Ako sa stalo za ostatné roky dobrým zvykom, oslavy a spomienkové akcie prívržencov takzvaného Slovenského štátu v Bratislave nezostávajú nepovšimnuté a sú vyvažované pestrým kultúrnym a spoločenským programom. Ani tento rok nebol výnimkou. Vrcholom akcií bola demonštrácia pod názvom Antifašistická mobilizácia.
V predvečer samotnej demonštrácie sa v priestoroch Filozofickej fakulty Univerzity Komenského konala prednáška podnetného sociálno-politického filozofa Gáspara Miklósa Tamása. Tamás si prešiel svojim dialektickým vývojom. Počas minulého režimu disident, v deväťdesiatych rokoch pravicový liberál, napokon socialista a marxista. Do povedomia československej intelektuálnej verejnosti sa Tamás dostal vďaka prekladom svojich článkov a publikáciou K filosofii socialismu. Na jeseň bol hosťom Stredoeurópskeho fóra, kde svojimi vtipnými a trefnými komentármi ovládol značnú časť publika. Vo svojej piatkovej prednáške sa pred plným auditóriom venoval predovšetkým pojmu post-fašizmus. Ta túto tému už dávnejšie publikoval viaceré texty.
Post-fašizmus chápe predovšetkým ako nerovnosť v prístupe k politickým právam a občianstvu v kontraste k univerzálnym ľudským právam. Tento rozpor sa v súčasnosti prejavuje najmä v prípade utečencov, ktorí sa stávajú druhoradými obyvateľmi krajín. Fašizmus sa vyznačoval zničením verejnej sféry a nezávislých médií. V post-fašizme tieto výdobytky zostávajú formálne zachované spolu s demokratickou formou vlády, ktorej kompetencie sa však čoraz viac zužujú. V hypotetickom komunizme sa podľa Tamása tento rozpor vytráca, keďže garant v podobe štátu ako verejnej autority prestane existovať a pre človeka zostane len jeden univerzálny stav. Nasledovala diskusia s plným auditóriom, pričom najviac zarezonovala Tamásová výzva k organizovaniu sa.
Sobotná demonštrácia
Na Námestí SNP sa zhromaždilo viac než tisíc ľudí s pestrými transparentmi, vlajkami a bannermi. O hudobný doprovod sa postaral soundsystém a samba band. V rámci použitej symboliky dominoval preškrtnutý rovnoramenný dvojkríž. Média zaujali „bubliny“ s vtipnými a provokatívnymi anti-nacionalistickými heslami, ktoré rozprúdili diskusie o vlastenectve. Ako veľmi trefné ma upútali predovšetkým transparenty „My nie sme žiadne „vaše“ ženy“ a „Proti pravicovému EXCELizmu“. V hojnejšom počte sa objavili aj dúhové vlajky a vlajky Antifašistickej akcie.
V úvodnom príhovore organizátor uviedol, že plánovaný pochod prívržencov Slovenského štátu sa napokon nebude konať, čo sa dalo očakávať, keďže neviedli žiadnu mobilizačnú kampaň. O dôvodoch možno len polemizovať, avšak nemožno ako úspech preceňovať. Slovo dostali viacerí rečníci – celý záznam je možné vzhliadnuť on-line.
Riaditeľ Múzea SNP a kandidát na post župana v banskobystrickom kraji Stanislav Mičev apeloval na mladých ľudí a na účasť vo voľbách. To by v prípade existencie politickej ponuky, pri ktorej sa človek nedostáva do mdlôb, aj dávalo zmysel. Svojim doterajším vystupovaním však nepresviedča o tom, že tentokrát to nebude on, kto zohrá rolu povestného „vreca zemiakov“. K slovu sa opäť dostal aj vzácny hosť – Gaspár Tamás. Dana Vitálošová z webmagazínu feminist.fyi upozornila na vzťah medzi patriarchálnymi hodnotami a fašizmom. Tematizáciu rodových stereotypov a ich dôsledkov na široké oblasti spoločnosti treba oceniť a veriť, že prejav zarezonoval u účastníkov, ktorí si túto perspektívu dosiaľ neuvedomovali. Zástupca iniciatívy bratislavských antifašistov a antifašistiek upozornil na nebezpečný posun doprava u zavedených strán. Zdôraznil problematickosť a dvojsečnosť pojmu „extrémizmus“. S prejavom vystúpila aj pedagogička Michaela Paštéková.
Pochod Starým mestom
Po skončení prejavov sa dal viac než tisícový dav pútajúci pohľady turistov do pohybu. Opäť za zvukov samba bandu a soundsystému. Drvivá väčšina účastníkov neskandovala žiadne heslá a skôr si užívala priateľskú atmosféru a prvé jarné lúče. V čele sprievodu zaznievali heslá: No Pasaran!, Alerta Alerta Antifascista, Say it loud! Say it clear! Refugees are welcome here!. Podľa reakcií na sociálnych sieťach niektorých účastníkov veľmi pohoršilo nesmelé skandovanie A – Anti – Anticapitalista od menších skupiniek aktivistov. Tento nepatrný vklad aspoň pomohol rozvíriť debatu, ktorá aj tak musí skôr či neskôr prísť, a to či podobné akcie viesť len v duchu boja proti jednému spoločnému nepriateľovi alebo ich využiť aj na šírenie iných politických posolstiev – hoci určite v premyslenejšej a konkrétnejšej podobe než spomenuté skandovanie. Objavili sa aj viacerí aktívni politici. V mainstreamových médiách sa im dostalo pozornosti, takže myslím, že ich už nie je potrebné spomínať. Akcia bola ukončená na Rybnom námestí v miestach, kde kedysi stála neologická synagóga. Po záverečných príhovoroch organizátorov sa dav začal pomaly rozchádzať. Akcia prebehla podľa dostupných informácií v pokojnom duchu a bez žiadnych závažných incidentov.
Problematická ikonografia
Jednu vec nemôžem opomenúť. Už po príchode do nádhernej Art-deco Moyzesovej siene ma šokovali vyvesené hákové kríže. Áno, prečiarknuté, ale predsa hákové kríže. Považujem za paradox, že to boli práve antifašisti, ktorí priniesli tento symbol zrejme prvýkrát od skončenia druhej svetovej vojny do budovy bývalého slovenského snemu. Používanie tohto symbolu považujem navyše za nevhodné aj vzhľadom na to, že vôbec nereprezentuje súčasné nacionalistické a krajne pravicové hnutia, ktoré sa k nemu ani nehlásia. Prečiarknutý rovnoramenný dvojkríž je vzhľadom na kontext a politickú realitu vhodnejší, avšak ide iba o číru negáciu bez akéhokoľvek pozitívneho posolstva, pričom netreba zabúdať na príslovie „aj negatívna reklama je reklama.“
Predstavme si, že by napríklad krajná pravica obsedantne používala ako svoj hlavný symbol prečiarknutú vlajku EÚ, písmeno A v krúžku alebo trebárs kosák a kladivo. Ako ďaleko by asi s takouto symbolikou zašla a ako by ňou asi oslovila verejnosť?
V zahraničí sa na podobných ľavicových antifašistických akciách používa napríklad symbol troch šípok. Ten vznikol, keď nemeckí sociálni demokrati začali počas veľkej hospodárskej krízy strácať voličské hlasy v prospech nacistov a stalinistov. Dúhová vlajka prezentuje pozitívne hodnoty, navodzuje atmosféru pohody, pre niekoho môže byť provokatívna a má potenciál rozširovať politickú imagináciu. Červená a čierna vlajka boli použité na oficiálnom plagáte k demonštrácii. Bolo by vhodné ich aj skutočne priniesť? Odpoveď nemám. Do budúcna by sa však malo podľa môjho názoru venovať uvažovaniu nad ikonografiou a obrazovými posolstvami viacej času.
Organizátorom demonštrácie a sprievodným podujatí treba jednoznačne poďakovať a veriť, že sa v podobných počtoch stretneme aj na akciách, ktoré nebudú len negáciou, ale budú vyjadrovať naše vlastné, pozitívne hodnoty. Je totiž na čase spoločne s Tamásom „povedať otvorene, že sme socialisti, feministi, ľavičiari, zástancovia rovnosti a nehanbíme sa za to!“
Foto: Vladimír Čičmanec, POLE.
