Na Slovensku je 650 000 ľudí ohrozených chudobou. Znamená to, že ich mesačný príjem je nižší ako 347 euro. Polovicu z nich, teda okrem chudobných dôchodcov a žien na materskej, vychovávajúcich deti, tvoria nezamestnaní, ktorí si veselo užívajú svoju podporu. Prilepšiť k nej si môžu napríklad drobnou kriminalitou, vyberaním smetiakov, či predávaním Nota Bene.
Nota Bene, dá sa tento stav ešte nazvať civilizáciou? Lebo pohodu napríklad na takých tichomorských ostrovoch zabezpečovala ľuďom bez práce a prostriedkov bohatá úroda a možnosť spať celý rok pod holým nebom. Možno preto náš štát s pomocou Európskej únie opätovne poskytne päťdesiatimtisícom z týchto šťastlivcov, ktorí sú absolútne slobodní a nič ich neobmedzuje, okrem kopy voľného času ešte aj zadarmo potraviny.
Balíčky v hodnote 34 euro dajú nepekným štatistikám iný, keď nie ľudskejší, tak aspoň charitatívny rozmer. Aby sa však neopakovala situácia spred štyroch rokov, kedy kvôli logistike nebola odovzdaná časť zásielky a pomoc bude nielenže menšia, ale tretinu z nej naviac získajú pomocné organizácie. Zadarmo totiž ani cirkevná charita nehrabe…
Ak by večným nevďačníkom a negativistom ani to nestačilo, grafy a čísla už jednoznačne dosvedčia, že sa máme lepšie, ako sme sa mali (teda tí, čo majú prácu…). Takto už len lúzri, čo dávajú prednosť otroctvu pred slobodou, či chudáci, ktorí nechcú vybočovať, ale dnes predsa len vybáčajú, či vlastne hocikto, kto ako každý vytesňuje nepríjemné spomienky a zmieruje sa s tým, čo je, bude tvrdiť opak…
Z platu si dnes napríklad kúpime viac potravín. Ceny bytov sa neuvádzajú. Lacnejšie sú nielen televízory, ale aj autá, takže sa ľudia majú ako dostať do práce. Predtým museli chodiť do prírody a cestovať verejnou dopravou, ktorá nevytvára takú závislosť na rope. Mladí už nemusia povinne narukovať, takže bojovať pôjdu len žoldnieri zložení z fanatikov a chudobných, čo uľahčuje súhlas verejnosti s vojnou. Tiež sa vyhýbame vážnejším vojenským konfliktom a zbrane predávame priamo teroristom, ktorí sa dokážu postarať o zosadenie vlád. Podiel miezd na HDP síce klesá, ale produkcia naďalej stúpa a ekonomike sa darí. K dispozícii je aj viacej liekov, a to ako proti depresiám, tak problémom s trávením.
Predstava, že nezoženiete toaletný papier, je dnes úplne absurdná. Žijeme predsa v dostatku. V dostatku, kde ponuka ďaleko prevyšuje dopyt. Vecí je toľko, že si ich nemá kto kúpiť. Kapitalizmus zvíťazil v technológiách, zvíťazil v nadprodukcii. Nadvýroba, ktorá bývala znakom prosperity, sa stáva predzvesťou úpadku. Popri plných regáloch ľudia hladujú. A to vo svete, kde sa zabudlo na to, že zlaté zámky sú nanič, pokiaľ z nich nemajú prospech ľudia.
Autor je filozof.
Foto: Ilustračná snímka. Zdroj: Wikipedia.org
