Ak Peter Novoveský tvrdí, že dnešná KOZ je komunistická organizácia, tak ignoruje ponovembrový vývoj. KOZ je síce právnym nasledovníkom ROH, no rovnako by sme mohli povedať, že súčasné nemecké odbory sú nedemokratické, keďže sú právnym nasledovníkom nacistického Arbeitfrontu.
Ak by si autor naštudoval dejiny odborov, tak by vedel, že Arbeitfront bol zase právnym nasledovníkom odborových centrál násilne zabratých SA a SS. Samotné ROH bolo právnym nasledovníkom fašistami ovládaných dvoch centrál v protektoráte a tie zas boli nasledovníkom demokratických odborových štruktúr, ktoré boli násilne prevzaté po obsadení Wehrmachtom.
Robiť závery na základe turbulentných dejín je nielen nesprávne, ale aj nepoctivé.
Zlodej kričí chyťte zlodeja?
A v tomto prípade je potrebné pozrieť sa aj na osobu, ktorá tieto závery produkuje. Peter Novoveský bol prezidentom Nezávislých kresťanských odborov, ktoré vznikli na začiatku deväťdesiatych rokov min. storočia, na popud KDH a dodnes sú personálne a finančne napojené na štruktúry KDH a politikov SDKÚ. Sám Novoveský viackrát kandidoval v rôznych samosprávnych voľbách za tieto politické strany a v roku 2016 do parlamentu. Súčasná prezidentka NKOS kandidovala za KDH do parlamentu. KOZ nemá žiadne takéto personálne a finančné prepojenie na politické strany, no Novoveský tvrdí, že KOZ je spolitizovaná a NKOS sú nezávislé…
A keď už sme pri osobe pána Novoveského, jeho obdiv k Jozefovi Tisovi akosi nekorešponduje s faktom, že Tiso bol iniciátorom zákazu kresťanských odborov na Slovensku v roku 1942, pričom ich predtým využil na likvidáciu iných odborových organizácií. Tisov režim zakázal fungovanie všetkých odborových organizácii, okrem kresťanských, už v roku 1938 a keď si bol istý úspechom, zakázal v roku 1942 aj tie kresťanské. Samozrejme, funkcionári kresťanských odborov volali o pomoc a snažili sa svoju nezávislosť obhájiť, no keďže sa predtým podieľali na potieraní demokracie, už sa ich nemal kto zastať.
Viac o kauze: Fašistické odbory
Diktatúra, alebo demokracia?
Ak si porovnáme základne dokumenty prednovembrového ROH a dnešných odborov združených v KOZ, tak si nemožno nevšimnúť jeden základný a podstatný rozdiel. ROH bola zhora riadená inštitúcia, ktorá sa síce formálne nazývala odbormi, ale odbormi reálne nebola.
Dnešná KOZ a odborové zväzy v nej združené majú v dokumentoch aj v realite zavedenú demokratickú štruktúru a jej riadenie ide zdola nahor.
Ako prišlo k dohode so Smerom
Samozrejme, že autorovi spomínaného komentára prekáža aj zmluva KOZ so stranou Smer-SD, ale aj v tomto prípade nehovorí plnú pravdu. Na jednej strane je legitímne sa pýtať, či táto zmluva má, alebo nemá existovať. Na druhej strane si treba ujasniť, za akých okolností vznikla a čo z nej vyplýva.
Po schválení novely Zákonníka práce sa nálady v štruktúrach KOZ zásadne otočili a do prípravy referenda sa zapojila
Zmluva vznikla počas druhej Dzurindovej vlády, keď aj napriek faktu, že KOZ sa v roku 1998 postavila na stranu vtedajšej opozície proti Mečiarovi, tak Dzurindova druhá vláda sa rozhodla zlikvidovať tripartitu.
Vylúčenie odborov z akýchkoľvek diskusií a zmeny zákonov namierené proti zamestnancom, pracovným kódexom a odborom, zatlačili odbory do kúta, kam za nimi prišla ponuka na zmluvu so vznikajúcou stranou Smer.
Zmluva sa prerokovala v štruktúrach KOZ, časť bola proti, časť za, nakoniec väčšina odhlasovala súhlas.
Ak sa pozrieme do zmluvy, tak jediný reálny záväzok z nej plynúci pre KOZ bol ten, že odbory budú odporúčať svojim členom, aby stranu podporovali vo voľbách. Ak sa pozrieme na realitu, tak odbory svojim členom za posledné dve volebné obdobia žiadne odporúčanie nevydali.
Takže legitímnou je otázka, aké vazalstvo to Peter Novoveský vidí.
Ako padlo rozhodnutie podporiť referendum
Ale vráťme sa do reality. V týchto dňoch sa uskutočnil online snem KOZ, kde sa prerokovávala žiadosť o pripojenie sa k referendu za skrátenie volebného obdobia. Pred samotným zjazdom, v rámci internej diskusie prevládal názor nezapojiť sa do referenda formou účasti v petičnom výbore alebo organizovaným zberom podpisov.
No po schválení novely Zákonníka práce vrátane pozmeňovacích návrhov poslanca Viskupiča, sa nálady v štruktúrach zásadne otočili. Čo je normálnou reakciou na obmedzovanie sociálnych práv a zhoršovanie postavenia zamestnancov. Aj toto je, samozrejme, politika a je to presne tá politika, ktorú odbory robiť majú.
Prečítajte si aj: 86 kolesíkov pravice
Prozamestnanecká, prosociálna politika, inak by sa odbory nesmeli vyjadrovať k ničomu, okrem toho, či je v súčasných mrazoch lepší zelený, alebo čierny čaj.
K zmenám v reprezentatívnosti tripartity sa vyhranili aj zamestnávatelia a je dôležité povedať, že KOZ zastupuje viac ako 20 rôznych odborových zväzov, ktoré majú celorepublikovú pôsobnosť a pôsobia v mnohých sektoroch, na rozdiel od malých odborov, ktoré do tripartity potrebuje dostať za každú cenu minister Krajniak.
Strašenie komunizmom
Novoveský tvrdí, že Krajniakove zmeny legislatívy majú viesť k reforme, ktorá tu zavedie model fungovania, aký je v pôvodnej európskej pätnástke. Povedzme si však, na akých základoch je ten západoeurópsky model fungovania postavený:
Centralizácia, povinné členstvo zamestnávateľov v zamestnávateľských organizáciách, povinné členstvo zamestnancov v zamestnaneckých komorách. Silné sektorové vyjednávanie kolektívnych zmlúv a žiadne podnikové kolektívne zmluvy.
Približujeme sa k niečomu takému? Okliešťovaním rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ideme proti takémuto systému a ak by sa niekto pokúsil zaviesť tie ostatné atribúty západoeurópskeho odborového fungovania, tak ešte len vtedy by tu bol krik o komunizme, ktorý tu niekto bez zmyslu pre realitu lepí na KOZ.
K tejto téme odporúčame aj starší, no stále aktuálny článok: Politizácia odborov a všeobecné pokrytectvo politikov
Skrátená verzia textu vyšla v denníku SME.
Foto: Protest zamestnancov štátneho sektora v Leedsi proti zmenám v dôchodkoch. Zdroj: Wikimedia.