Ľavicová politika na Slovensku pred, počas a po parlamentných voľbách 2020

od Ján Košč

Prinášame vám odborný text zo zborníka vydaného Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v ktorom sa autor venuje ľavicovým stranám a ľavicovým atribútom programov politických strán v súvislosti s poslednými parlamentným voľbami na Slovensku.

Úvod

V rámci politickej a demokratickej súťaže je dôležité, aby politické strany medzi sebou súťažili nielen na základe ponúkaných riešení na aktuálne problémy, ale aj svojimi víziami postavenými na ideologických základoch. A takéto ukotvenie politík jednotlivých politických strán vychádza zo základného delenia na ľavicové verzus pravicové, ako aj konzervatívne verzus liberálne. V tomto príspevku sa pozrieme na ľavicovú časť politického ringu na Slovensku a taktiež sa pozrieme na ľavicové atribúty v programoch a predvolebných sľuboch politických strán, ktoré sa zúčastnili parlamentných volieb konaných v roku 2020. Za ľavicové atribúty budeme považovať najmä tie, ktoré vyplývajú z pôvodných hodnôt ľavicových strán, tj obhajoba práv a záujmov nižších a stredných vrstiev spoločnosti. A najmä participácia týchto vrstiev spoločnosti na tvorbe verejných politík – napr. prostredníctvom odborov.

  1. Ľavicové strany

Ľavicové politické spektrum na Slovensku je značne poznačené hegemóniou strany SMER-SD a rozdrobenosťou a rozhádanosťou ostatných ľavicových politických strán, ktoré nehľadajú témy, ktoré ich spájajú, ale tie, čo ich rozdeľujú. V tejto kapitole sa zameriame na ľavicové politické subjekty, ktoré pred parlamentnými voľbami v roku 2020 bolo v politickom boji najviac vidno a počuť.

SMER-SD – Hegemónom na ľavicovej časti politického spektra sa na viac ako desaťročie stala strana SMER-SD, ktorá postupne po roku 2000 integrovala všetky relevantné ľavicové strany (Strana demokratickej ľavice, Sociálno-demokratická alternatíva a Sociálno-demokratická strana Slovenska). Stranu spolu s ďalšími politikmi založil Robert Fico, nespokojný s vývojom SDĽ (nástupníckej strany Komunistickej strany Slovenska), pričom na jej začiatkoch sa inšpiroval tzv. treťou cestou Tony Blaira. Svoje centristické smerovanie mierne korigovala pridaním prípony SD (sociálna demokracia) k pôvodnému názvu strany a preberaním ľavicovej agendy vo forme ochrany zamestnaneckého prostredia (pracovno-právne kódexy a regulácie) a zavádzania sociálnych balíčkov. Okrem tejto realizovanej agendy sa strana roky prezentovala aj vyhláseniami a plánmi, ktoré mali priniesť vyššiu spravodlivosť do daňového systému, ako progresívne dane, zdaňovanie majetku, dedenia a daň z luxusu. Nič z toho, okrem zavedenia tzv. milionárskej dane, sa v Smere v skutočnosti nikdy ani nepokúsila realizovať. Progresivitu zaviedli postupne. Najprv v roku 2007 zaviedli postupné znižovanie odpočítateľnej položky z daní, pri príjme nad 1770 € a v roku 2013 zaviedli vyššiu 25% sadzbu dane pri príjme nad 176,8–násobok platného životného minima. Strana sa v konečnom dôsledku ukotvila na pomedzí tretej cesty a sociálnej demokracie so silnými konzervatívnymi a nacionalistickými črtami.

KSS a Úsvit a VZDOR – strana práce – Tieto tri komunistické strany, ktoré majú marginálne postavenie na slovenskej politickej scéne sa parlamentných volieb v roku 2020 priamo nezúčastnili. KSS oficiálne preto, že nezohnala financie na volebnú kauciu vo výške 17 000 €. Slovensko však oblepili billboardmi s komunistickým prezidentom ČSSR Gustávom Husákom a otázkou „Ako sa vám darí deti moje? 30 rokov po prevrate?“. KSS okrem iných problémov v poslednej dobe vysvetľovala aj svoje spájanie sa s fašistami a nacionalizácia strany. Stranu Úsvit založil Ivan Hopta (poslanec NRSR za KSS 2002 – 2006) v roku 2005. Aktuálne je strana aktívna na východe Slovenska v okolí Humenného, kde pôsobí jej predseda ako mestský poslanec a strana Úsvit ma niekoľko starostov a poslancov v okolitých obciach. Na celoslovenskej úrovní nie je dlhšiu dobu o strane Úsvit vôbec počuť a parlamentných volieb v roku 2020 sa nezúčastnila. Asi najaktívnejšou, hlavne na sociálnych sieťach, z tejto trojice je VZDOR – strana práce. Táto strana, síce v skromných pomeroch, stále aktívne organizuje rôzne aktivity, ktorými sa snaží ovplyvňovať verejné politiky a verejnú mienku. Jej členovia sa parlamentných volieb zúčastnili na kandidátke novovzniknutej strany Socialisti.sk a preto, narozdiel od minulosti, nekandidovali samostatne.

Solidarita – hnutie pracujúcej chudoby – založil Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea SNP a dlhoročný regionálny politik, akademik a publicista, tesne pred parlamentnými voľbami, v roku 2019. Strana vznikla prevzatím politickej strany SKOK – Európski liberálni demokrati (strana bývalých odštiepencov z SaS). Program strany Solidarita bol inšpirovaný o. i. Iniciatívou OZ Pracujúca chudoba, no s týmto občianskym združením, okrem podobného názvu, nemá inak nič spoločné.

Socialisti.sk – Stranu Socialisti.sk založil v roku 2019 historik, publicista a akademik Eduard Chmelár, neúspešný kandidát na funkciu prezidenta. Socialisti.sk integrovali do svojej kandidátky viacero ľavicových politikov z marginálnych strán a hnutí, ako VZDOR – SP (Miroslav Pomajdík), alebo Front ľavicovej mládeže (Artur Bekmatov – ex KSS) a prebehli aj rokovania o spoločnom postupe so stranou Solidarita. Tieto rokovania stroskotali, pričom obe strany sa vzájomne obviňovali z nekorektných postupov a neochoty dohodnúť sa. Solidarita a Socialisti.sk sa parlamentných volieb v roku 2020 zúčastnili samostatne.

Progresívne Slovensko – je centristické a liberálne hnutie, ktoré zaradzujeme do tohto prehľadu z viacerých dôvodov. Hnutie býva často označované ako ľavicové svojimi politickými protivníkmi a niektorými analytikmi. Taktiež pre prítomnosť niektorých ľavicových myšlienok/návrhov vo svojom programe. A tretím dôvodom je aj fakt, že v prehľade je uvedená aj strana SMER-SD, ktorá aj napriek niekoľkým ľavicovým atribútom je stále viac centristická ako ľavicová.

  1. Analýza programov strán

Analýzou predvolebných programov sa pokúsime nájsť ľavicové atribúty v jednotlivých programov a na základe tejto analýzy vysloviť hypotézy o zaradení strán medzi ľavicové. Do analýzy, z dôvodu priestoru, zaradíme len tie strany, ktoré získali nad 5 % platných hlasov v parlamentných voľbách a pre porovnanie zahrnieme aj strany Solidarita a Socialisti.sk, pre ich jasné ľavicové ukotvenie.

Analýzou predvolebných programov sa pred voľbami zaoberali rôzne inštitúcie, ako napr. SEA, INESS, INEKO, OZ Pracujúca chudoba a Konfederácia odborových zväzov. Keďže však INEKO hodnotilo len zdravotnícku stránku programov a INESS, INEKO a SEA nehodnotili Socialistov.sk a Solidaritu, naše zistenia budeme stavať hlavne na základe analýz KOZ a OZ Pracujúca chudoba.

OĽaNO – Za ľavicové atribúty sa v programe strany dali považovať sľuby v oblasti prorodinnej politiky, ako 200 eur pre ženu počas tehotenstva, bezplatné miesto v škôlke, alebo príspevok vo výške 280 eur, viac dovolenky pre rodičov, poberanie materského príspevku až 12 mesiacov. Za pozitívny sa dal označiť aj sľub v súvislosti vyššou ochranou zamestnancov Inšpektorátom práce. Škoda, že tento sľub sa týkal len zamestnancov v zdravotníctve a, na druhej strane, v inej časti programu označuje Inšpektoráty práce ako záťaž pre podnikateľov. Sľub zaviesť do škôl finančno-občiansku náuku, kde sa študenti budú učiť o daňovom systéme, rozpočte, demokracii a zákonníku práce sa nedá jednoznačne označiť ani za ľavicový, ani pravicový, no z hľadiska dôležitosti, ktorú ľavica pripisuje sociálnemu štátu, zdaňovaniu bohatstva a dôležitosti štátnych zásahov, je pozitívne, aby sa žiaci a študenti naučili poznať fungovanie daňového a sociálneho systému. Za pozitívum sa dá považovať aj prísľub znižovania daňovo-odvodového zaťaženia práce. Tento sľub však bol v predvolebnom programe vágny, a zároveň rozporný so sľubmi ohľadom nezvyšovania celkového daňového zaťaženia a zároveň dobudovania infraštruktúry (cesty, železnice, energetické a dátové siete). Za úplne rozporný s ľavicovými hodnotami bol programový bod ohľadom znižovania dávok v nezamestnanosti a iné pravicové atribúty v programe.

SMER-SD – Program strany sa ani nedal považovať za program, keďže išlo len o niekoľko viet so základnými sľubmi. Za ľavicové sa dali považovať len sľuby ohľadom zavedenia 13. dôchodku a 13. rodinného prídavku. Naopak, povinnosť odpracovať 10 rokov pre lekárov je v priamom rozpore s ľavicovými hodnotami, ako je univerzálne právo na vzdelanie a internacionalizmus. Obmedzenie práva vykonávať prácu mimo krajiny, kde lekári študovali by bolo opatrenie, ktoré by sme mali očakávať od nacionalistických a konzervatívnych politických strán.

Sme rodina – V programe strany sa nachádzalo množstvo sľubov, ktoré by bolo možné označiť ako ľavicové. Od skrátenia pracovného času pre matky, zavedenia otcovskej dovolenky, cez odstraňovanie nerovnosti medzi mužmi a ženami, príspevky na bývanie, zvýšenie materského, až po zvyšovanie ohodnotenia opatrovateliek, sestier, ošetrovateliek, policajtov, hasičov, učiteľov, až po znižovanie DPH a daní a odvodov z práce. Za čisto ľavicové opatrenie sa dala označiť sľubovaná výstavba nájomných bytov. Strana sa vo svojom programe prihlásila aj k sociálnym balíčkom predchádzajúcej vlády, pričom viackrát vyhlásila, že nebude rušiť žiadne z týchto opatrení.

ĽSNS – Za ľavicové riešenia z ich predvolebných sľubov sa dala považovať formulácia: „minimálnu mzdu a dôchodky určíme v závislosti od odpracovaných rokov a náročnosti práce“. Tento sľub je však značne nejasný a nereflektujúci fakt, že minimálna mzda aj dôchodky boli v dobe vydania ich programu takto nastavené (minimálne mzdové nároky a vzorca na výpočet dôchodkov). Druhým podobným sľubom bol: „dôchodkový vek ústavným zákonom stanoviť na 60 rokov“, čo samozrejme znie dobre, no strana nevysvetľuje, ako by tento sľub chcela financovať, hlavne, ak v programe tvrdila, že nebude zvyšovať daňové zaťaženie. Samozrejme, strana patrí medzi ultrapravicové a v tomto kontexte bolo potrebné vnímať aj tieto „ľavicové atribúty“ v programe strany.

SaS – Program SaS patril medzi najobsiahlejšie z predvolebných programov strán, drvivá väčšina opatrení sa však dala označiť ako radikálne pravicové. Za ľavicové atribúty sa dali považovať len sľuby zvyšovania miezd policajtov, vojakov a učiteľov. Celým programom SaS sa prelína zavedenie projektu SaS s názvom Daňový bonus, ktorý významne poškodzuje najchudobnejších a zároveň vytvára obrovskú sekeru vo verejných financiách. Strana nevysvetľuje, ako by chcela výpadok sanovať, keď zároveň sľubuje nezvyšovať celkové daňovo-odvodové zaťaženie.

Za ľudí – Strana samu seba charakterizovala ako stredopravú, no v jej programe sa našli aj niektoré ľavicové atribúty. Sľubovali vyššie platy pedagogických i odborných zamestnancov regionálneho školstva a aj zamestnancov sociálnych služieb. Zmeny v daňovej a sociálnej oblasti, ktoré by znížili zaťaženie práce a zvýšili úľavy pre rodičov a niektoré sociálne dávky. Aj sľub znížiť pracovný čas pre rodičov by bývalo možné považovať za ľavicový atribút ich programu. Na druhú stranu, sľuby v súvislosti so Zákonníkom práce, odvodmi z dohôd a nelegálneho zamestnávania sa dali označiť za čisto pravicové.

Socialisti.sk – Program Socialistov sa dal bez akýchkoľvek výnimiek označiť za čisto ľavicový, až radikálne ľavicový. Za revolučné by bolo možné označiť opatrenia ako zastavenie zbrojenia a presun peňazí na výstavbu bytov a ochranu proti klimatickej zmene, vysoké progresívne zdaňovanie i radikálnu demokratizáciu ekonomiky. Okrem iných ďalších sľubov, spomenieme ešte sľub zásadným spôsobom sfunkčniť Inšpektoráty práce, zároveň zvýšiť minimálnu mzdu na 800 eur a zaviesť maximálnu mzdu, ako 10-násobok najnižšej mzdy vo firme. Jedným z najrevolučnejších predvolebných sľubov tejto strany bolo skrátenie pracovnej doby na 6 hodín denne.

Solidarita – hnutie pracujúcej chudoby – Program strany sa dal označiť za sociálno-demokratický, k čomu sa táto strana aj hrdo hlásila. Na rozdiel od Socialistov.sk, by bolo možné program tejto strany do značnej miery označiť aj ako prepracovaný, nakoľko okrem sľubov popisoval aj spôsoby ako plánovala svoje ciele dosiahnuť. V programe na jednej strane sľubovali, rovnako ako Socialisti.sk, minimálnu mzdu vo výške 800 eur, no zároveň hovorili aj o 60 % z priemernej mzdy – čo je logický rozporné. V programe mali aj vyššiu ekonomickú demokraciu, ochranu zamestnancov a navrhovali skrátiť týždenný pracovný čas na 30 hodín týždenne.

Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia – Za ľavicové opatrenia z programu koalície by bolo možné považovať návrhy ako zvýšenie ochrany zamestnancov v Zákonníku práce, odstrániť prekážky k združovaniu občanov (vrátane odborov). Rovnako ako Socilaisti.sk a Solidarita vo svojom programe mysleli na posilnenie a sfunkčnenie Inšpektorátov práce. Dokonca sľubovali aj vylepšenie definície závislej práce v Zákonníku práce. V programe majú taktiež podporu rodín, zdravotne postihnutým, zníženie daní a odvodov z práce a zvýšenie daní negatívnych externalít. V programe mali aj zvýšenie miezd zdravotníkov a pedagógov, atď. Na určenie výšky minimálnej mzdy, ak sa nedohodne bipartita, navrhovali zriadiť odbornú komisiu, čo bol značne revolučný návrh, ktorý sa bez ďalších podrobností nedal označiť ani za ľavicový, ani za pravicový. Naopak, za čisto pravicový sa dal označiť návrh na zvýšenie limitov pre rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Za ľavicový sa naopak dal považovať návrh na určenie výšky spravodlivej mzdy a navrhovaná podmienka, že verejných obstarávaní sa budú môcť zúčastniť len tie firmy, ktoré platia svojim zamestnancom najmenej výšku spravodlivej mzdy.

  1. Povolebná realita

Výsledky parlamentných volieb vyniesli do vlády štyri politické strany. OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. V nasledujúcom texte zhodnotíme, ako sa politické strany postavili k plneniu svojich predvolebných programov v kontexte tzv. ľavicových atribútov.

Samozrejme, akémukoľvek plneniu predvolebných sľubov urobila zásadný škrt pandémia koronavírusu, ktorá zmenila asi všetko, od priorít vlády, až po rozpočtovú politiku.

Koaliční partneri začiatkom marca 2020 na spoločnej tlačovke potvrdili aj prísľub strany Sme rodina, že „nebudú rušiť zavedené sociálne opatrenia“. Tento sľub nedodržali pri 13. plate. Zákon, ktorý prijala predchádzajúca vláda, pri jeho schvaľovaní kritizovali tri strany vládnej koalície, no strana Sme rodina zaň hlasovala. Zákon bol rýchlo novelizovaný a tzv. 13. dôchodok bol znížený a zmenený na sociálnu dávku. Ďalším zrušeným sociálnym opatrením boli dotované obedy pre žiakov, známe skôr pod označením „obedy zadarmo“. Tento benefit bol nahradený dotovanými obedmi pre deti rodičov v hmotnej núdzi a zvýšeným daňovým bonusom pre pracujúcich. Tento nový systém však, okrem nereflektovania výhod predchádzajúceho systému, vytlačil mimo ochrannej siete až 47 000 detí. Tretím opatrením predchádzajúcej vlády, ktoré bolo zrušené, sa stali daňové a odvodové úľavy z 13. a 14. platu. Toto opatrenie okrem toho, že sa dá považovať za zrušenie sociálneho benefitu, išlo aj proti sľubom vlády zjednodušovať podnikateľské prostredie a znižovať daňovo-odvodové zaťaženie. Štvrtým sociálnym opatrením, ktoré sa síce celkom nezrušilo, ale zmenilo, bol vzorec na výpočet minimálnej mzdy 60 % z priemernej mzdy z pred dvoch rokov – sa znížil na 57 %.

V čase písania tohto textu predstavilo ministerstvo financií hrubý náčrt reformy daňového systému. V súlade so sľubmi v programoch strán a programovým vyhlásením vlády pripravili zníženie daňového zaťaženia o 3. p. b. do roku 2020 a v súlade s odporúčaniami OECD, MMF, atď. pripravujú zvýšenie majetkových daní do 2024. Na prvý pohľad sa dá táto zmena považovať za ľavicovú, no veľmi záleží na spôsobe zavedenia majetkových daní. Budú progresívne, alebo plošné? Presun zdanenia práce na zdanenie majetku a spotreby pre najchudobnejších a strednú triedu nemusí byť vôbec pozitívnou zmenou a v konečnom dôsledku nakoniec môže ísť o reformu čisto pravicovú.

Sľub strany Sme rodina, ktorý sa dostal aj do programového vyhlásenia vlády, týkajúci sa výstavby nájomných bytov je na začiatku roka 2021 ešte stále len sľubom. Aj napriek faktu, že takáto zmena filozofie štátu sa nedá zrealizovať zo dňa na deň, zatiaľ nie sú známe ani len náznaky legislatívnych zámerov, ktoré by výstavbu čo i len uľahčili alebo stimulovali.

Sme rodina mala vo svojom programe asi najviac rôznych sľubov, ktoré sa dali označiť za ľavicové, no mnohé sa do programového vyhlásenia vlády nedostali a paradoxne v rozpore s prozamestnaneckou a proodborárskou rétorikou Milana Krajniaka, aktuálne ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, došlo k paralyzovaniu tripartity, návrhom na zmenu legislatívy, ktorá sťaží zakladanie odborov. Akú prioritu minister Krajniak naozaj prikladá zamestnaneckému prostrediu je možné vydedukovať aj z nominácií na post generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce a riaditeľa Inštitútu na výskum práce a rodiny.

Posledným príkladom škrtov v sociálnej oblasti je zároveň príkladom potierania odborov a kolektívneho vyjednávania. Koaliční poslanci začiatkom februára 2021 odhlasovali poslanecký návrh v druhom čítaní zákona, bez diskusie a analýzy dopadov, ktorý zrušil extenziu kolektívnych zmlúv, zaviedol dožitie 65. roku života ako výpovedný dôvod a zlegálnil detskú prácu od 15. roku života. Sociologička Zuzana Kusá tento fakt komentovala na sociálnej sieti: „tento pozmeňovák lišiaka Viskupiča k novele zákonníka práce by mal zdvihnúť zo stoličky aj nás neodborárov. Aj keď niet kam ísť.“

 Záver

Diskusia na Slovensku je zásadne vychýlená z klasickej osi ľavica a pravica, pričom sa bežne stáva, že aj centristickí a pravicoví politici sú označovaní za ľavičiarov a radikálne pravicové strany sú považované za politický stred. Ekonóm a psychológ Marek Dobeš konštatuje, že súčasný systém financovania predvolebných kampaní znevýhodňuje ľavicové subjekty, ktoré nemajú dostatočné zdroje a ani prístup do médií prostredníctvom rôznych frontových organizácii a think-tankov.

Túto disproporciu v prístupe do verejnej debaty popisuje politológ Peter Daubner: „z médií hlavného prúdu len výnimočne zaznieva skutočnosť spochybňujúca základné koordináty neoliberalizmu, napríklad že každý rast výroby a spotreby znamená aj prehĺbenie environmentálnej devastácie planéty, zvýšenie množstva odpadu a celkového znečistenia, rovnako ako prehĺbenie dramatických klimatických zmien.“

Slovenské pravicové a aj stredové strany ešte stále svoje postoje zakladajú na základných atribútoch tzv. washingtonského konsenzu a neoliberalizmu, hoci aktuálne výskumy zisťujú, že ide o zlyhané systémy, ktoré poškodzujú súčasnú spoločnosť a ohrozujú demokraciu. Problémom je však aj fakt, že ani strana SMER-SD sa nedá označiť ako čisto ľavicová, keďže aj táto strana nemala problém v minulosti s rôznymi neoliberálnymi reformami a politikami.

Politológ a výskumník Ján Ruman hovorí: „Washingtonský konsenzus možno charakterizovať ako politicko-ekonomickú dohodu medzi MMF, Svetovou bankou a Ministerstvom financií USA, ktorá zosobňuje hlavný inštrument neoliberálnej agendy. Tá má ambíciu zabezpečiť ekonomickú prosperitu zaostalých rozvojových a postkomunistických krajín a v konečnom dôsledku naplniť princípy liberálnej demokracie.“

Aktivista Robert Mihály upozorňuje, že výskumy z Čiech a Slovenska upozorňujú na disproporciu medzi názormi obyvateľov a novinárov a zároveň na disproporciu medzi presvedčením obyvateľov a výsledkami volieb. Podľa Mihályho sa v tomto kontexte „nastoľuje otázka miery politickej gramotnosti, ktorá je spojená so schopnosťou alebo neschopnosťou aplikovať pri politickej sebaidentifikácii jasné a zrozumiteľné kritériá.“

Miera tejto politickej gramotnosti obyvateľov je priamo úmerná zneprehľadňovaniu politiky zakladaním rôznych politických strán, ktoré nechcú, prípadne sa boja identifikovať svoje ukotvenie na osi ľavica – pravica. Druhým faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje politickú gramotnosť obyvateľov sú strany, ktoré do svojich programov integrujú rôznorodé sľuby, mnohokrát sa vzájomné vylučujúce.

Odkazy na použitú literatúru nájdete v publikácii.

Citácia textu:
KOŠČ, J.:  Ľavicová politika na Slovensku pred, počas a po parlamentných voľbách 2020. In: ŠUTAJOVÁ, J. – DVORSKÝ, T. – RUMAN, J. (eds.): Voľby 2019/2020 – Kam kráčas demokracia. Košice: ŠafárikPress, 2021, s. 281-301.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články