Pri voľbe je rozhodujúca mentálna vôľa

od Ivana Komanická

Rozhovor s kurátorom výstavy # BYRO Martinom Kudlom, o emocionalizácii a kultúrnych podtextoch v zobrazení globálnych leadrov a leaderiek.

 Výstava # BYRO v Múzeu Andyho Warhola voľne odkazuje na Warholove grafické série, ktoré ukazujú na tenkú hranicu medzi politikom a celebritou.  Počas vernisáže ste s autorom dokonca reinštalovali časť portrétov a priamo kontextualizovali v rámci Warholovej expozície. Ako ste pracovali s priestorom Múzea? Je tu nejaký priamy druh dialógu?

Určite áno, Warholove zobrazenia Lenina či Mao Ce Tunga sú odľahčené popartovou technikou zobrazenia, obrazy Jána Pečarku sú trocha dramatickejšie a vytvorili tak perfektnú komparáciu východného a západného zobrazenia tohto žánru. Prvýkrát boli tieto obrazy vystavené v Sonia Gechtoff Gallery v New Yorku pod názvom Summit, do ktorej bol divák symbolicky pozvaný. Išlo o malú miestnosť  a vzhľadom na veľkosť a množstvo obrazov, bol divák konfrontovaný tvárou v tvár s týmito psychologicky náročnými obrazmi. Počas summitu tak mohol kontemplovať, aké hodnoty mu títo ľudia ponúkajú a čo v skutočnosti reprezentujú. To totiž, s čím sa v skutočnosti  v prípade politikov stretávame je vždy len mediálny obraz.

Každý priestor je špecifický a priestor v Múzeu Andyho Warhola dodal obrazom zaujímavé pozadie vďaka atypickému inštalačnému systému, ktorým je kovová mriežka. Vyznelo to nakoniec ako jedna bojová klietka s obrovským množstvom emócií.

Téma globálneho leaderstva rezonuje predovšetkým v 21.storočí vďaka rozmachu globálneho kapitalizmu a mediálnych technológií.

Maliar Ján Pečarka je dušou Stredoeurópan,  citlivo ale vníma geopolitické otázky. K cyklu týchto obrazov ho priviedli prezidentské voľby v USA a všetko, čo sa okolo nich dialo. Voľby rozdelili spoločnosť na pro-trumpovskú  a anti-trumpovskú. Odrazu ľudí delilo niečo, na čo neboli zvyknutí. V obrazoch potom Ján sledoval tému politického leaderstva a psychologickú manipuláciu. Tá sa potvrdzovala aj v reakciách divákov, ktorí v nich videli len to, čo v nich vidieť chceli a neodčítali ten kritický posun, brali tieto portréty ako art.

Ide však o politické umenie, ktoré má dlhú tradíciu v žánri portrétneho zobrazovania . Práve cez mince či známky sa autor, ktorý je pôvodne maliar, dostal k technike preškrabávania pôvodných obrazov maľovaných pastelom a pretretých čiernou farbou. Vďaka tomu tu dochádza až k maliarskemu šerosvitu, ktorý odhmotňuje ich nadrozmerné tváre.

Keď vidím portrét Angely Merkelovej, veľmi zreteľne v ňom čítam odkazy na nemeckú expresionistickú grafiku zo začiatku 20.storočia a s nimi tragédiu zlyhania elít.

Toto bol jeden z prvých portrétov, ktoré autor urobil, bol to začiatok experimentu  s technikou, pri každej tvári bola potom línia vedená trocha inak. Mnohé portréty pritom vychádzajú z mediálnych zdrojov, ktoré autor dlho prehľadáva, kým nenájde tie správne framy, ktoré si privlastňuje a potom dotvára.  V prípade Putina mal napríklad veľký problém nájsť výraz, pri ktorom sa smeje.  Pri Hillary Clintonovej sa rozhodol pre video záber.

Pri tých obrazoch je zaujímavé uvedomiť si, ako sú existujúce mediálne zábery vedené špecifickým kultúrnym kontextom. Clintonovej tvár jasne pripomína hollywoodskú melodrámu…

Áno,  presne tak (smiech). Preto je ten výber záberu pre autora rozhodujúci, rozhodujúca je mentálna vôľa voľby. Bavili sme sa veľa o tom, čo sa deje za týmito tvárami. Niekde sa tomu autor mentálne bráni, v mnohých prípadoch s tým vedome pracuje, každopádne aj keď ide o veľmi podprahové vzorce je si ich vedomý.  Použitím niektorých farieb napríklad odkazuje na národnú alebo politickú identitu.

Ty sám máš skúsenosť, že si sa ako maliar intenzívne zareagoval na tému konfliktu na Ukrajine cez portréty globálnych leadrov, musím poznamenať, že išlo o ojedinelý príspevok k tejto téme v slovenskom umení v čase začínajúcich protestov na Majdane. Poznamenala táto tvoja skúsenosť fakt, že si sa rozhodol byť kurátorom tejto výstavy?

Poznám veľa výtvarníkov, ktorí dlhodobo reagujú na nejaké témy, pôsobia ako aktivisti, sú politicky činní. U mňa išlo skôr o akúsi sondu, potrebu vyjadriť sa v istom krátkom čase, nie som umelec, ktorý didakticky alebo cielene vyhľadáva takéto témy. Preto som sa dlho bavil s Jánom Pečarkom o jeho motiváciách, pokúšal som sa pochopiť analógiu vzniku celého tohto cyklu a jeho vývoja, keďže som sám výtvarník. Pritom som sa možno menej som ako kurátor zaoberal špecifickými kultúrnymi a politickými kontextmi. Sú autori, ktorí využijú text, sú autori, tak ako my, ktorí využijú obraz. Každý má svoje vlastné zbrane, ktoré v danej chvíli dokáže použiť.

 

Výstava  # BYRO  prebieha v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach od 14.3. do 25.4.2019

Foto na titulke: Ján Pečiarka, Donald Trump, wax and acrylic on paper, 72 x 47 inches, 2017

Ján Pečiarka, Theresa May Laughing, wax and acrylic on paper, 72 x 47 inches, 2018

Foto vo vnútri textu: Ján Pečiarka, Angela Merkel, wax and acrylic on paper, 72 x 47 inches, 2017

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články