V súčasnosti nastupuje nové geologické obdobie s názvom antropocén. Človek sa stal aktívnym tvorcom zmien na Zemi, zapísaných na mnoho tisíc rokov. Tieto zmeny sa dejú prostredníctvom stále mocnejších technológií. Stali sa centrom pozornosti ľudskej činnosti, sú všade navôkol a život bez nich je už takmer nepredstaviteľný. Ich výrazný nástup začal 1. priemyselnou revolúciou. Dnes hovoríme o príchode štvrtej priemyselnej revolúcie, keď človek žije vedome či nevedome s umelou inteligenciou.
Ukazuje sa, že klimatická zmena je jedna z najväčších výziev ľudstva. Aby nedošlo k nenávratnému a výraznému zhoršeniu podmienok pre život na Zemi, je potrebné konať veľmi rýchlo – do roku 2050 znížiť globálne emisie skleníkových plynov na nulu. Okrem totálnej energetickej zmeny bude potrebná aj ekonomická a spoločenská transformácia. Vedie nás to až k zmene dennej rutiny, zmene zažitých zvykov, či hodnôt obyvateľov modrej planéty. Predpokladom k prijatiu ochrany prírody je aj pochopenie nevyhnutnosti zdravého životného prostredia vôkol nás, i mimo nás, citlivosť a záujem o prírodu.
Majoritné obyvateľstvo však študuje technické odbory, ktoré sú žiadané priemyselným základom nášho hospodárstva. Technické odbory sa stali synonymom pre lepší zárobok. Humanitné odbory zostali pre štát druhoradé, nakoľko neprinášajú zvyšovanie HDP. Teda ukazovateľ v súčasnosti už nepochybne vysoko nepresný, no stále hlavný na poukázanie prosperity obyvateľstva. Vzdelanejší ľudia chránia životné prostredie viac, – hovoria sociálne výskumy, ale patria medzi nich aj absolventi technických univerzít? Môžeme hovoriť o vzdelanej spoločnosti schopnej diskutovať a žiť udržateľne, eticky, prehlbovať demokraciu, ak je vzdelávaná na technických univerzitách? Alebo nachádza len technologické riešenia? Nie je priepasť medzi humanitnými a technickými odbormi príliš veľká? Zelené plochy alebo parkovacie miesta? Bezpečné cyklotrasy alebo pohodlnejšie, rýchlejšie auto? Nuž, dá sa predpokladať že technici si vyberú skôr druhú voľbu. Prečo aktívny záujem o ochranu prírody má viac ľudí vyštudovaných v humanitných odboroch ako technikov? A pritom táto sociálna skupina má obrovský dosah na environmentálnu politiku a transformáciu spoločnosti pri riešení klimatickej krízy.
Spoločnosť na Slovensku vyrastá prevažne v mestách alebo prímestských obciach. Dnes prichádza s technológiami do kontaktu od útleho detstva. Už malé dieťa sa môže povoziť v aute, či hrať sa s autíčkom, prichádza do kontaktu s balenými potravinami vo veľkých obchodných centrách. Príkladov odlúčenia od prírody sa dá nájsť mnoho. Tak sa dostávame k sociálnemu prostrediu, ktoré aktívne mení naše postoje. Skupina pracujúca s technológiami, ktorým rozumie, môže nadobudnúť dojem nekonečnej moci technológií, ich nevyhnutnosť v prostredí mestských aglomerácií, ktoré im umožňuje nevídaný rozvoj. Životný štýl, ktorý sa začína cestou do práce v klimatizovanom aute smerujúcom do podzemnej garáže, pobytom v klimatizovanom office IT firmy a rozptýlení v samozrejme v klimatizovanom fitcentre. Deň končí zaparkovaním do garáže a oddychom pri obrazovke televízora, ideálne s rozlíšením 4K, či trendy appkou smartfónu. Dalo by sa uveriť, že príroda je len vizuálnym doplnkom za veľkými oknami kancelárií. Ak takéto spôsoby vidíme okolo nás, stávajú sa novou sociálnou normou. Na aspekt morálky vo vzťahu k vysokej ekologickej stope v takomto prostredí nezostáva priestor. Ešte väčší problém je, že spôsoby konzumného správania sa, sú zabehnuté ako nový globálny vzorec spokojného života – života v blahobyte. Vo výskume študentov prvých ročníkov v USA v roku 1970 uvádzalo 39% respondentov, že najdôležitejšie je „v živote byť na tom finančne dobre“ a 50% študentov uvádzalo, že študuje kvôli potenciálne lepšiemu platu. V roku 1998 sa údaje zvýšili na 74% a 75% . Počet študentov presvedčených o potrebe „zmysluplnej životnej filozofi“ klesol z 83% na 43%.
Ak sa vrátim na začiatok textu, nesúvisia aj tieto údaje so šírením technických – spotrebiteľských lákadiel, s technickými pracovnými pozíciami a preferovaným technickým vzdelaním? Odpoveď môžu dať len konštruktívne diskusie technikov a humanistov, a schopnosť empatie pre odstránenie deštruktívnych noriem správania sa. Musia prebehnúť ale rýchlo, bod nenávratnej záhuby životného prostredia ako ho poznáme je blízko.
Autor je technik
