Banskobystrický kraj je najrozľahlejší kraj Slovenskej republiky. Nesie si mnohé rany z minulosti, ktoré spôsobila transformácia ekonomiky po roku 1989, následná privatizácia a krach množstva podnikov, ktoré ľuďom dávali po celé desaťročia živobytie. Neriešenie socio-ekonomickej situácie tunajších obyvateľov má za následok marazmus, ktorý sa odráža napríklad aj v tom, že Banskobystrický kraj spomedzi ostatných krajov vykazuje najvyšší počet samovrážd podľa trvalého pobytu. Okres Rimavská Sobota je okres s najvyššou mierou nezamestnanosti v rámci Slovenska. Bez práce je tu 24,65 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva (marec 2017). Respondenti našej prvej sociálnej reportáže sú práve obyvatelia okresu Rimavská Sobota. Pracujú ako zamestnanci spoločnosti, ktorá sa špecializuje na výrobu a distribúciu mäsových výrobkov a výsekového mäsa.
Prvá respondentka má 45 rokov. Pracuje v tejto firme na rovnakej pozícii päť rokov a to priamo vo výrobe, konkrétne na baličke. Bežná pracovná doba je stanovená na sedem a pol hodiny denne v rámci trojzmennej prevádzky. Avšak od Vianoc pracuje nepretržite dvanásť hodín denne. Podľa slov respondentky jej práca nepripadá náročná, je odhodlaná pracovať toľko, koľko je potrebné.
Ste spokojná s vašou prácou?
S prácou som spokojná, ale s finančným ohodnotením nie. Zarába sa málo, minimálna mzda. Navyše mám pocit, že pri zmene platových tried sa nepoužíva na každého rovnaký meter.
Čo pre vás znamená vaša práca? Baví vás vaša práca?
Práca ma musí baviť, pretože inde sa človek ani nemá možnosť zamestnať.
Fungujú na vašom pracovisku odbory?
Mám pocit, že ľudia sa boja povedať, s čím nie sú spokojní. Všetci rozprávajú iba na šatni, na schôdzi je ticho. Celkovo sú tie schôdze o ničom, pretože len sa sľubuje, ale nič sa nerobí. Ja síce nie som v odboroch, ale moja kolegyňa áno. Mala by tlmočiť naše požiadavky, ale ona nás vôbec neinformuje o tom, čo sa deje na schôdzi. Keď sa niečo dozvieme, tak len z druhej ruky, nie od nej. Odborári s nami absolútne nekomunikujú.
Aký je váš názor na komunikáciu nadriadených s vami?
Mne sa nepáčila napríklad jedna vec. Bola som práceneschopná. Vedúca mi volala pred Vianocami, či môže so mnou počítať, keď sa budú ťahať dlhšie zmeny. Povedala som, že áno, že mi je už lepšie. Keď som nastúpila, bolo mi povedané, že keby som neprišla do práce, vedúca by ma rovno poslala na personálne, že končím. Čo je toto za jednanie? Vyhrážajú sa výpoveďami, využívajú to, že tu nie je veľa práce.
Vedeli by ste povedať, čo by zlepšilo spokojnosť s vašou prácou, prípadne aká by bola pre vás ideálna práca?
Spokojná by som bola, keby vedeli moju prácu oceniť, lepšie finančne ohodnotiť. Ideálna práca by pre mňa bola taká, ktorá nie je na zmeny. Pretože pri deťoch pracovať na tri zmeny nie je jednoduché. Tiež si myslím, že ľudia, ktorí pracujú v jednom závode, by mali byť súdržnejší. Myslím si, že keby sa všetci postavili, vedenie by bolo donútené tie platy zvýšiť.
Aké sociálne vyžitie vám umožňuje vaša práca? Vyžijete z vašej výplaty, alebo potrebujete aj druhú prácu? Ako trávite voľný čas? Dovolí vám vaša sociálna situácia ísť napríklad za kultúrou?
Nevyžila by som, keby nemám aj iný príjem. Poberám vdovský príspevok. Nedokážem si predstaviť ako vyžijú ľudia, ktorí majú len tento príjem. Ja sa už teraz obávam, čo bude, keď pôjde dcéra na vysokú školu. Nie, financie nepustia, ísť sa kultúrne vyžiť, keď by aj človek chcel ísť. A nie je ani čas. Víkendy sú pracovné a všetok zvyšný čas venujem domácnosti, práci okolo domu.
S akou sociálnou triedou sa identifikujete?
Tá nižšia robotnícka trieda.
Máte strach, že prídete o prácu?
Áno. Preto všetci držia jazyk za zubami, pretože sa boja o prácu.
Vedeli by ste povedať, kedy bolo vaše najlepšie životné obdobie, pracovalo sa vám najlepšie a boli ste najspokojnejšia?
Bolo to 17 rokov dozadu, po materskej dovolenke, keď som nastúpila k štátnym lesom. Páčilo sa mi tam, bola to síce ťažká práca, ale primerane finančne ohodnotená. Pracovalo sa tam na jednu zmenu, zarobila som na koruny 9 500 Sk a teraz na tri zmeny zarobím minimálnu mzdu.
Zaujímate sa o politiku? Chodíte voliť, a ak áno, na základe čoho sa rozhodujete pri voľbách?
Už sa nezaujímam, lebo sa iba rozčúlim. Voliť chodím pravidelne. Povedala by som, že viac-menej je moje rozhodovanie o náhode. Pretože tých adeptov je tam toľko, že väčšinu človek ani nepozná a tých, čo sú tam už niekoľko rokov, tých mám už prekuknutých. Stále chodí zoznam kandidátov a ich profily, čomu sa venujú, takže hlavne podľa toho sa rozhodujem.
Ako vidíte svoju budúcnosť?
Vidím to tak, že budem rada, ak odtiaľto pôjdem do dôchodku.
***
Z odpovedí našej respondentky je citeľný strach o prácu. Je to pochopiteľné, keďže má negatívnu skúsenosť s tým, ako takmer prišla o prácu pre svoju práceneschopnosť. Ako matka a živiteľka rodiny si nemôže dovoliť prísť o prácu. Táto skutočnosť sa premietla do jej komplexného uvažovania o práci. Vôbec sa nesťažovala na náročnosť práce, či pracovné podmienky. U respondentky absentuje vidina kariérneho rastu, či vízia budúcnosti. Nespokojnosť s finančným ohodnotením práce a s prácou na tri zmeny tiež súvisí s jej ambíciou zabezpečiť rodinu a tráviť pritom s deťmi čo najviac času.
Našim druhým respondentom je pán, ktorý má 58 rokov. Robí v tejto firme od roku 1977. Za tie roky prešiel rôznymi pracovnými pozíciami, od robotníka vo výrobe, cez majstra, technológa, až po vedúceho výroby, či hlavného nákupcu. Má skúsenosť aj s prácou v zahraničí: pracoval dva roky ako kostič mäsa v Belgicku a Holandsku. V súčasnosti pracuje na expedícii, sedem a pol hodiny denne, na tri zmeny a je zodpovedný za označovanie mäsových výrobkov. Náročnosť pracovných podmienok spočíva podľa neho predovšetkým v nízkej teplote: na pracovisku je bežne 0 – 4 °C.
Ste spokojný s vašou prácou? Baví vás vaša práca?
Nakoľko som vyučený mäsiar, práca ma baví, ale mohla by byť lepšie finančne ohodnotená.
Vedeli by ste povedať, čo by zlepšilo spokojnosť s vašou prácou, prípadne aká by bola pre vás ideálna práca?
Moja spokojnosť samozrejme súvisí s lepším finančným ohodnotením. Nechcem to veľmi prestreliť, ale zarobím približne 600 eur v čistom. Bol by som spokojnejší, ak by som zarobil povedzme o tú stovku viac, aby sa to blížilo k sume 700 eur. Ideálna by pre mňa bola pokojnejšia práca. Dôležité je tiež, aby bol dobrý kolektív.
Fungujú na vašom pracovisku odbory?
Áno, v našej firme sú odbory. No podľa mňa sú niekedy zbytočné. V minulosti som bol aj ja rok v odboroch. Najlepšie je čušať, urobiť si svoju robotu a ísť domov. Na každej zmene je majster a vedúci. Keď je nejaký problém, rieši sa to promptne s nimi.
Aké sociálne vyžitie vám umožňuje vaša práca? Vyžijete s vašej výplaty, alebo potrebujete aj druhú prácu?
Ohodnotím to jedným slovom na dobre. Keď zarobím 600 eur, moja polovička tých 350 eur, z toho sa dá vyžiť.
S akou sociálnou triedou sa identifikujete?
Cítim sa ako taký štandardný stred.
Máte strach, že prídete o prácu?
Nie. Ľudia sa väčšinou boja povedať si v práci svoj názor. Ja sa nebojím, poviem aj vedúcemu, čo si myslím. Som si vedomý svojich skúseností. Človek si musí viac veriť. Všetci si musia byť vedomí, že keď spravia prúser, vyhodia ho, ale keď si dobre odvedú svoju prácu, nemajú sa čoho báť. Prepúšťanie je druhá vec, to už musí byť firma na tom veľmi zle, keď robí takéto zásadné kroky.
Zaujímate sa o politiku? Chodievate voliť? Na základe čoho sa rozhodujete, odkiaľ čerpáte informácie?
V minulosti som sa zaujímal o politiku, bol som aj mestským poslancom za komunistickú stranu, potom ma to už prestalo baviť. Po revolúcii za mnou prišli z HZDS, ale odmietol som. Voliť chodím. Radím sa skôr k pravici. Informácie čerpám od kolegov, priateľov a z internetu. Medziľudské vzťahy sú dôležité. Noviny nečítam, televíziu sledujem minimálne.
Vedeli by ste povedať, kedy bolo vaše najlepšie životné obdobie, pracovalo sa vám najlepšie a boli ste najspokojnejší?
Bolo to od roku 1986. Vtedy som začal robiť vedúceho a v roku 1992 som sa dostal do vrcholového manažmentu. Do roku 2011 to bolo najlepšie obdobie. Nie len tým, že som viac zarábal a mal som peniaze pre rodinu, ale aj som vedel viac ušetriť.
Ako vidíte svoju budúcnosť?
Rád by som išiel do predčasného dôchodku. Viete, veľa ľudí robí aj na dôchodku, na čierno. Darmo, keď chceš žiť, musíš žiť aj takto.
***
U nášho druhého respondenta sa pozitívne prejavila jeho skúsenosť s prácou v zahraničí, v porovnaní s prvou respondentkou má vyššie sebavedomie a uvedomuje si svoju hodnotu ako zamestnanec, nemá strach zo straty práce. Práca mu umožňuje slušné vyžitie, no zároveň pripúšťa, že jeho ekonomická situácia je znesiteľnejšia aj vďaka príjmu partnerky. Keďže si je vedomý svojich schopností, zručností a poznatkov z celoživotnej práce v odbore, taktiež by privítal lepšie finančné ohodnotenie, čo je zároveň jediný moment jeho nespokojnosti s prácou. Síce pracujúci hovorí, že sa v súčasnosti radí k pravici, bolo počas rozhovoru vo viacerých momentoch citeľné, že pojmy pravica-ľavica si pletie a nevie s istotou definovať, kto by mal stáť na strane pracujúcich – myslí si, že by to mala byť pravica. Respondent pripúšťa možnosť nelegálneho privyrobenia, pričom zdôrazňuje, že je to v jeho okolí častejším javom. Je to dôkazom toho, kam môže zájsť uvažovanie ľudí v prípade, ak je ich ekonomická situácia neuspokojivá a nedokážu si napĺňať svoje základné životné potreby.
Cieľom projektu Odborovo organizovaní a neorganizovaní pracujúci chudobní je priniesť do verejného diskurzu problematiku práce a života manuálne pracujúcich ľudí vo výrobe veľkých podnikov. V reportážach, v rámci ktorých boli realizované rozhovory vo vybraných štyroch regiónoch Slovenska (Banskobystrický, Bratislavský, Trnavský a Žilinský kraj), je artikulovaná téma práce z pozície aktérov, t.j. chudobných pracujúcich. Výber respondentov bol náhodný, zohľadňovaná bola iba rodová parita a vek respondentov nad 40 rokov. Finančný i časový rámec projektu nám neumožňuje komplexne a vyčerpávajúco pokryť túto tému a všetky otázky s ňou spojené, ani nebolo v našich silách vytvoriť reprezentatívnejšiu vzorku respondentov. Jedná sa o individuálne skúsenosti a originálne príbehy jednotlivcov. Z toho dôvodu si nenárokujeme na všeobecne platnú interpretáciu a analýzu problémov, ktoré sú v reportážach zachytené. Pri reportážach zachovávame anonymitu respondentov i názvov podnikov. Projekt je realizovaný s podporou nadácie Rosa Luxemburg Stiftung.
