Svadobný deň – cirkevný sobáš
Nadišiel deň D – predsvadobný večer, kedy sa do svadobného domu nevesty aj ženícha nosila pocta, čiže svadobné dary. Boli nimi sliepka na polievku alebo dve kurence, kôš zákuskov, torta, fľaška likéru alebo koňaku. Svadobnými darmi bývali napr. veľký svätý obraz, ktorý zvykli nosiť krstní rodičia, súprava príborov, riadov, tanierová súprava, obrusy, plachty do postelí, návlečky, žehlička, utierky na riady a iné drobné veci.
Peniaze ako svadobný dar vyberala hlavná družica až na svadbe. Po odovzdaní darov sa hostia usadili v pripravenej miestnosti, kde sa mohli pohostiť občerstvením. Podávala sa slepačia polievka, rezne so zemiakovým šalátom a jaterničky. Na pitie bolo k dispozícii víno, pivo a malinovka. Večerná hostina sa konala maximálne do pol noci. Kuchárky si už večer chystali a porciovali mäso na svadobnú hostinu.
Keďže v zadnej časti nášho podlhovastého sedliackeho domu nám už otec z bývalých maštalí prestavoval a pripravoval jednoizbový byt, a bol už takmer pred dokončením, bol vhodným priestorom pre chystanie svadobnej hostiny. Polievka sa varila v kotle na dvore. O čapovanie vína sa staral otec s vincúrom.
Vo večerných hodinách som sa zároveň rozlúčila s prítomnými kamarátkami, ktoré mi zároveň boli aj družičkami na svadbe. Karol sa zase rozlúčil s jeho kamarátmi na predsvadobnom pohostení v jeho rodičovskom dome, kde sa podobne ako u nevesty, tiež nosila pocta s darmi.
Vo svadobný deň ráno sme s Karolom išli do kostola, kde sa konala za nás omša. Po jej skončení sme pozvali pána farára s kostolníkom na svadobné raňajky do nášho, teda nevestinho domu. Tak to bolo zvykom. Na svadobnom dvore bolo rušno ako pri žatve. Kuchárky porciovali a pripravovali jednotlivé chody jedál, rôznu zeleninu a sliepky do polievky.
Dievčatá – kamarátky pripravovali svadobné stoly, ktoré prikrývali bielymi obrusmi. Servírovali na ne poháriky, príbory, servítky a malé kytičky. Chlapi sa starali o občerstvenie. Nevesta si pripravovala svadobné oblečenie, ktoré si preniesla do domu susedovcov. Tu ju ženy poobliekali do svadobných šiat a závoja (šlajera).
Tesne pred svadbou sa v dome nevesty schádzali všetci pozvaní hostia. Na svadobnom dome už vyhrávala ľudová muzika a ľudia, najmä ženy, sa zbiehali zo všetkých končín, aby im zo svadby nič neušlo. Autobusom z P. sa doviezli manželovi svadobní hostia na čele so ženíchom. Ženíchov sprievod z P. srdečne privítal starý svat, ktorý ich počastoval kalíškom tvrdého alkoholu. Už v nevestinom dome pozval všetkých hostí k svadobnému stolu. V pripravenej miestnosti ich pohostili pečenými jaternicami s chlebom a uhorkou.
Ženíchovou povinnosťou bolo ísť si pre nevestu do domu oproti, v ktorom ju obliekali. Zobral si so sebou svadobnú kyticu a nevestu si pekne pod pazuchou odviedol do svadobného domu. Pred svadobným domom stálo už veľa prizerajúcich sa zvedavých ľudí.
Po pohostení a príchode vyobliekanej pyšnej nevesty so ženíchom sa na dvore pred bránou zoradil svadobný sprievod pripravený vyraziť do kostola na sobáš. Za zvukov veselo hrajúcej kapely sprievod hrdo vykračoval P. ulicou po kamennej ceste. Počasie žičilo, bol pekný a teplý májový slnečný deň. Všetkých svadobčanov bolo niečo vyše šesťdesiat, čo bolo považované za strednú svadbu. Svadobný sprievod sprevádzali výstrely z poľovníckych pušiek, amatérske delobuchy mládencov, ako aj pokriky svadobných družbov.
Vo svadobnom sprievode išla ako prvá nevesta, ktorú viedol prvý družba. Bol to starší Karolov brat. Za nevestou išiel ženích, ktorého viedla prvá družica – moja mladšia sestra. Za nimi kráčali družičky s družbami, potom ostatná rodina s deťmi a nakoniec rodičia ženícha i nevesty s babkou Angelou.
Úplný koniec svadobného sprievodu tvorili muzikanti s kapelou. Po oboch stranách ulice stálo veľa ľudí a detí, ktorí sa prišli pozrieť na svadobný sprievod. Nasledovali ho až na sobáš do kostola. Pri vstupe do chrámu znel svadobný pochod, hostia sa v kostole pousádzali po oboch stranách lavíc. Prvá družica odovzdala neveste ženícha a zaujala miesto pri svojom družbovi. Nevesta so ženíchom zastali pred oltárom a za nimi stáli ich dvaja svedkovia. Napokon nadišiel okamžik, kedy sa miestnym kňazom začal svadobný obrad cirkevného kresťanského sobáša.
Po sobáši sa nevesta so ženíchom odobrali do zakristie, kde v prítomnosti kňaza a dvoch svedkov podpísali zápisnicu o sobáši. Zatiaľ svadobný sprievod vytvoril v kostole koridor a čakal na príchod páru mladomanželov, ktorí v sprievode kňaza Ignáca B. následne koridorom prechádzali. Kňaz ich odprevadil až pred kostol a blahoprianím sa s nimi rozlúčil. Pred kostolom im najskôr blahoželali svadobčania a po nich kamaráti, kamarátky, priatelia z dediny.
Tesne pred odchodom celého sprievodu do svadobného domu nevesta ešte pred kostolom hádzala za seba za tanier svadobných koláčov s mrvánom, na ktoré už deti nedočkavo čakali a chytali ich už vo vzduchu. Svadobná kytica sa cez hlavu hádzala až v svadobnom dome. Už si ani nepamätám, ktorá z družičiek ju chytila.
Svadobný sprievod sa s okázalou veselosťou družbov, hlučnými výstrelmi z pušiek, z delobuchov a za zvukov kapely opäť vrátil do svadobného domu, aby zasadol k svadobnému stolu. Svadobný dom bol pripravený na príchod svadobčanov. Len čo sprievod prišiel pred svadobný dom, zistil, že veľká brána bola zamknutá.
Svojej úlohy sa ujal hlavný družba, ktorý ozdobenou paličkou zabúchal na bránu svadobného domu a žiadal o jej odomknutie. Po otvorení brány družba domácim oznámil, že vedie od sobáša mladý manželský pár, ktorý chce priviesť až dnu, do svadobného domu. Keďže bolo tomu tak, bránu otvorili dokorán a svadobný sprievod radostným vítaním vpustili dnu. Len čo každý zaujal svoje miesto pri svadobnom stole, starý svat vyzval všetkých svadobčanov k modlitbe pred jedlom. Na jeho výzvu všetci hostia povstali, prežehnali sa a pomodlili sa Otčenáš, Zdravas a Sláva. Potom sa už prípitkom a veršom starého svata začala svadobná slávnostná hostina.
Po prípitku sa podávala slepačia polievka s domácimi rezancami, ktorej prvú misu priniesol hlavný družba s predneseným veršom. Ostatné misy poroznášal obsluhujúci personál. Mladomanželom prestreli iba jeden tanier, jeden príbor a jeden pohár na víno. Preto museli jesť spoločne z jedného taniera, jednou lyžicou a piť z jedného pohára. A tak sa kŕmili navzájom. Medzitým ich svadobčania neustále vyzývali k novomanželskému bozku. Mladomanželia im radi vyhoveli nielen jedným, ale hneď niekoľkým bozkami.
Len čo dojedli polievku, už sa aj museli odobrať k fotografovaniu do fotoateliéru v okresnom meste a svadobčanov načas opustiť. Počas fotografovania sa vonku strhla taká búrka, že sa nedalo vyjsť ani na ulicu. Malo to byť znamením, že mladomanželia budú bohatí. Ale my s manželom sme aj tak bohatí nikdy neboli.
Po polievke a odchode mladomanželov do fotoateliéru nasledovala pečená kuracina s ryžou a prílohou. Medzi chodmi jedla sa ponúkalo víno, kedy opäť s prvou fľašou prišiel hlavný družba a recitoval príhodný verš. Ľudová kapela pri tom veselo vyhrávala, chodila od svadobčana k svadobčanovi a každému osobitne zahrala na želanie jeho obľúbenú pieseň. Hostia ich obdarili a do širáka hodili drobné peniaze. Každý si veselo nôtil hranú pesničku. A tak to šlo dookola.
Po dvojhodinovej prestávke sa podával ďalší chod, bol to rezeň so zemiakovým šalátom. Kuchárky poprinášali zákusky a torty, podávala sa káva a hudobníci sa starali o veselú náladu s hudbou a dobrú chuť k jedlu. Len čo sa hostia nasýtili, už aj v izbe vytvorili priestor na tancovačku, o ktorú nebolo núdze.
V stiesnených podmienkach sa tancovalo až do príchodu mladomanželov z mesta, ktorí len čo sa konečne najedli, už sa aj museli spolu s ostatnými odísť na tancovačku do väčšieho priestoru v starom kultúrnom dome.
V tanečnej sále dookola podľa zvyku sedelo a čakalo veľa zvedavých starších žien, ale aj mládeže, ktorá si chcela medzi svadobčanmi zatancovať a zablahoželať mladomanželom do spoločného života. Takže zdanlivo väčší priestor na tancovanie bol zaplnený zvedavými tetkami, ktoré nasávali informácie o svadbe, čo museli mladomanželia rešpektovať.
Do tanca hrala ľudová kapela. Pre svadobčanov bol v sále pripravený dlhý drevený štok s lavicami, kuchárky priniesli zákusky a torty, vincúr poháriky s vínom, pivom a malinovkou a tancovačka mohla začať. S prinesenými zákuskami a vínom svadobčania ponúkli aj ostatných prítomných priateľov a známych.
Pri tancovačke sa spievalo, výskalo, popíjalo, maškrtilo a každý sa veselo a s dobrou náladou zabával. Do tanca sa pridala aj ostatná prítomná mládež z obce. Napokon vyhlásili sólo pre nevestu a ženícha, ale čoskoro ich rozdelili svadobčania, pretože, každý chcel vytancovať jedného aj druhého. Nevestu chceli vytancovať aj družičky, preto si požičali a nasadili širák, a už si ju aj brali do tanca. Neváhali ani družbovia, ktorí niektorej tetke odviazali šatku z hlavy, uviazali na svoju a vytancovali si aj ženícha.
Bolo krátko pred pol nocou, tancovačka v kultúrnom dome sa skončila a svadobčania sa presunuli opäť do domu nevesty. Tu ich čakala svadobná večera, ktorá začínala opäť slepačou polievkou. Po nej prvá družička od svadobčanov povyberala peniaze do venca aj s príslušným veršíkom. Po polievke si ešte pochutnali na sviečkovej na smotane s knedľou.
Hlavná družička spočítala vyzbierané peniaze a predstúpila pred svadobčanov s ďakovným veršíkom. Monológ ukončila so slovami, že „keď chce naša mladá nevestička peniaze mať, musí svojho mužíčka trikrát pobozkať“. Nevesta samozrejme neváhala a svojho muža pobozkala nie trikrát, ale aj desaťkrát a od družičky si odobrala zaslúžené peniaze.
Po polnoci nastal moment, kedy družičky sňali neveste venček z hlavy, aby ju začepčili. Pritom jej spievali: „dolu, dolu môj veneček zelený, nebudeš ty na mej hlávke nosený“. Rovnako zo saka odopli svadobné pierko i ženíchovi, čo bol znak, že už obom skončila sloboda.
Po začepčení sa nevesta so ženíchom odobrali prezliecť zo svadobných do sviatočných šiat a po chvíli sa vrátili medzi tancujúcich svadobčanov. Hostia ich privítali veľkým potleskom a výskotom.
Po jedle sa hrali rôzne spoločenské hry, ktoré sa na svadbách hrávali. Nad ránom, už za ranného svetla, družbovia s družicami svadbu ukončili tancom na káčera, ktorým pobehali celú ulicu okolo svadobného domu. Nadišiel koniec svadobnej hostiny, každý hosť dostal svadobnú výslužku, mladomanželia sa poďakovali za veselú účasť na svadbe a navzájom sa rozlúčili.
Po svadbe bolo zvykom kyticu vysušiť, čo malo byť ozdobou bytu manželského páru. Moja svadobná kytica po svadbe nebola peknou ozdobou, pretože bola dosť poškodená.
