Prečo je Čaputová slovenský Barack Obama

od Marko Popović

Nevýrazne tmavé auto sa zastavilo tesne pred vstupom do budovy. Vodič rýchlo vyšiel von, prišiel ku zadným dverám a otvoril ich. Istým krokom z auta vystúpila sebavedomá žena. Bolo to prvýkrát, čo som novozvolenú slovenskú prezidentku videl zblízka.

Zuzana Čaputová prišla na debatu do kultúrneho centra, kde som vtedy pracoval, hneď po voľbách, ešte pred oficiálnou inauguráciou. Bol to náročný rok pre Slovensko, pre spoločnosť unavenú korupčnými kauzami vlády Smeru, otrasenú vraždou dvoch mladých ľudí a vyčerpanú ekonomickými neistotami. Nová prezidentka bola nielen symbolom spoločnosti predsa len na správnej ceste, ale predovšetkým liekom pre ublížené slovenské sebavedomie.

V čom bola politická podstata novej nádeje, ktorú stelesnila prezidentka? Stručne povedané, išlo (a stále ide) o tri základne body: slušnosť, odbornosť a boj proti Smeru.

Slušnosť je v dnešnej dobe ústredným pojmom každého liberálneho politika. Je za tým presadzovanie hodnôt, politických riešení a pravidiel hry dohodnutých v minulom storočí, a tým pádom nie úplne vhodne pre dnešok. Ako náhrada za slobodu, ktorá ostáva skutočnou možnosťou len pre vládnuce štruktúry, má slušnosť znemožniť skutočnú zmenu poriadku. Sadu ľubovoľne nastavených pravidiel uvádza ako prirodzené zákony fungovania sveta (ako keby sme žili v lese, a nie v spoločnosti, kde platia spoločenské pravidlá a nie pravidlá prírody).

Odbornosť v rozhodovaní o veciach verejných je úsilie dostať čo najviac ľudí mimo politiku a vlastne im zobrať politickú moc, ktorú si vybojovali s právom voliť. Ide o vytváranie dojmu, že existujú politické rozhodnutia, ktoré nie sú politické. Je ale úplne jasné, že v spoločnosti je aj umiestnenie semaforu politickým rozhodnutím, ovplyvňujúcim každodenné fungovanie obyvateľov okolo križovatky, kde je semafor postavený a je na ňom postavený aj ekonomický prospech danej štvrti, ba aj životy ľudí, ktorí nedokážu zvládnuť pravidlá nového semaforu a na križovatke havarujú. Každé rozhodnutie, ktoré usmerňuje verejný život môže byť len a len politické. Odbornosť maskujúca politiku, odoberá neodborníkom hlas vo veciach verejných, spasívňuje ich odpor a ponecháva politiku len pre elitársku triedu politikov a ich odborných poradcov.

Boj proti Smeru, slovenská skratka pre boj proti korupcii, sa snaží vysvetliť korupciu ako fenomén vychýlenej slovenskej spoločnosti. Vykreslením určitej odchýlky od inak spravodlivého systému, ktorú je možne napraviť, s pomocou už spomínanej slušnosti a odbornosti.

V kapitalistickej spoločnosti založenej na súťaživosti kapitálu a hodnotení jednotlivcov len cez ich produkcie-schopnosť a efektivitu, korupcia ale nie je problémom, ale riešením. Je štrukturálnou súčasťou systému, v žiadnom prípade nie len drobným vychýlením. Boj proti korupcii v súčasných kapitalistických spoločenstvách väčšinou preto slúži na pacifikovanie občanov, ktorí, ako neposlušné deti stále páchajúce niečo zlé, najskôr sa majú polepšiť a až potom vládnuce štruktúry, keď ocenia, že pokrok je dostačujúci, budú ochotní počúvať aj ich názory.

Dá sa preto povedať, že prezidentka Čaputová dôkladne spĺňa v svojom funkčnom období všetky sľuby, ktoré hlásila v predvolebnej kampani. Drobnými úpravami návrhov alebo odmietnutí podpísať už schválené zákony, cez morálne komentovanie politických udalosti a predvolanie vládnych ministroch na koberec, Čaputová neustále presadzuje slušnosť, odbornosť a protikorupčnosť v ponímaní svetových liberálov. Preto je úplne logické, že podobne ako aj v ostatných krajinách s liberálnymi vládnucimi štruktúrami, aj napriek oficiálne prehlasovaným a verejne propagovaným hodnotám, aj na Slovensku rastie sociálne násilie. Rastie neviditeľnosť žien vo verejnom živote (aj v Prezidentskej kancelárii sú len dve ženy v desaťčlennom tíme), ofenzíva pred-moderných svetonázorov, ktoré chcú zakázať dávno vybojované práva (najvýraznejším príklad je sprísňovanie potratov) a nedotknuteľnosť náboženských štruktúr, ktoré vyhlásia rovno vzburu proti štátnym rozhodnutiam (začiatkom septembra katolícka cirkev vyhlásila, že nebude dodržovať zákaz zhromaždenia v kostoloch).

To všetko je dôsledkom neexistujúceho líderstva prezidentky, ktoré pramení v neprítomnosti veľkej idey, zlomovej myšlienky alebo odvážnej vízie poprednej liberálnej političky. A práve tak sa v polovici októbra pridala, pre celosvetových liberálov tak celkom logicky do tábora politikov, akými sú Fico, Pellegrini alebo Kotleba, teda do tábora oficiálne diametrálne odlišného od toho vlastného. Tým, že nepodporila kontroverznú ideu o celoplošnom testovaní, dostala všetkých demokratických, nielen liberálnych, občanov do morálnej pasce, tým že všetci skončili s ňou buď v tábore populistických a fašistických politických skupín, alebo sa museli pridať k podpore vlády, ktorá koketuje s Viktorom Orbánom, katolíckymi talibancami, militantmi a neliberálnymi svetonázormi a autoritatívnym politickými riešeniami.

Tento text nie je o samotnej pani Čaputovej. Limity liberálnej politiky sú jasne viditeľné na politike pani prezidentky. Že ide o celosvetový trend, ukazuje aj prípad bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu. Čo sa skutočne zmenilo v životoch Afro-Američanov tým, že jeden z nich bol americkým prezidentom? Nič. Jediný skutočný výsledok vlády Baracka Obamu je príchod Donalda Trumpa. Podobným následkom liberálnej politiky sa môžeme tešiť aj v prípade slovenskej prezidentky.

Na záver je potrebné zdôrazniť, že nie som proti odbornosti, slušnosti a boju proti korupcii. Účelom dekonštrukcie týchto pojmov je však ich znovu zadefinovanie, aby slúžili, čo najširšej spoločnosti, nielen vládnucej štruktúre. Slovenskí a svetoví liberáli majú od toho ale ešte dosť ďaleko.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články