V rámci predstavenia jednotlivých príspevkov z odbornej publikácie, ktorá vyšla na sklonku minulého roka (2020), si dnes môžeme prečítať príspevok ekologicko-ekonomického anaytika a občianského aktivistu Juraja Melichára, ktorý sa venuje zavádzaniam a klamstvám think-tanku INESS ohľadom ekológie a zmeny klímy.
___
Úvod
INESS už roky zverejňuje články, ktoré popierajú a zahmlievajú klimatickú vedu.
Nehanbila by sa za ne žiadna konšpiračná webstránka. V roku 2007 spochybňovali vplyv skleníkových plynov na klimatickú zmenu a propagovali dokumentárny film, ktorý nie je vedecky podložený a predstavuje chybný a veľmi zavádzajúci výklad vedy. V rokoch 2012 až 2014 zverejňovali články autora s prepojením na uhoľný priemysel, ktorý hodnotil vplyv fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie, bagatelizoval otepľovanie a prekrúcal jeho dôsledky. Aj v roku 2020 využívali ironické útoky na Gretu Thunbergovú namiesto serióznej analytickej práce.
Pozreli sme sa na to, ako INESS informoval o klimatickej zmene v posledných rokoch, a porovnali to s vtedajšími vedeckými závermi, najmä konzervatívnymi odhadmi najrešpektovanejšej inštitúcie v tejto oblasti – Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC).
V roku 2007 publikovali články v rozpore s klimatickou vedou
Komentár „CO2 – príčina alebo dôsledok?“ z roku 2007, ktorý rieši, či skleníkové plyny spôsobujú klimatickú zmenu, obsahuje aj takéto tvrdenie: „Svet mal preto prestať viniť emisie CO2 za nárast teploty už v roku 2003.“
Na druhej strane, Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) už v roku 2007 konštatoval, že je veľmi pravdepodobné, že skleníkové plyny, ktoré vypustila ľudská spoločnosť vrátane CO2, s vysokou pravdepodobnosťou zvyšujú globálne priemerné teploty.
Juraj Karpiš, ktorý je spoluzakladateľ INESS, v článku navyše odkazuje na kontroverzný dokumentárny film „The Great Global Warming Swindle“, ktorý nie je vedecky podložený a predstavuje chybný a veľmi zavádzajúci výklad vedy. Napriek tomu, že vyvoláva dojem, že údaje v ňom sú založené na vedeckej recenzii, väčšina prezentovaného materiálu je buď zastaraná, už zdiskreditovaná, alebo neistého pôvodu. Niekoľko grafov a obrázkov použitých v dokumente nie je založených na žiadnych známych alebo publikovaných údajoch o klíme, zatiaľ čo iné sú prezentované schematicky, a preto môžu diváka zmiasť a zavádzať.
Články od autora s prepojením na uhoľný priemysel
INESS na vlastnej stránke publikuje články Matta Ridleyho a na konci priznáva: „Jeho rodina prenajíma pôdu na projekt ťažby uhlia v severnom Anglicku, ktorý sa o päť rokov ukončí.“ Uhlie je z klimatického hľadiska najškodlivejší zdroj energie a energetika jedným z najdôležitejších sektorov pri dekarbonizácii spoločnosti. V SR mala v roku 2016 energetika až 51 % podiel emisií, nasledovaná priemyslom (23 %), dopravou (16 %), poľnohospodárstvom (7 %) a odpadovým hospodárstvom (4 %).
V roku 2012 preložil INESS článok Matta Ridleyho, v ktorom nájdete napríklad tento nezmysel:3 „Podľa faktov by do roku 2100 malo dôjsť k otepleniu iba o 1 °C. Čistý efekt môže byť v skutočnosti pre našu planétu prínosom.“ V preklade ďalšieho článku Matta Ridleyho z roku 2014 na webe INESS sa zasa dočítate: „Dáta naznačujú, že pravdepodobne čelíme menšiemu otepľovaniu, ako indikujú modely, ale nechceme to povedať nahlas.“
Podľa konzervatívnych odhadov IPCC z roku 2018 vieme, že globálne otepľovanie pravdepodobne dosiahne 1,5 °C už medzi rokmi 2030 a 2052.303 Európska environmentálna agentúra v roku 2019 sumarizovala rôzne modely, ktorých hodnoty ukazujú, že už v roku 2018 sa planéta oteplila o 0,9 až 1,2 °C (0,91 až 0,96 °C pri dekádach), čo je približne o 80 rokov skôr, ako uvádzal v roku 2012 Matt Ridley aj na webe INESS.
A ako človek, ktorého rodina prenajíma pôdu uhoľnému priemyslu, Matt Ridley dodáva: „A keby doteraz obnoviteľná energia dokázala, že je lacná, čistá a šetrná vo využívaní pôdy, bolo by správne, keby sme to malé riziko veľ kej katastrofy riešili rýchlym nahrádzaním fosílnych palív veternou, solárnou alebo bioenergiou prvej generácie. Ale keďže sa tieto formy energie ukázali byť predražené, poškodzujú životné prostredie a vyžadujú veľ ké množstvo pôdy, vyzerá to tak, že v našej snahe bojovať proti otepleniu používame ekonomický ekvivalent chemoterapie proti chrípke.“ Na konci tohto neskoršieho článku už INESS neuvádza, že rodina autora prenajíma pôdu uhoľnému priemyslu, ale píše: „Matt Ridley je autorom knihy ,Racionálny optimista‘ a člen britskej Snemovne lordov.“
Za takéto klimatické perly na webe INESS a prehliadanie jasného konfliktu záujmov by sa ani jeden konšpiračný web nemusel hanbiť.
Ťaženie proti klimatickým politikám
Preklad článku o takmer až „hrdinskom“ boji proti uhlíkovej dani v Austrálii z roku 2014 vyznie vo svetle požiarov zo začiatku roku 2020 tiež veľmi tragikomicky.
Zo stanoviska tohto ekonomického think tanku z roku 2014 možno tiež vyčítať, že z ekonomických dôvodov navrhovali zamietnuť návrh právne záväznej redukcie emisií skleníkových plynov EÚ o 40 % do roku 2030.307 Radovan Ďurana ešte aj v marci 2020 kritizuje snahu o vyššie klimatické ciele do roku 2030, teda v období, ktoré je kľúčové pre ochranu klímy, aj napriek tomu, že Európsky parlament žiada rýchlejšie znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030 na 55 % a správa OSN podporuje požiadavku environmentálnych organizácií na minimálne 65 % zníženie emisií. Súčasné ciele nás nedostanú ani k napĺňaniu záväzku Parížskej dohody udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C. Podľa projekcií pri zvýšení teploty o 2 °C napríklad zanikne 99 % koralových útesov našej planéty, čo teda naozaj nebude prínosom.
Len rozprávky o večnom hospodárskom raste – Ako sa opovažujete?
Radovan Ďurana tiež ironicky píše: „Uvidíme, či sa Komisia na jeseň bude snažiť utešiť Gretu Thunbergovú ambicióznejšími cieľmi alebo prevážia ekonomické a politické argumenty.“ Európska komisia nemá za cieľ utešovať Gretu, ale riešiť jeden z najzávažnejších problémov ľudskej civilizácie – klimatickú krízu.
Oveľa horšie však je, že „analytik“ Radovan Ďurana zabudol napísať, že Európska komisia už v roku 2018 vypočítala, že predpokladané prínosy uhlíkovej neutrality by do roku 2050 mali predstavovať až do 2 % HDP EÚ. Je dôležité poznamenať, že tieto odhady navyše nezahŕňajú prínosy, ktoré by vyplývali z toho, že sa vyhneme škodám spôsobeným zmenou klímy a súvisiacim nákladom na adaptáciu na ňu. Katastrofy spôsobené počasím v roku 2017 spôsobili hospodárske škody vo výške 283 miliárd EUR globálne a do roku 2100 by mohli oproti súčasným 5 % postihnúť približne dve tretiny (66 %) obyvateľov Európy. Teda trinásťkrát viac ľudí by mohli zasiahnuť katastrofy, ak nebudeme dostatočne konať. Napríklad ročné škody spôsobené riečnymi povodňami v Európe by mohli dosiahnuť výšku 112 miliárd EUR v porovnaní s dnešnými 5 miliardami EUR. To sú viac ako dvadsaťdvanásobné škody. Je pravdou, že náklady na transformáciu sú vysoké, ale málo ambiciózne politiky nás vyjdú oveľa drahšie.
Autor textu tiež ironicky používa Gretinu vetu „How dare you? – Ako sa opovažujete?“. Zabudol však spomenúť vetu, ktorú Greta povedala v septembrovom príhovore tesne pred ňou: „A všetko, o čom dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o večnom hospodárskom raste.“
Musím dodať, že kvôli organizáciám ako INESS, fosílnym firmám a rôznym jednotlivcom, ktorí roky zahmlievali a popierali klimatickú vedu, tak musí celý svet aj dvakrát rýchlejšie znižovať emisie skleníkových plynov, ako by napríklad musel, keby začal konať dostatočne dôrazne už pred desiatimi rokmi.
Text vyšiel ako súčasť publikácie:
KOŠČ, J., Z. HOMER a R. ŽANONY (eds.): Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom alebo ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku, Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike, 2020.
Odkazy na zdroje a zoznam použitej literatúry nájdete v publikácii.
Publikácia bola vydaná slovenským zastúpením Friedrich Ebert Stiftung.
Friedrich Ebert Stiftung je najstaršia politická nadácia Nemecka (1925) s poslaním prispievať k upevňovaniu demokratického a sociálne spravodlivého charakteru spoločnosti. Viac informácií na www.fes.de, www.fes.sk, www.facebook.com/FESBratislava.
