Zaujíma slovenskú ľavicu, čo si o súčasných tragických udalostiach myslia predstavitelia ukrajinskej ľavice? Určite by mala o ich názoroch vedieť. Ukrajinský ľavicový portál Spylne (Spoločné) uverejnil príspevok mladého ukrajinského sociológa a sociálneho antropológa Volodymyra Artiucha, v ktorom sa obracia na západnú ľavicu s naliehavou výzvou zmeniť podľa neho niektoré zjednodušené prístupy k vývoju v postsovietskom priestore. Hlavnú myšlienku textu vyjadruje už jeho názov: US-plaining is not enough. To the Western left: on your and our mistakes (Kázanie o USA nestačí. Západnej ľavici: o vašich a našich omyloch. Prvá časť názvu je alúziou na anglický výraz mansplaining, ktorý okrem iného, znamená zjednodušené, protektorské vysvetľovanie muža adresované žene). Autor svoje myšlienky formuluje v podmienkach „vojnovej hmly a psychologického stresu“. Je zrejmé, že v tejto situácii si nerobí nárok na definitívne závery nepodliehajúce kritike. Určite však treba oceniť, že aj v tragických podmienkach sa pokúša o ľavicovú reflexiu toho, ako prebiehajúce udalosti menia náš svet. Skrátený preklad textu priniesol Milan Kurucz.
Oceňujeme, ako ste sa pokúšali teoreticky pochopiť náš kút sveta. Správne ste zdôrazňovali, že USA pomáhali podkopať demokratické a ekonomické možnosti postsovietskej transformácie v Rusku a v ostatných krajinách. Máte pravdu, že USA a Európa nedokázali vytvoriť bezpečnostné prostredie, ktoré by zahrnovalo Rusko a ďalšie postsovietske krajiny. Naše krajiny boli dlho v postavení, v ktorom sa mali prispôsobovať, robiť ústupky a súhlasiť s ponižujúcimi podmienkami. Robili ste to so sympatiami hraničiacimi s romantizáciou a my sme tomu občas len pritakali.
Ale uprostred ostreľovania Charkova vidíme obmedzenia toho, čo sme sa od Vás naučili. Tie poznatky boli získané v podmienkach americkej hegemónie, ktorá dosiahla svoje hranice pri ruských krvavočervených čiarach. USA stratili schopnosť presadzovať svoje záujmy, ktoré by vyhovovali aj Rusku a Číne. Nedokázali si vynútiť ich prijatie vojenskou silou a ich ekonomické páky slabnú. V rozpore s tým, čo mnohí z vás hlásajú, Rusko sa viac neprispôsobuje a nerobí ústupky. Znova nadobudlo schopnosť aktívne konať a dokáže formovať svet, ktorý ho obklopuje. Ruské nástroje sa líšia od tých, ktoré majú k dispozícii USA. Nie je hegemónom. Spolieha sa na hrubú silu a nie na mäkkú moc a ekonomiku. Hrubá sila je mocným prostriedkom, ako sme to všetci videli v správaní sa USA v Latinskej Amerike, Iraku, Afganistane a na celom svete. Rusko okopírovalo donucovaciu infraštruktúru amerického imperializmu bez toho, aby zachovalo jej hegemonické jadro.
Toto napodobnenie ale neznamená závislosť. Rusko sa stalo autonómnym aktérom a jeho konanie je určované vlastnou vnútornou politickou dynamikou. Dôsledky jeho krokov sú teraz v rozpore so západnými záujmami. Rusko formuje okolitý svet, vnucuje mu vlastné pravidlá tak, ako to robili USA, hoci inými prostriedkami. Pocit nereálnosti, ktorí majú mnohí komentátori – „toto sa nedeje nám“ – pochádza z toho, že ruské vojnové elity sú schopné vnútiť svoje ilúzie, transformovať ich na nespochybniteľné fakty a nútiť iných, aby ich prijali proti vlastnej vôli. Tieto ilúzie nie sú viac určované USA a Európou, nie sú reakciou, ale akciou.
Som konfrontovaný s vetou „to je nepredstaviteľné“. Vidím ako západná ľavica robí to, čo jej ide najlepšie: analyzuje americký neoimperializmus, expanziu NATO. To však už viac nestačí, keďže to nevysvetľuje svet, ktorý sa dvíha z ruín Donbasu a hlavného námestia v Charkove. Svet nie je možné vyčerpávajúco opísať tak, že ho formuje USA a reaguje na jeho kroky. Nadobudol vlastnú dynamiku a USA a Európa na to v mnohých oblastiach len reagujú. Vysvetľujete minulé príčiny, namiesto toho, aby ste si všimli nové trendy. Preto sa cítim dotknutý tým, keď hovoríte o dramatických udalostiach v našom kúte sveta a redukujete ich na reakcie na činnosti vašich vlád a hospodárskych elít. Naučili sme sa od vás všetko o USA a NATO, ale tieto znalosti nám viac nepomáhajú. Možno, že USA načrtli schému tejto stolovej hry, ale teraz posúvajú figúrky iní hráči a kreslia vlastné kontúry svojimi červenými fixkami. Americko-centrické vysvetlenia sú zastaralé. Čítal som všetko, čo bolo napísané a povedané ľavicou o eskalácii konfliktu medzi USA, Ruskom a Ukrajinou v predchádzajúcom roku. Veľa z toho bolo mizerné, horšie ako mnoho mainstreamových vysvetlení. Prediktívna hodnota týchto komentárov bola nulová.
To nie je obvinenie západnej ľavice z etnocentrizmu. Ide o jej obmedzenú perspektívu. Keďže som pod vplyvom vojnovej hmly a psychologického stresu, neviem ponúknuť lepšiu perspektívu. Len volám o pomoc, aby sme uchopili situáciu teoreticky a zároveň prinášam pohľad zvnútra nášho kúta sveta. Kázanie Spojenými štátmi nám v tom nepomáha tak, ako si myslíte. Potrebujeme sa usilovať o to, aby sme sa dostali z ruín východného marxizmu a kolonizácie toho západného. Robíme na tejto ceste chyby a môžete nás obviniť z nacionalizmu, idealizmu a provinčnosti. Poučte sa z týchto chýb. Teraz ste aj vy oveľa viac provinčnejší a môžete uviaznuť v zjednodušujúcom manicheizme.
Musíte sa vysporiadať s tým, ako reagovať na vojnu, ktorú nevedú vaše krajiny. Berúc do úvahy všetky teoretické omyly, o ktorých som hovoril, nie je jednoduché sformulovať protivojnové posolstvo. Jedna vec zostáva bolestivo jasná. Môžete pomôcť riešiť následky vojny poskytovaním pomoci utečencom z Ukrajiny bez ohľadu na ich farbu pleti a pas, ktorý majú. Môžete tiež vyvíjať tlak na vaše vlády, aby odpustili Ukrajine jej zahraničný dlh.
Nedovoľte, aby nezrelé politické stanoviská nahradili analýzu. Vysvetlenie, že hlavný nepriateľ sa nachádza vo vašej krajine, by nemalo byť pretransformované do chybnej analýzy medziimperialistického zápasu. V tejto situácii výzvy na rozpustenie NATO, alebo, naopak, na niekoho prijatie do neho, nepomôžu tým, ktorí trpia pod bombami na Ukrajine a vo väzeniach v Rusku a Bielorusku.
Okolo Ruska vzniká nová, samostatná realita, realita deštrukcie a surových represií, realita, v ktorej jadrový konflikt už nie je nepredstaviteľný. Mnohí z nás si nevšimli tendencie smerujúce k tejto realite. Vo vojnovej hmle nevidíme kontúry nového. Nevidia ju, ako sa zdá, ani americká a európske vlády.
V tejto novej realite má postsovietska ľavica neporovnateľne menej organizačných, teoretických a vitálnych zdrojov. Bez vás budeme zápasiť o prežitie. Bez nás budete bližšie k priepasti.
Foto: Míting v Donecku v marci 2014. Zdroj: Andrew Butko, Wikimedia.
