Posledné roky stúpa povedomie verejnosti o problematike rôznorodých environmentálnych záťaží. Občania už neváhajú vystupovať na protestoch na zvýšenie ochrany životného prostredia, pričom „zelená“ agenda sa stáva čoraz viac kľúčovou aj v politických programoch. Pravidelne sa uskutočňujú summity, ktoré politikov a verejnosť informujú o stave prírody a o rizikách, ktoré so sebou prináša trvalo neudržateľné zaobchádzanie s našim zdrojmi. Kým v oblasti diskurzu táto agenda prudko napreduje, tak v praktickom živote máme stále obrovské medzery. Jedným z dôkazov je aj najnovšia správa WWF (World Wildlife Fund).
Svetový fond na ochranu prírody vydal začiatkom marca 2019 správu o množstve plastového odpadu v prírode. Aj napriek každodennému poukazovaniu o rizikách hromadenia tohto odpadu ľudstvo túto skutočnosť stále nedostatočne reflektuje a rešpektuje. Podľa WWF každoročne pribudne v prírode okolo 100 miliónov ton plastového odpadu, pričom až 9 miliónov ton skončí v oceánoch. Tieto alarmujúce čísla spôsobujú obrovskú environmentálnu záťaž, ktorej dopad na zdravie ľudí, ako i život fauny a flóry, je viditeľný už v súčasnosti. Štúdia poukazuje najmä na nedostatočné využívanie recyklovania plastov, z čoho plynie stále vysoká výroba nového plastu v neprospech používania toho recyklovaného.
Štatisticky povedané, v roku 2016 sa vyrobilo až 396 miliónov ton nového plastu, čo v prepočte na 1 obyvateľa planéty predstavuje 53 kg. Najvyšší počet novovyrobených plastov pritom spotrebuje obalový priemysel, za ním nasleduje automobilový a stavebný. Na margo témy sa vyjadril aj samotný riaditeľ WWF International Marco Lambertini: „Čelíme globálnej hrozbe – už vieme, že plasty v prírode nie sú len škaredé, ale ohrozujú život v moriach a začíname vnímať i ohrozenie, ktoré to prináša človeku. Situáciu môžeme vyriešiť iba tak, že každý v reťazci – od vývoja, výroby až po zneškodnenie prevezme svoj diel zodpovednosti.“
Aj z toho dôvodu WWF spúšťa celosvetovú kampaň s názvom „No Plastics in Nature“, do ktorej môžu prispieť aj slovenskí občania. Ako uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassman: „WWF vyzýva vlády, aby prijali medzinárodnú dohodu o zastavení znečisťovania morí a oceánov plastovým odpadom, vytvorili politické a finančné nástroje na podporu využitia recyklovaných plastov a ďalších ekologických alternatív, prostredníctvom legislatívy preniesli vyššiu mieru zodpovednosti na výrobcov a situáciu dôsledne monitorovali.“
Slovenská republika verzus plastové odpady
Program odpadového hospodárstva na roky 2016-2020 uviedol, že na Slovensku v tomto období vznikne zhruba 120-tisíc ton plastových odpadov. Vláda SR reflektuje túto hrozbu, pričom už pripravila konkrétne kroky na čo najväčšie eliminovanie tejto environmentálnej záťaže. Spomenúť môžeme napríklad schválenie Programu predchádzania vzniku odpadov, ktorý pojednáva o zvýšenej podpore bezobalovým obchodom, či o zákaze používania jednorazových plastov na verejných podujatiach.
Jedným z veľkých krokov vpred v boji proti plastovému odpadu by rozhodne bolo aj implementovanie zálohovania PET fliaš do praxe. Ministerstvo životného prostredia SR už predložilo svoj návrh na pripomienkovanie. Podľa návrhu majú byť plastové fľaše zálohované vo výške 0,12 €. Bude sa to týkať všetkých jednorazových nápojových obalov z plastu s objemom 0,1-3 litre.
Výrobcovia, ktorí si nesplnia svoju povinnosť v tomto kontexte, budú pokutovaní od 2000 € do 80 000 €. Týmto zákonom by sa signifikantne zvýšila návratnosť plastových fliaš. Do roku 2022 by sa malo jednať o najmenej 60% návratnosť, pričom v roku 2024 môžeme hovoriť už o 90%. Jedná sa o veľkú investíciu (podľa MŽP bude zavedenie systému stáť okolo 80 mil. €), avšak ako uviedol minister ŽP László Sólymos: „Všetko niečo stojí. Aj to, aby sme mali čistú krajinu.“
Foto: Ilustračné. Zdroj: Wikimedia.
