Deťom v útlom veku zvyknú rodičia vravieť „To sa nerobí“. Dieťa vtedy ešte nerozoznáva, čo si môže a nemôže dovoliť, učí sa pravidlám, aby si navyklo na sociálny život.
Čo dnes spôsobuje, že sa stále častejšie vynárajú dospelí bezprízorní jedinci, ktorí nehľadia na okolie akoby neabsolvovali ani predškolskú prípravu? Vo svojej bezohľadnosti stratili pocit viny a vymýšľajú si rôzne výhovorky akoby neboli zodpovední za svoje správanie.
Záujmy nezaujíma spoločnosť
Svet bez obmedzení si predstavuje liberál Richard Sulík, ktorého nezaujíma nič, čo nie je bezprostredne spojené s jeho okamžitým a krátkodobým prospechom. Prejavy Sulíkovej psychózy dobre zachytil Zolo Mikeš: „Mnohé názory Richarda Sulíka sa dobre počúvajú, lebo zasahujú ten najjednoduchší inštinkt v človeku – starať sa iba sám o seba, nemusieť sa obmedzovať, hlavne nie teraz a hneď. (…) Mnohým to môže pripadať ako egoizmus par excellence, či zaujímavá štúdia pre erudovaného psychológa.“
Mikeš si uňho všíma zvláštnu, no už typickú bezohľadnosť, na ktorú poukazuje aj Paul Verhaeghe, že neoliberalizmus produkuje a presadzuje psychopatické osobnosti, ktoré akoby si neuvedomovali, že žijú v spoločnosti a nie ranom vývoji psychiky dieťaťa, kde sa celý svet točí iba okolo uspokojovania jeho primárnych potrieb. Sulík sa správa ako rozmaznané decko, ktoré vytopí byt a nechá pustené všetky spotrebiče len preto, aby dokázalo rodičom, že sa za žiadnu cenu nehodlá nechať obmedzovať.
Sulík a jemu podobní populistickí euroskeptici typu Le Penová či Farage, sú naďalej naviazaní na nacionalistický objekt, z ktorého môžu čerpať lacnú podporu, mať prospech z nesamostatného vystupovania a nezodpovednosti, a popritom sa vysmievať nedokonalým pokusom o nadobudnutie kontroly. Namiesto konfrontácie a kultivácie deštruktívnych pudov, ktoré pomáhajú podnecovať, intervenujú v prospech oddelenia moci (ktorá je dnes predovšetkým ekonomického charakteru) od politiky.
Európa bez únie, Únia bez Európy
Celistvý a konzistentný postup Európskej únie by zahŕňal ako spoločnú vnútornú hospodársku, sociálnu, environmentálnu politiku, tak zahraničnú politiku a postoj k prijímaniu imigrantov. Bez neho poľavia aj tí odhodlanejší členovia, ak vidia, že ostatní to majú na háku, čo by sa pri spoločne koordinovanom, záväznom a spravodlivom postupe nestalo. Odporcovia silnej a sebavedomej Európy ju ponechávajú na polceste k integrácii a dúfajú, že problémy, s ktorými sme v globalizovanom svete konfrontovaní, zmiznú so zatvorenými očami.
Trojnásobný premiér Fico vie, že spoločnosť ako rámec, ktorý transcenduje (presahuje) naše čiastkové záujmy, dokáže v stave bez spoločne zdieľanej idey fungovať len na spoločne zdieľanom strachu. Preto v ľuďoch svojimi úsečnými, paranoidnými vyjadreniami pravidelne utvrdzuje pocit ohrozenia. Od zloprajných štrajkov v školstve sa dopracoval k moslimom. Čo však môže byť lepším príkladom kresťanského odpúšťania ako fakt, že na zdarilú liečbu premiéra po jeho islamofóbnych vyhláseniach v jednom z najlepších zdravotníckych stredísk dohliadali moslimskí lekári?
Slováci a Česi pochopiteľne reagujú hystericky, pretože odrazu nevedia, čo sa od nich očakáva. Doteraz sa správali podľa neoliberálneho scenára, kde si má každý pomôcť sám ako vie, a odrazu sa od nich žiada, aby prijali cudzinca podľa kresťanskej (Venit hospes, venit Christus) a slovenskej tradičnej zvyklosti „Hosť do domu – Boh do domu“. V tomto dome však straší a Východoeurópania narazili na rozpor, ktorý môže prekonať len nová univerzalistická vízia. Vízia, ktorá pomôže ako Európanom, tak cudzincom.
Od otca k vodcovi
Pri psychóze neexistuje predel medzi vonkajším a vnútorným svetom, nahrádza ho imaginárna predstava vonkajšieho sveta, takže zákony sú určované podľa toho, ako to vidí a cíti dotyčný jednotlivec. Taký je prípad umelcov poškodzujúcich sochy a tabule, ktoré sú nejakým spôsobom spojené s reálnym socializmom. V čase, keď majú stalinskí komunisti v prieskumoch menej ako pol percenta, zatiaľ čo nacisti 10%, sa dožadujú uznania svojho presvedčenia, že „konajú v sebaobrane“ a „ohrození“.
Dehonestácii sa dostáva všetkému, čo bolo nejako, hoc i krátko či čiastočne, spojené s komunistickou stranou či hnutím: okrem komunistických funkcionárov normalizačného obdobia aj pamätníku mladého antifašistu, ktorý skončil v koncentračnom tábore Mauthausen, sovietskemu generálovi, ktorý viedol partizánov a padol v boji, vojakom Červenej armády, ktorí oslobodili Slovensko, básnikovi, ktorý sedel vo väzení za stalinského obdobia.
Treba tiež povedať, že v žiadnom prípade však nejde o anarchistov či odporcov akejkoľvek moci, čo dokazuje aj to, že advokátom dotyčných je konzervatívny politik Lipšic, stavajúci pred voľbami sám seba do role vodcu, ktorého vraj Slovensko potrebuje, a ktorý chcel v roku 2005 presadiť, aby bolo spochybňovanie Osvienčimu len vecou názoru.
Psychotický charakter redukuje symbolického, spoločensky uznávaného otca (autoritu), na imaginárneho, teda individuálneho otca, ktorého projektuje a uznáva on sám. Umelcom-psychotikom tak nenapadne podobne znesväcovať sochy Jána Pavla II., kryjúceho rozsiahle sexuálne zneužívanie detí v cirkvi, a démonizujúceho antikoncepciu, za čo bol kritizovaný doktormi a AIDS aktivistami, keďže to viedlo k miliónom úmrtiam, ktorým by bolo -ak by nešlo o konflikt s pápežovými postojmi- možné predísť.
Nehajlujú, hrajú sa na skautov
Problém s psychozóu je ten, že psychický život subjektu na nerozoznanie splýva s verejným životom. Kapitalistická spoločnosť však postupne rozmazáva hranice verejného a súkromného. Subjekt v ňom preto nevie povedať, kde je hranica toho, čo SA smie a nesmie. Je ako ženatý muž, ktorý súčasne spáva s viacerými ženami, pretože to považuje za normálne, alebo ako zamestnanec, ktorý sa opíja v práci, pretože to nie je priamo zakázané a považuje to za náležité vyjadrenie svojho postoja k firme.
Keďže je hodnotový rámec spoločnosti oslabený alebo nedostatočne stanovený, priestor pre vlastnú interpretáciu zákonov je široký. K jednotlivým sporným prípadom musí zasadať komisia, aby bolo zabezpečené ich nezávislé zhodnotenie a neboli zasiahnuté city prípadných liberálnych sťažovateľov. Až súd musí určiť, že verbovať 12-ročné deti do paramilitantných skupín by bolo proti právam dieťaťa, či to, že nie je prípustné hlásiť sa k ľudáckemu režimu, aj keď to nedávno prijateľné bolo, pretože sa to vydávalo za prejavy skautov.
Obávaný pozdrav „Na stráž“ pôvodne naozaj patril katolíckym skautom, až neskôr sa stal oficiálnym pozdravom kolaborantského Slovenského štátu. Jeho autor, rímskokatolícky kňaz Jozef Lukačovič bol však odporcom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a v júni 1938 dokonca prehlásil: „Keby ľudáci ešte raz usporiadali takú manifestáciu, akú mali v nedeľu, tak by sme proti nim postavili guľomety a všetko by sme vystrieľali.“ Je komické, ak nacisti nosia gardistické dvojkríže a tvrdia, že sa im len páči ten symbol, prípadne ak sa hrajú na skautov. A z pohľadu spoločnosti produkujúcej psychotické subjekty je to jeden názor medzi ďalšími, ktorý treba zohľadniť.
Foto: Hviezdna noc. Autor originálneho diela: Vincent van Gogh. Zdroj: pixabay.com
