Priemysel 4.0 – svet na prahu zmien (II. časť)

od Tomáš Bóka

Zástupcovia vládnucej triedy si od celospoločenských technologických zmien vo výrobe sľubujú vyriešenie najpálčivejších problémov – súčasných, ale aj tých „klasických“, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou kapitalistického zriadenia už od jeho počiatkov. Do tejto kategórie spadá aj večný „hlavybôľ“ kapitálu – ako sa vysporiadať s rebelujúcou masou námezdných pracovníkov, požadujúcich zlepšovanie svojich mzdových, pracovných či sociálnych podmienok. Z ich hľadiska sa ukazuje ako najefektívnejšie riešenie postupné nahradzovanie ľudských pracovných síl robotmi. Tí sú totiž rýchlejší, presnejší, efektívnejší a menej chybujú. A čo je hlavné – odpadnú „prehnané“ mzdové či iné požiadavky.

Ako to však už chodí, vyriešenie jedného problému vytvára okamžite rad ďalších. Úplne najdôležitejší problém, ktorý sa ponúka ako prvý, by sa dal zhrnúť nasledovne: ak sú dnes príjmy pracujúcich hlavným zdrojom ich kúpyschopnosti, z čoho si budú v prípade ich nahradenia robotmi kupovať vyrobený tovar?

Modernizácia výrobných postupov

Koncern Volkswagen ešte koncom minulého roka informoval o svojich zámeroch prejsť na úplne nový model tzv. výrobných ostrovov, ktorý nahradí pásovú výrobu. Klasickú montážnu linku nahradia robotické dopravníky a tzv. modulárna montáž. Dopravníky budú putovať spolu s vyrábaným autom od jedného stanovištia k druhému na základe pokynov počítačového systému, ktorý určí následnosť a zladenie výrobných úkonov. Smer pohybu sa tak pri každom výrobku bude flexibilne meniť podľa potrieb logistiky a efektivity vo výrobe. Nový systém tak napríklad umožní, aby sa autá vo výrobnom procese mohli navzájom predbiehať.

Tým sa predíde stratám času, ku ktorým v konvenčnej výrobe dochádza napríklad pri prestavovaní linky z jedného modelu auta na druhý. Vo všeobecnosti sa očakáva, že tieto zmeny prinesú až o 20 percent vyššiu efektivitu. Vyššia produktivita by sa následne mala prejaviť aj v nižších cenách, pričom sortiment bude variabilnejší a viac prispôsobený individuálnym predstavám spotrebiteľov.

Práve v súvislosti s flexibilnejším prispôsobovaním ponuky sa vo všeobecnosti predpokladá vyššia participácia kreatívnych spotrebiteľov na novej výrobe. Táto transformácia v spôsobe nakladania s výrobnými prostriedkami sa dá prirovnať k nedávnej „demokratizácii“, alebo lepšie povedané k rozšíreniu interaktivity médií – tak ako televízie nahradil YouTube, kde obsah vytvárajú samotní užívatelia (ale vlastníkom ostáva korporácia), aj autokratické rozhodovanie firiem bude postupne nahradzované väčším zapájaním nápaditých spotrebiteľov (vo forme crowd-sourcingu alebo iných foriem kolaboratívneho vyvíjania výrobkov).

Nové podnikateľské modely

Ilustráciu toho, ako sa technologické inovácie pretavujú do nových podnikateľských modelov, môžeme vidieť napr. u spoločnosti Local Motors (Phoenix, Arizona). Firma používa technológiu 3D tlače na produkciu tzv. „open-source áut“, teda vozidiel, na ktorých dizajne sa môže kolaboratívne spolupodieľať celá spoločnosť. Koncept open design sa dá vnímať ako protiklad k bežným patentovaným dizajnom ako výlučnému vlastníctvu vynálezcov či firiem.

Vlastník technológie v podstate len poskytuje istú „platformu“ (3D tlačiareň doplnenú o potrebné vybavenie, softvér…), konečnú podobu výrobku si však môže nadizajnovať samotný spotrebiteľ. Po schválení širšou komunitou priaznivcov návrh poputuje priamo do výroby. V prípade Local Motors trvá proces nadizajnovania nového výrobku (od zrodu nápadu po jeho uvedenie na trh) menej ako rok, kým u bežného výrobcu to trvá aj tri roky. Najnovším prírastkom do sortimentu ich ponuky sa stal autonómny minibus s elektrickým pohonom Olli, s nosnosťou 12 pasažierov. Tento prístup ilustruje spôsob, akým sa v nových podnikateľských modeloch stierajú hranice medzi producentom a konzumentom.

Ďalšiu ukážku nekonvenčného prístupu ponúkajú tzv. produktové platformy, ktoré menia tradičné produkty na služby alebo prenájom. Výrobca motorov do lietadiel Rolls Royce prišiel ako prvý s prelomovou myšlienkou, keď začal svoje motory namiesto priameho predaja výrobcom lietadiel prenajímať. Motory sú pritom obohatené o rozličné senzory, ktoré systematicky zbierajú dáta. Vďaka nim firma nielenže získava cenné informácie, ale zároveň optimalizuje výkon prenajímaných motorov a ich servis.

S podobne premysleným modelom prišiel výrobca pneumatík Michelin. Ten ich taktiež prestal predávať a namiesto toho ich začal prenajímať ako službu optimalizácie spotreby paliva. Na prvý pohľad to znie pomerne tajuplne, logika je však vcelku jednoduchá: pneumatiky obsahujú senzory, ktoré snímajú informácie o stave vozovky a zaťažení, pričom na základe takto získaných dát priebežne regulujú tlak v pneumatikách, vďaka čomu klient – napr. kamionista – ušetrí na palive; prevádzkovateľ kamióna teda neplatí firme Michelin za samotné pneumatiky, ale platí časť financií, ktoré vďaka tejto službe ušetril na palive.

Priemysel 4.0 vskutku realizuje koncepty, ktoré by sa ešte pred rokmi zdali ako prinajmenšom bizarné. Dnes už nie je nič zvláštne na myšlienke, že trebárs objednaný produkt so zabudovaným čipom, ktorý je zapojený do IoT, sám od seba pošle spotrebiteľovi e-mail o skorom doručení, akonáhle opustí pás v továrni…

Optimistické vízie

Transformácia masovej výroby na „masovú kusovú výrobu“ (v zmysle produkcie veľkého množstva variabilných produktov) bude z hľadiska spotrebiteľa znamenať vysoko individualizovaný tovar, ušitý priamo na mieru jeho potrieb, za relatívne nízku cenu. Automatizovaná kyber-výroba totiž bude schopná reagovať na požiadavky spotrebiteľov prakticky v reálnom čase, na základe dát o ich preferenciách. Po prijatí informácií o požiadavke na konkrétny produkt sa spustí proces virtuálnej simulácie, pomocou ktorého sa vychytajú muchy ešte pred samotným spustením výroby.

V budúcnosti sa dá predpokladať aj výroba produktov, nakonfigurovaných na základe parametrov, ktoré do systému zadajú priamo spotrebitelia cez užívateľské rozhranie. Mohlo by sa to diať prostredníctvom open-source a open-access databáz dizajnov priemyselných produktov, ktoré bude môcť ktokoľvek dopĺňať, vylepšovať a na ich základe vytvárať návrhy vlastných želaných produktov. Jednoduchšia forma by rátala s niekoľkými preddefinovanými konfiguráciami, z ktorej si konečný spotrebiteľ vyberie iba tú, ktorá najviac vyhovuje jeho predstavám o produkte.

S podobným konceptom uplatneným na celospoločenskej úrovni rátajú v budúcnosti napríklad podporovatelia tzv. zdrojovej ekonomiky (Resource Based Economy), ktorú propaguje hnutie The Venus Project. Tento koncept – Systém kolaboratívnych dizajnov (Collaborative Design System, CDS) – by bol založený na verejnej interakcii a konštantnej dynamickej spätnej väzbe. To znamená, že každý člen spoločnosti by mohol do systému voľne vstupovať, a to nielen ako spotrebiteľ so svojou požiadavkou na konkrétny výrobok, ale aj ako návrhár-dizajnér, s možnosťou vylepšiť existujúce produkty a postupy. Vízie tohto hnutia pritom hľadia ešte ďalej za horizont: v plne automatizovanej ekonomike bude podľa nich tovar natoľko dostupný a lacný, až nakoniec peniaze zaniknú, čím sa dokončí tranzit z ekonomiky orientovanej na zisky na ekonomiku orientovanú na uspokojovanie ľudských potrieb.

Hrozby

Pesimistickejšie predpovede poukazujú na možný problém s uvoľnenou pracovnou silou ako aj hrozbu prehĺbenia rozdielov v príjmoch a v životnom štandarde. Už dnes prichádzajú mnohí ľudia o prácu kvôli čoraz pokročilejšej robotizácii a tento problém sa netýka len modrých, ale aj bielych golierov. Zautomatizované linky, samoobslužné predajne, autonómne kamióny alebo benzínové pumpy bez obsluhy sú len začiatkom. V najbližšie dobe budú rapídne ubúdať aj pozície čašníkov, pracovníkov v rýchlom občerstvení, recepčných či operátorov call-centier. Zmeny sa dotknú aj administratívnych pracovníkov, prekladateľov či dokonca jednoduchších foriem žurnalizmu (rešerš správ) a právneho poradenstva. Niektoré finančné inštitúcie už teraz aktívne pracujú na automatizácii práce burzového poradcu. Iné firmy zas uvažujú nad tým, že pracovné pohovory zveria strojom s umelou inteligenciou.

Technologická nezamestnanosť bude hnať čoraz viac pracujúcich do spárov pochybnej prekarizovanej práce, sprostredkovávanej platformovými aplikáciami (Uber, Lyft, Postmates, TaskRabbit, Mechanical Turk, Foodora…), kvôli čomu milióny ľudí prídu o štandardný balík sociálneho či zdravotného zabezpečenia a vlády o dane z príjmu. Skeptici v tejto súvislosti poukazujú aj na hrozbu možného narušenia sociálnej kohézie, ku ktorému môže dôjsť, ak sa už aj tak extrémne príjmové rozdiely medzi vlastníkmi kapitálu a pracujúcou triedou ešte viac prehĺbia. Kapitálu a jeho obslužnému personálu však momentálne najväčšie starosti spôsobuje očakávané znižovanie kúpyschopnosti obyvateľstva – darmo totiž ušijú výrobky priamo na mieru spotrebiteľovi, ak ten zostane bez práce a bez príjmov…

Technologická nezamestnanosť

Opodstatnenosť obáv z technologickej nezamestnanosti potvrdzujú aj rôzne štúdie. Oxford Martin School, spoločensko-vedný inštitút Oxfordskej univerzity, vydal ešte v roku 2013 svoju prognózu, podľa ktorej sa v najbližších 10-20 rokov ocitne v USA v ohrození až 47 percent pracovných miest. O rok neskôr priniesol think-tank Bruegel podobné predpovede vo vzťahu k EÚ, kde sa v ohrození ocitne vyše polovica miest. Najviac sú pritom ohrozené nízkopríjmové pozície, ako upozornili ekonomickí poradcovia amerického prezidenta vo svojej správe z roku 2016, podľa ktorej zanikne až 83 percent pozícií s hodinovou mzdou pod 20 dolárov.

Podľa posledných predpovedí sa tento trend najviac dotkne rozvojových a vynárajúcich sa ekonomík: inštitút Oxford Martin School uvádza 85 percent zaniknutých pozícií v Etiópii, 77 percent v Číne a 69 percent v Indii. Podobné čísla – 66 percent v krajinách Tretieho sveta – priniesla v roku 2016 aj OSN pri príležitosti konferencie UNCTAD. Medzinárodná organizácia práce (ILO) odhaduje, že robotizácia sa výrazne dotkne predovšetkým ekonomík s dominantným postavením elektrotechnického priemyslu, napr. krajín zoskupených v ASEAN (Vietnam až 70 percent).

Tento očakávaný úbytok pracovných pozícií súvisí s fenoménom tzv. reshoringu (alebo relokalizácie): kým neoliberálnu éru charakterizoval offshoring, teda presun výrobných prostriedkov z bohatých štátov do krajín s lacnejšou pracovnou silou, dnes sa spúšťa opačný chod. Vyspelým ekonomikám sa v súčasnosti viac oplatí investovať do robotizácie a výrobu presúvať bližšie k miestam spotreby.

Tento proces môžu podľa správy OSN spomaliť niektoré vynárajúce sa ekonomiky, najmä v Ázii. Čína totiž momentálne zaznamenáva tranzitné obdobie z pozície „montážnej dielne sveta“ na krajinu so silnou strednou triedou a vysokou mierou konzumu, čo vytvára veľké odbytisko pre produkty priamo v Ázii. Krajiny so silným textilným priemyslom a ďalšími sektormi, v ktorých sa v blízkom období neočakáva rozsiahlejšia automatizácia, tak môžu spolu s Čínou vytvoriť silný regionálny trh, ktorý podľa autorov správy môže niektoré nadnárodné korporácie v regióne udržať a zmierniť tak progres reshoringu. Avšak bez ohľadu na budúce geografické rozmiestnenie prevádzok, rozhodujúcou zostáva otázka, čo si počať s uvoľnenou pracovnou silou…

 …pokračovanie článku čoskoro…

 Foto zdroj: manufacturingglobal.com

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články