Prednedávnom Organizácia Spojených národov uverejnila prelomovú správu o neúnosnom stave našej planéty. Z dokumentu nazvanom „Globálny environmentálny výhľad (GEO)“ vyplýva, že až jedna štvrtina všetkých predčasných úmrtí a chorôb vo svete je spôsobená znečistením prírody a inými environmentálnymi dôsledkami nezodpovednej ľudskej činnosti.
Ide o ďalšiu alarmujúcu správu vedeckých pracovníkov z celého sveta o tom, že spôsob ktorým hospodárime s planetárnymi zdrojmi je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Skupina 250 vedcov zo 70 krajín v štúdii poukazovala najmä na smrtiaci smog a iné emisie plynov, chemikálie v pitnej vode a zrýchľujúce sa tempo deštrukcie rôznorodých ekosystémov, od ktorých závisí živobytie miliárd ľudí na Zemi. Niektoré krajiny sveta už tieto problémy dostatočne reflektujú a snažia sa zmierniť ich dôsledky. V kontexte s čistotou ovzdušia môžeme spomenúť napríklad vytváranie tzv. bezemisných zón v centrách veľkých miest, podporu používania hromadnej dopravy, podporu výskumu používania alternatívnych zdrojov palív a pod. Tieto opatrenia sú však pri komparácií s negatívnymi účinkami neudržateľnej ľudskej činnosti veľmi nedostatočné. Znečistenie ovzdušia pritom podľa OSN spôsobuje ročne predčasnú smrť približne šiestich až siedmich miliónov ľudí!
Samostatnou kategóriou je ohrozenie pitnej vody, ktorá už v súčasnosti patrí medzi strategické suroviny. Voči nej sa ale stále mnohí ľudia a firmy správajú veľmi nezodpovedne a jej znečisťovaním poškodzujú nielen zdravie ľudí, ale aj vitalitu celého ekosystému. Z najnovších prípadov znečistenia vôd môžeme spomenúť Malajziu, kde nedávno museli zatvoriť až 111 škôl neďaleko rieky Kim Kim, ktorá bola intoxikovaná metánom. Ten priotrávil stovky ľudí. Vinníkom sa podľa malajzijskej ministerky energetiky, vedy, techniky, životného prostredia a klimatickej zmeny Yeo Bee Yin stal majiteľ nezákonnej továrne na recykláciu pneumatík z mesta Kulai.
S problematikou znečisťovania vôd však máme problém aj na Slovensku. Podľa Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) sú naše riečne biotopy neustále zaťažované rozpadávajúcim sa plastovým odpadom, čo má negatívny dosah nielen na kvalitu samotnej vody, ale samozrejme aj na ryby ktoré v nej žijú. Aj preto sa prezident SRZ Emanuel Seemann vyjadril pozitívne smerom k iniciatíve Ministerstva životného prostredia SR v súvislosti s projektom zálohovania plastových fliaš. Toto opatrenie je dôležité aj podľa vyjadrení Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý len za rok 2017 v kooperácii s dobrovoľníkmi vyzbieral z hladín vodných tokov až 700 ton plastového odpadu.
Dokument GEO v správe ďalej vykresľuje aj rozširujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami. Konzumná spoločnosť a znečisťovanie životného prostredia bohatými krajinami spôsobuje hlad, chudobu a choroby vo zvyšku ostatného sveta. Spomenúť môžeme len prípad africkej Ghany, ktorá sa stala elektronickým smetiskom celého sveta. Ghanská skládka v meste Accra je najväčšia v západnej Afrike, pričom zamestnáva v prepočte cca 3000 ľudí. Tí musia pracovať v obrovskom znečistení, čo sa vo výraznej miere prejavuje aj na ich zdravotnom stave a nízkom veku úmrtnosti. Ghana ale nie je jediná. Obrovské skládky odpadu z bohatých krajín existujú aj v Nigérii, Indii, Pakistane či Vietname, takže sa rozhodne nejedná len o lokálny problém.
V dôsledku klimatických zmien, dezertifikácie a nadmernej deforestácie sa degraduje poľnohospodárska pôda, ktorá podľa GEO ohrozuje cca 3,2 miliardy ľudí. Takéto neudržateľné správanie sa zdvihne obrovskú migračnú vlnu ľudí, ktorí už nebudú schopní prežiť v podmienkach ich pôvodných bydlísk. Svetové spoločenstvo by preto malo vypočuť hlasy odborníkov, ktorí už desaťročia varujú svet pred znečisťovaním planéty. Pomaly sa totiž blížime k bodu, kedy už dôsledky nebude možné plnohodnotne zvrátiť.
V dôsledku znečistenia pôdy, kyslých dažďov a znečisteného ovzdušia musia vznikať aj nové spôsoby produkcie potravín v potravinárskom priemysle. Aj o tejto téme OSN v dokumente pojednáva. Podľa GEO sa mali stať najčastejšou príčinou predčasných úmrtí tzv. superbaktérie, ktoré sú odolné voči antibiotikám. Tie sa stávajú čoraz viac premnoženejšie z dôvodu nadmerného užívania antibiotík v potravinárskom odvetví. Z demografických a klimatických dôvodov bude však používanie chemikálií, liekov a GMO stále čoraz častejšie, aby sme dokázali nasýtiť čoraz premnoženejšie ľudstvo. Pre superbaktérie to bude znamenať ešte viac priestoru na rozšírenie a pre človečenstvo zas vyššie percento predčasného úmrtia. Vedci preto apelujú na svetových lídrov, aby čo najrýchlejšie spustili koordinovanú akciu nebývalých rozmerov, ktorá by tieto negatívne trendy v budúcnosti zvrátila. Zatiaľ však nič nezodpovedá tomu, že by sa diala zelená revolúcia. Pozitívom je však zvyšovanie povedomia verejnosti o tejto téme, čoho dôkazom sú aj celoplanetárne študentské protesty za zdravšie životné prostredie a boj proti klimatickým zmenám „Fridays for Future“, ktoré prebehli aj na Slovensku.
Foto: Ilustračné. Zdroj: Wikimedia.
