene a hodnoty – v psychoanalytickom zmysle môžeme hovoriť o určitom obrannom mechanizme, ktorý vyviera zo strachu pred cudzím / inakosťou.
Tento efekt reakcie na jeden druh radikalizmu radikalizmom z opačnej strany sa stáva jedným z hlavných bodov politických diskusií nielen v európskom ale aj globálnom kontexte. Na jednej strane ide o ohrozovanie liberálnej demokracie, ktorá sa zmieta pod vplyvom nacionalizujúcich sa tendencií jednotlivých národných štátov – a na strane druhej o priame ohrozenie spočívajúce v prehlbovaní a rozširovaní ľudských práv. Mediálny vplyv je v tomto kontexte možné považovať za jeden z viacerých faktorov, ktoré vo svojej podstate umocňujú a ovplyvňujú spoločenské nálady. Radikalizmus sa stupňuje najmä prostredníctvom „alternatívnych médií“, ktoré svojou povahou napomáhajú k posilňovaniu redukcionistického pohľadu na náboženský fundamentalizmus a zároveň pomáhajú vytvárať obraz „spoločného nepriateľa“, voči ktorému je potrebné sa brániť.
Foto zdroj: https://www.citelighter.com
