Ako to, že bohaté korporácie a finanční kapitalisti vyšli z pandémie na rozdiel od bežnej populácie vo veľmi dobrom zdravotnom stave? Pýta sa Rajko Kolundzic v článku z magazínu Common Dreams. Preklad Peter Takáč.
24. novembra 2020 dosiahol index S&P 500 rekord a, ako poznamenáva Wall Street Journal, „vzoprel sa“ pandémii. Žurnál dodal, že hviezdny rok akciového trhu sa dokázal vzoprieť vírusu a ekonomickému prepadu – pričom ho označil za oslnivý a za „eufóriu“.
V tom istom čase bohatí stále viac a viac bohatnú. Jeff Bezos, majiteľ Amazonu a dnes druhý najbohatší človek na svete, zbohatol o 13 miliárd dolárov len za jeden deň (pričom zároveň odoprel svojim zamestnancom práceneschopnosť). Najbohatšia americká rodina Waltonovcov za 20 týždňov zvýšila stav na svojom účte o 21 miliárd dolárov. Elon Musk sa stal druhým najbohatším človekom na svete, čím dobehol Bezosa, ktorý sa stal najbohatším človekom na planéte. Od začiatku pandémie ide fakticky o typický trend pre bohatých.
K 8. decembru Inštitút pre politické štúdie vypočítal, že bohatstvo amerických miliardárov sa od 18. marca zvýšilo o 1 bilión dolárov. Tie čísla sú do očí bijúce: celková čistá hodnota ich majetku sa každý deň zvýšila o miliardu.
Akciový trh uzavrel rok takmer na historickom maxime, čím „obohatil“ bohatých navzdory smrtiacej pandémii, ktorá v USA spôsobila smrť takmer 350 000 ľuďom (a počet ďalej narastá), a pripravila milióny o zamestnanie. Pretrvávajúca koronavírová krízy nám opäť pripomína, že medzi dvoma stranami ekonomiky a spoločnosti existuje obrovský rozdiel: bohatí a chudobní.
Ako sme sa sem dostali? Ako to, že bohaté korporácie a finanční kapitalisti vyšli z pandémie na rozdiel od bežnej populácie vo veľmi dobrom zdravotnom stave? Ako to, že je akciový trh tak veľmi odtrhnutý od ekonomiky? Ako je možné, že bohatstvo bohatých bolo úplne oddelené od problémov, s ktorými sa potýka zvyšok spoločnosti?
Najskôr je potrebné pripomenúť, že akciový trh nie je ekonomika. Ako už niekoľkokrát poznamenal ekonóm Dean Baker, akciový trh ukazuje mieru očakávaných ziskov korporácií. Inými slovami, akciový trh môže byť v skvelej kondícii, zatiaľ čo sa ekonomika potáca, len preto, lebo investori očakávajú vyššie zisky.
A čo je ešte dôležitejšie, v rámci návrhu zákona CARES prijatého Kongresom 23. marca 2020 Federálny rezervný systém (FED) oznámil, že v rámci svojho programu núdzových pôžičiek priamo odkúpi dlh korporácií. Len toto samo malo obrovský dopad na trhy. Dôvod je jasný: oznámenie stačilo na stabilizáciu korporátnych akcií a trhov s dlhopismi, a spôsobilo ich prudký nárast, pretože vyslalo správu, že ak majú korporácie problémy, nemusia sa obávať, lebo tu majú opäť vládu „voľného trhu“, ktorá ich zachráni. Táto masívna pomoc korporáciám im navyše pomohla získať ďalšie korporátne dlhopisy, čo by bez záruky Fedu nebolo možné, pretože im to umožňuje vydať viac dlhopisov bez negatívnych dopadov. Netreba dodávať, že to malo očakávané dopady. Viaceré spoločnosti, ako napríklad Apple, otvorene vyhlásili, že emitovanie dlhopisov použije na „opätovné skúpenie podielov a dividend“. Spoločnosti ako Boeing získali na dlhopisovom trhu 25 miliárd dolárov, zatiaľ čo Exxon 9,5 miliárd dolárov.
Okrem priameho nákupu korporátnych dlhov načerpal FED obrovské množstvá nových peňazí tým, že stanovil minimálne úrokové sadzby, z ktorých následne len málo naozaj šlo do produktívnych investícií, ktoré by mohli ekonomiku pohnúť progresívnym smerom a pomôcť miliónom ľudí, akútne potrebujúcich pomoc. Namiesto toho šli tieto nové peniaze tam, kde ich výnosy rýchlo porastú – do akciového trhu. Tým sa podporil cyklus a prinieslo to rok „eufórie“. Vďaka ďalšiemu veľkému zásahu štátu bola väčšina týchto nových peňazí použitá korporáciami, finančnými inštitúciami a bohatými investormi na nákup ďalších akcií, čím sa zvýšila ich cena. To je dôvodom, prečo neustále čítame správy o rekordy lámajúcom trhu s akciami.
Schémy FED-u samozrejme neobsahovali žiaden súbor podmienok, ako napríklad pákové neprepúšťanie zamestnancov. Ako uvádza správa Centra pre americký pokrok: „Dôležité je, že žiadne z týchto prostriedkov pre záchranu veľkých podnikov neobsahujú žiadne podmienky pre korporácie, ktoré dostávajú vládnu podporu, ako napríklad obmedzenia spätného skupovania akcií a dividend, obmedzenia týkajúce sa odmeňovania riadiacich pracovníkov alebo požiadavky na udržanie miezd.“ Bolo teda úplne legálne, ak sa počas prebiehajúcej pandémie rozhodli firmy prepustiť svojich zamestnancov. Práve to vlastne robil napríklad Boeing. Zrušil tisíce pracovných miest napriek tomu, že si zabezpečil dlhopisy v hodnote desiatok miliárd – čo umožnila schéma FED-u.
Okrem toho 18. decembra 2020 dal FED bankám v roku 2021 zelenú, aby mohli aj v ďalšom roku pokračovať v odkupovaní akcií, čo podporí vývoj na akciovom trhu. Banky s týmto darom nestrácali čas – len 10 minút po oznámení spoločnosť JPMorgan Chase ohlásila nový program spätného výkupu akcií v hodnote 30 miliárd dolárov. Akcie sa v ten istý deň vyšplhali o 5 percent.
V rovnakom čase bola vládna podpora pre bežnú populáciu neadekvátna, pomalá a príliš nízka na to, čo bolo potrebné urobiť. Mnohí museli zúfalo čakať na jednorazový šek z vládneho stimulačného programu či doplnkové poistenie v nezamestnanosti od Kongresu v hodnote 600 dolárov na týždeň, s ktorým bolo niekoľko problémov – o zopár mesiacov nato vyschli a ľudia boli nútení čakať takmer 5 mesiacov na ďalšiu nedostatočnú zákonnú pomoc od Kongresu. Uprostred toho všetkého sa milióny ľudí sotva predierajú a žijú v hlbokej biede. Aby sme vypichli jeden príklad za všetky, podľa organizácie Feeding America viac ako 50 miliónov ľudí zažilo do konca roku 2020 nedostatok potravín, zatiaľ čo milióny ostali odkázané na potravinové banky. Posledný podporný balík podpísaný v decembri zatiaľ nezahŕňa priamu štátnu a miestnu pomoc, neoliberálne úsporné opatrenia ohrozujúce milióny ľudí, a zároveň výrazné zníženie daní pre bohatých. Inštitút pre hospodársku politiku predpovedá nepriaznivý vyhliadky, pokiaľ nebude zabezpečená federálna pomoc štátom a miestnym zastupiteľstvám: do konca roku 2021 dôjde k strate viac ako 5 miliónov pracovných miest.
Ako tvrdí Matt Taibbi: „Finančné trhy dostávajú prísľuby financií v štýle druhej svetovej vojny „nech to stojí, čo to stojí“, založené na neústálom omyle, že„ tvorcovia bohatstva“ musia byť tými prvými v rade na záchranu v prípade akejkoľvek krízy. Bol to nesprávny predpoklad na palube Titanicu, nesprávny predpoklad po roku 2008 a zločinne nesprávny predpoklad v súčasnosti“.
Nedávno minister financií USA Steve Mnuchin odmietol predĺžiť pôžičkové programy Federálneho rezervného systému podľa zákona CARES. Odôvodnenie, ktoré uviedol, je otvorene úprimné a fakticky pravdivé: pôžičkové programy „dosiahli svoje ciele“. Nepochybne si všimol, že boli oživené úverové trhy, ktoré sa začiatkom pandémie takmer zastavili, a smerovali k finančnému šoku. V tomto období milióny ľudí nutne potrebujú dávky v nezamestnanosti, zatiaľ čo štátne rozpočty čelia obrovským deficitom uprostred hroziacej úspornej krízy, ktorá bude mať katastrofálne následky na milióny životov. Rovnako ako v prípade veľkej recesie, Wall Street sa opäť zachraňuje na úkor bežného obyvateľstva.
Autor je študent filozofie, politiky a ekonomiky na univerzite v britskom Essexe.
Zdroj foto: Halo financial.
