Minulý rok boli na Pohode. A mnohí hovoria, že išlo o najlepšie vystúpenie 19. ročníka vôbec. Čo dodať? Vkus je subjektívny a každý má na hudbu vlastný názor. Sto ľudí – sto chutí. Určite sa však dá povedať, že kam juhoafrickí Die Antwoord prídu, tam je bordel a ani jedno oko nezostane suché. Či už z nadšenia, úžasu alebo znechutenia. Pri prvom, druhom ale aj desiatom počutí Die Antwoord, sa u človeka vynorí veľa otázok. Čo to vlastne je? Čo nám chcú títo traja povedať? Myslia to vážne? A záleží na tom? A ako s tým súvisí kultúra Zef?
Kolonializmus a apartheid
História Juhoafrickej republiky (JAR) bude už navždy spojená s rasovým rozdelením počas apartheidu. Apartheid oficiálne trval od roku 1948 až do 1990, keď vo voľbách vyhral nový prezident Frederik Willem de Klerk a ten, spolu s Nelsonom Mandelom, ukončil toto obdobie vlády menšiny, rasovej segregácie a diskriminácie národných menšín. Nutno ale dodať, že apartheid nezačal striktne v štyridsiatom ôsmom. Korene politiky rasovej segregácie boli zapustené už dávno pred tým.
Historický kontext Juhoafrickej republiky ovplyvnilo najmä Holandsko. Kolonizátori po svojom príchode z veľkej časti zotročili domorodé obyvateľstvo a založili tu Kapské mesto a priľahlé kolónie. Neskôr sa k holandským kolonizátorom pridali aj prisťahovalci z Nemecka a Francúzska a začali sa nazývať Búri, čo znamená „farmár“ v jazyku Afrikaans. Ním sa v tejto oblasti hovorí dodnes.
Veľká Británia zasiahla do formovania regiónu tiež a to najmä obsadením kolónií s požiadavkou zrušiť otroctvo. To viedlo k eskalácii konfliktu medzi Búrmi vytvoreným Oranžským štátom a Angličanmi. Po konflikte neskôr prišlo zmierenie v podobe vytvorenia Juhoafrickej Únie, ktorá sa mohla začleniť do britského Commonwealthu. No aj keď formálne hlavou Juhoafrickej únie bola britská kráľovná, výkon moci bol v rukách generálneho guvernéra, voleného belošskou vládou. Jej diskriminačná politika bola tŕňom v oku OSN, ktorá na JAU uvalila obchodné embargo. Aj keď mal Westminster v pláne zachovať štatút JAU ako domínia Commonwealthu, po referende v roku 1960 belošské obyvateľstvo rozhodlo o vytvorení samostatnej Juhoafrickej republiky.
Samotný apartheid sa prejavoval v diskriminácii časti obyvateľstva. Nemohli chodiť nakupovať do obchodov, kam chodili belosi. Takisto nemali nárok na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, ktoré bolo pre bielych bežné. A ako je u nás normálne deliť pláže na „nuda“ a „s plavkami“, tam boli „pre bielych“ a „pre čiernych.“
Zef je fresh
Slovo „zef“ pochádza z jazyka Afrikaans a dalo by sa voľne preložiť ako obyčajný alebo neštýlový (,,uncool’’). V JAR vzniklo ako skrátené pomenovanie auta Ford Zephyr. Používalo sa prevažne negatívne alebo dokonca ako nadávka, a to najmä vo vzťahu k bielej strednej triede v JAR, ktorá vlastnila podobné autá, pracovala v továrňach a žila v karavanoch. Dnes už má kultúra Zef nové významy a chápanie tohto slova je omnoho pozitívnejšie.
Skúste si predstaviť, že ste biela matka v JAR, ktorá ma dve deti, jej muž pracuje v továrni a spolu bývajú v malom dome v okrajovej štvrti Kapského mesta. Peňazí je málo, ale na uživenie rodiny to tak tak stačí. Stále si pamätáte na časy apartheidu. Nikdy ste s ním nesúhlasili a môžete ho považovať za zločin proti ľudskosti, no na túto dobu máte dobré spomienky. Dni na pláži s rodinou, malé obchodíky, grilovačky a podobne. Ross Truscott u Univerzity vo Fort Hare píše o melanchólii za časmi, keď ste sa mali dobre a užívali si lepšie postavenie v spoločnosti. Túto melanchóliu nesmiete nikdy na verejnosti vyjadriť a cítite, že je problematická, kvôli vašim vlastným názorom na apartheid. Aké je teda východisko z týchto protichodných pocitov o sebe a svojej minulosti?
Truscott využíva Freuda a tvrdí, že cestou z tejto melanchólie môže byť paródia na seba samého. Tí, ktorí sú vysmievaní ako ,,Zef’’, kvôli prízvuku alebo zlému štýlu obliekania, sa môžu naschvál začať obliekať ešte viac neštýlovo alebo svoj prízvuk začať ešte viac preháňať. Inak povedané, zmietaný melanchóliou za časmi minulými, sa rozhodnete svoje zlé vlastnosti ešte posilniť. Toto je podľa Truscott cesta, po ktorej sa vydali umelci ako Jack Parow alebo Die Antwoord. Die Antwoord však možno vidia veci inak.
Otázna Die Antwoord
Skupina Die Antwoord (v predklade odpoveď) vznikla v roku 2008 v Kapskom meste. Má troch členov – Ninju, Yolandi Visser a DJ Hi-teka. Ich hudobný štýl by sa dal charakterizovať ako rap-rave, ale sami sa viac identifikujú ako priekopníci Zef. Ich extravagantný image spôsobil ošiaľ po celom svete. Vydali 3 štúdiové albumy a ich najpopulárnejšie video Ugly Boy videlo na YouTube skoro 60 miliónov ľudí. V roku 2015 tiež vystúpili na slovenskom festivale Pohoda. Nebudeme sa venovať tomu, čo spôsobilo ich obrovskú slávu vo svete, ale skôr tomu, ako to ovplyvnilo kultúru Zef, ktorou sa v JAR prezentujú a aké európske vplyvy sú prítomné v ich tvorbe.
Ako píše Ninja: ,,Reprezentujem juhoafrickú kultúru, čiernych, bielych, Angličanov, Afrikaans, Xhosa, Zulu. Som ako všetci títo ľudia v jednej osobe.“ Hannali Marx a Viola Milton z Univerzity v Pretórii tvrdia, že biela identita nie je vo vzťahu k Zef podstatná. Žiadna konkrétna identita nie je v tomto vzťahu podstatná. To, čo vzniklo po apartheide v JAR, by sa totiž dalo nazvať destabilizáciou identít.
V tejto atmosfére sa objavili noví umelci kultúry Zef. Tvrdia, že je jedno akej ste rasy, alebo koľko máte peňazí. Hlavné je, aby bol každý sám sebou a cítil sa dobre. Tým pádom, v komplikovanej dobe v JAR, kde stále doznieva apartheid, sa dá Zef považovať za spôsob sebaindentifikácie a začlenenia sa do spoločnosti. Die Antwoord zaznamenali raketový nástup do celosvetového povedomia. Dá sa ale povedať, že Zef nie je “autentický”? Niekedy totižto používa prvky západnej kultúry, a niekedy sa voči nim priamo vyhraňuje.
Západ, ano alebo nie?
Ninja v textoch Die Antwoord neustále spomína že je gangsta rap, nosí zlaté zuby, hovorí o luxuse a prejavuje svoj svetonázor. Celý tento imidž nie je odlišný od klasického vzorového rapu na štýl Ricka Rossa alebo nášho Rytmusa. Avšak stačí si pustiť hociktoré z ich videí a z väčšiny z nich je zrejmá túžba odlíšiť sa.
V klipe k pesničke Fatty Boom Boom prichádza do Južnej Afriky americká popstar na spôsob Lady Gaga. Tamojší sprievodca jej robí prehliadku mesta ako na safari. V meste jej ukazuje hyeny, čierneho pantera alebo vládcu betónovej džungle – levieho kráľa. V tom ich prepadnú teroristi a Ninja začne rapovať ako sú ostatní bez nápadu, nudní. Yolandi sa pridáva, že zničili všetkých v zámorí. Naša kópia Lady Gaga tu končí ako potrava pre leva.
V klipe k piesni Ugly Boy sú dokonca obrazy ako si Ninja pripaľuje americkým dolárom cigaru. Luxus evokuje tým, že si drží svoju pozlátenú pušku a je oblečený do zlatej bundy. Yolandi tancuje v krvavom tričku s americkou vlajkou dávajúc najavo vzťah k tejto krajine. V klipe sa ukážu celebrity známe svojimi kritickými postojmi ako Flea z Red Hot Chilli Peppers alebo Atoms for Peace, herec Jack Black, Marilyn Manson, alebo modelka Cara Delevingne.
Autentický rave-rap? Asi skôr nie
Die Antwoord je teda vydareným mixom viacerých príchutí. Na začiatok zoberte originálny gangsterský rap a zlaté zuby, prihodíte tam kus britského rave na spôsob známych Prodigy. Do toho dajte chytľavé refrény, ktoré znejú ako v Barbie Girl od nesmrteľných Aqua a okoreňte to tajnou prísadou z Južnej Afriky.
Pri takej rozmanitosti teda ťažko možno hovoriť o autentickosti. Výsledok však je očividne veľmi úspešný. Veď sledovanosť ich videí na YouTube prekračuje hranicu desiatok miliónov, ich koncerty sú pravidelne vypredané a ich vystúpenie na Pohode len potvrdilo, prečo sú takí slávni.
Autormi sú Frederik Kordiak a Radoslav Polák, študenti Fakulty sociálny a ekonomických vied UK.
Foto: Ilustračné. Autor: Oh-Barcelona.com, flickr.com.
