Práca ako uskutočnenie ľudského potenciálu

od Mariana Sedliaková

Stávame sa často svedkami toho, ako hodiny strávené v práci narastajú, ako sa predlžuje vek odchodu do dôchodku, ako narastá stres a úzkosť spôsobená neistotou permanentne prítomnou na trhu práce. Za posledné roky technologické inovácie zásadne zmenili obraz trhu práce.

Prvá časť: Neautentická práca
Druhá časť: Dva druhy slobody a zmysel práce

„Ako technológie neprestávajú meniť podobu práce v našich životoch, zvyšovaním konkurencie na trhu práce, narastaním vplyvu globalizácie a narastaním vplyvu pracovnej komunikácie na osobný čas, ľudia neustále zápasia s výzvou pokúsiť sa harmonizovať požiadavky práce so životnými prioritami“.[1] Napriek stúpajúcej produktivite sa trend skracovania pracovného času, ktorý v 20. storočí znamenal skrátenie pracovného týždeň na 5 dní a 40 hodín, zastavil. Naopak, stávame sa často svedkami toho, ako hodiny strávené v práci narastajú, ako sa predlžuje vek odchodu do dôchodku, ako narastá stres a úzkosť spôsobená neistotou permanentne prítomnou na trhu práce. Za posledné roky technologické inovácie zásadne zmenili obraz trhu práce. Počas priemyselnej revolúcie ľudia vstupovali a vstupujú do vzťahu s čoraz múdrejšími strojmi, do mnohých odvetví pracovnej činnosti sa zavádza umelá inteligencia. Prvá vlna priemyselnej revolúcie v 19. storočí znamenala zvýšenie produktivity nízko kvalifikovaných robotníkov. Masová výroba v manufaktúrach a na montážnych linkách znamenala ohrozenie pre remeselníkov, ktorí vyrábali výrobok dlhý čas. „V našej ére počítače a roboty majú opačný účinok, zvyšujú produktivitu a dopĺňajú prácu vysokokvalifikovaných pracovníkov, rovnako ako aj nahrádzajú rutinné úlohy, ktoré predtým vykonávali nízkokvalifikovaní zamestnanci, ako tí, ktorí pracujú na montážnych linkách alebo ako operátori“.[2] Tempo a dimenzia súčasného technického vývoja znamenajú miznutie mnohých pracovných miest. OECD upozorňuje na toto miznutie, pričom poukazuje na fakt, že jeho miera nebude všade rovnaká. „Aj keď vo všetkých regiónoch nájdeme pracovné pozície s určitým rizikom automatizácie, v niektorých regiónoch je podiel vysoko rizikových pracovných miest takmer 40 % (napríklad západné Slovensko), ale v iných môže byť nízka aj okolo 4% (Oslo)“.[3] Priemyselná revolúcia vo svojej štvrtej fáze dospieva z môjho pohľadu k možnosti previesť veľké množstvo práce na technológie – či už hovoríme o automatizácií alebo umelej inteligencii, čím môže ľudstvo získať viac voľného času. Nick Srnicek a Alex Williams interpretujú v svojej knihe Inventing the future Colina Gilla : „Zatiaľ čo priemyselný sektor zamestnával 1000 robotov v roku 1970, dnes používa vyše 1,6 milióna robotov“.[4]

Zmena pracovného trhu zo stabilných a život zastrešujúcich pracovných zmlúv na dočasné formy zamestnania sa demonštruje nárastom neštandarizovaných pracovných miest. OECD definuje neštandardnú prácu ako prácu dočasnú alebo prácu na kratší pracovný čas. Pracovné miesta tohto charakteru sú, v krajinách OECD na vzostupe od roku 1985. Nárast neštandardizovanej práce znamená zároveň aj nárast neistoty, ktorá plynie z nestabilného príjmu a nedostatočnej možnosti pokryť výdavky nevyhnutné na zabezpečenie prežitia. Napriek tomu by sme sa na nárast krátkodobých pracovných kontraktov mohli pozerať aj z pozície narastania voľného času. Aby jednotlivec vnímal svoj voľný čas pozitívne a tento samotný prispel k sebaaktualizácií jeho potenciálu vo forme realizácie svojich vnútorných, intencionálnych motívov – musí mať, ako na to poukazuje Maslow, uspokojené svoje základné potreby.

„Napríklad práca na čiastočný úväzok môže zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom tým, že ľuďom umožní vziať si formálne zamestnanie bez zrieknutia sa iných rodinných alebo spoločenských povinností. Podobne, dočasné formy práce môžu byť odrazovým mostíkom pre stabilné zamestnanie mladých ľudí, ktorí by inak boli vylúčení zo vstupu na trh práce.“[5]

Zastávam názor, že ubúdajúce množstvo práce a priestor, ktorý sa tým vytvára by malo predovšetkým slúžiť ako zmocnenie dotknutej časti zamestnancov tak, aby boli sami schopní, na základe oslobodenia sa k, ako tento druh slobody chápe Fromm, realizovať vlastné autentické ciele. Na predchádzanie polarizácii spoločnosti, na malú skupinu tých, čo zamestnanie majú a veľkú skupinu tých, čo ho nemajú – je potrebná reedukácia a učenie novým zručnostiam, rovnako ako aj spravodlivejšia distribúcia spoločenského príjmu. Automatizácia sa zároveň týka ako repetetívnych činností, tak aj činností čisto kognitívnych.[6] Nick Srnicek a Alex Williams[7] zároveň upozorňujú na kolonizačný charakter súčasného zamestnania, kedy zamestnanie čoraz viac zasahuje aj do nášho voľného času napríklad formou pracovných emailov, telefonátov. Vnímanie zamestnania – práce za mzdu, ako jediného centrálneho zdroja našej identity, zároveň devalvuje význam všetkých ostatných pracovných činností – napriek tomu, že nemusí ísť o platené aktivity.

Sloboda uskutočniť sa

Ako uvádza Kathi Weeksová, podpora skracovania pracovného času bola v 30. rokoch 20. storočia „cenená ako cesta k zvyšovaniu produktivity, znižovaniu nezamestnanosti, k zvýšeniu miezd, posilneniu rodiny, uvoľneniu času na domáce povinnosti alebo k navýšeniu voľného času“.[8] Zastávam názor, že za takýto pohľad na skracovanie pracovného času sa je potrebné zasadzovať aj v súčasnosti. Aktuálnosť postoja, ktorý by znamenal rozvoj solidarity a redistribúciu pracovných príležitostí namiesto polarizovania trhu práce, je dôležitá aj v súvislosti s nerovnomernosťou miznutia a automatizácie pracovných miest, ako o tom hovoria OECD, Guy Standing alebo Kathi Weeksová. Prekarizované pracovné pozície znamenajú pre jednotlivca, ktorý ich vykonáva značnú neistotu a rozvoj negatívneho vnímania seba samého. Zamestnanie a práca je, ako sme videli, úzko spojená s ľudskou identitou a schopnosťou byť motivovaný realizovať samého seba. Neisté a neštandardné pracovné miesta, ktoré neposkytujú dostatočné materiálne zabezpečenie a nepokrývajú základné potreby akými sú fyziologické potreby, potreba bezpečia, sociálne potreby, potreba úcty nemôžu viesť k slobode uskutočniť sa. Sloboda k zlepšeniu života a k zvýšeniu jeho kvality sa nemôže, v procese 4. priemyselnej revolúcie, stať slobodou iba pre malé množstvo pracovníkov. „Naša závislosť na práci je škodlivá – prejavuje sa rozdelením spoločnosti na tých, ktorí majú stabilné zamestnanie a na zvyšok populácie, ktorá vôbec nemá prácu alebo si zúfalo snaží udržať prácu na čiastočný úväzok či zamestnanie s nepravidelnými hodinami“.[9] Požadovať v spomínanom kontexte rozširovanie voľného času, času, ktorý by generoval hodnoty rozširujúce identitu jednotlivca bez zníženia finančného príjmu, vnímam ako ľudské právo. Samotný voľný čas, nevyhnutný na to, aby sa človek mohol stotožniť sám so sebou, pritom nemôže niesť prizmu oddychu pre lepší pracovný výkon. Myslím si, že sloboda uskutočniť sa nie je viazaná iba na oblasť zamestnania za mzdu, ale túto oblasť môže ďaleko presahovať. Bez slobody niet autonómie. Sloboda znamená zároveň „vybrať si inú životnú cestu, demokraticky sa podieľať na vytváraní skutočnej alternatívy spoločenského života alebo na proteste proti faktu, že sme donútení predať naše životy jednoducho preto, aby sme mohli žiť“.[10] Oblasť práce, aby bola zároveň naviazaná na morálny kontext, je potrebné omnoho viac spojiť s prácou zmeranou na rozvoj jednotlivca, komunity a spoločnosti. Starnutie populácie zároveň stavia do popredia význam práce zameranej na starostlivosť o druhých, o rodinu a príbuzných. Výskumníčka Tatjana Schnellová[11] pokladá za jeden z najsilnejších prediktorov existencie zmyslu generativitu. Pod generativitou všeobecne rozumieme životný postoj, ktorý je zaviazaný robiť alebo vytvárať niečo, čo má trvalú hodnotu. Tento pojem prevzala Schnellová od Ericsona. Generativita v jeho poňatí znamená akúsi individuálnu transcendenciu – prenesenie záujmu zo svojho vlastného ega na okolitý svet. Sprevádza ju „prokreativita (plodnosť), produktivita a kreativita (tvořivosť), zahrnuje také určitý způsob sebe–utváření, především v oblasti dalšího vývoje identity“.[12] Erikson predpokladá, že k nej jednotlivec dospieva v období dospelosti a zaberá najväčšiu časovú plochu v procese vývoja identity človeka. Schnellová poukazuje na to, že napriek tomu, že Erikson situoval obdobie rozvoja generativity do dospelosti, štúdie, ktoré urobila ukazujú, že je možná od mladosti – a vytvára zmysel v každom veku“.[13]

Práca a oblasť zamestnania za mzdu sa môže v procese 4. priemyselnej revolúcie predefinovať. Ako poukazujú Nick Srnicek a Guy Standig – nejedná sa tu ani tak o otázku ekonomickú ako politickú a kultúrnu.[14] [15] Politickú v dôsledku existencie množstva mocenských záujmov, ktoré zvyšovanie voľného času ohrozuje. Kultúrnu v dôsledku úzkej spätosti dogmatického pojatia zamestnania v spoločnosti a jeho centrality a nevyhnutnosti v živote s identitou jednotlivca. Zo závislosti na práci, z ťažkej a nezmyselnej činnosti môže automatizácia ľudí oslobodiť, a to aj za súčasnej produkcie bohatstva. Vznikne tak šanca na vytvorenie priestoru potrebného pre využitie často neuvedomeného ľudského potenciálu.

Záver

Ukazuje sa, že aktualizácia vlastných schopností a hodnotových postojov pojatia seba samého a spoločnosti je dôležitým aspektom sebareflexie a ako taká napomáha rozvoju humanity. Sebaaktualizácia, ako samostatný aspekt zmysluplnosti práce, nadobúda špecifický význam v procese 4. priemyselnej revolúcie, počas ktorej bude dochádzať k masívnemu zániku pracovných miest. Tento proces v článku vnímam pozitívne, a to predovšetkým s možnosťou rozšírenia priestoru pre možnosť eudaimonistického rozvoja ľudskej osobnosti a odklonu od čisto hedonistického a inštrumentálneho pojatia pracovnej činnosti. Automatizácia, sa v tomto kontexte, stáva výzvou na reštrukturalizáciu spoločnosti v smere oslobodenia sa k možnosti realizovať poznaný potenciál a postúpiť na novú platformu humanistického vývoja.

1 STEGER. Creating Meaning and Purpose at Work. 2016, s. 61.

2 BUGHIN. Skills shift: Automation and the future of the workforce Skills for Employment. s. 3 

3 SKILLS PANORAMA. OECD: Job automation risks vary widely across different regions within countries | Skills Panorama. 2018, s. 19

4 SRNICEK. Inventing the future. 2015, s. 110.

5 OECD. Job Creation and Local Economic Development 2018: Preparing for the Future of Work. s. 69

6 FREY. The future of employment: How susceptible are jobs to computerisation? Technological Forecasting and Social Change. 2017

7 SRNICEK. Inventing the future.

8 WEEKS. The problem with work, 2011, s. 153.

9 LINDMAN. Work and non-work, s. 163.

10 FRAYNE. The Refusal of Work, s. 215.

11 SCHNELL. Psychologie des Lebenssinns.

12 ERIKSON. Životný cyklus rozšírený a dokončený. 1999, s. 65.

13 SCHNELL. Psychologie des Lebenssinns, s. 56.

14 SRNICEK, Nick a Alex WILLIAMS. Inventing the future.

15 STANDING, Guy. Prekeriát. Praha: Rubato, 2018.

Zdroj foto: Pxhere.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články