Emigrácia kolegyne na západ pred Nežnou revolúciou
V roku 1983 v letnom období emigrovala do zahraničia sekretárka JRD aj s rodinou. Najskôr odišli na dovolenku k moru do Juhoslávie, odtiaľ do Rakúska do zberného tábora emigrantov pri Viedni a po polroku do Kanady. Ich odchod do emigrácie sa konal za dramatických podmienok. Prispôsobovanie sa v cudzom prostredí Rakúska alebo Kanady nemali ľahké. Najväčší problém im robila rečová bariéra. Takmer všetky pred nimi stojace problémy postupne prekonali k ich spokojnosti. Pomerne rýchlo zvládli aj angličtinu.
V osudný letný deň ich emigrácie, respektíve odchodu na dovolenku do Juhoslávie, som na JRD oslavovala svoju promóciu po ukončení päťročného vysokoškolského štúdia na VŠ ekonomickej FERVO. Oslavy sa zúčastnila aj kamarátka so svojím manželom. Pri reprodukovanej hudbe sme sa bavili až do polnočných hodín. V ten večer boli obaja ku mne nezvyčajne pozorní, a ja som ani netušila, že to bol zároveň ich rozlúčkový večer so mnou. Oni to už vedeli, a preto chceli so mnou zostať v tom najlepšom a najpríjemnejšom vzťahu.
Pred emigráciou mali doma už pobalené cenné veci, ktoré stihli dať do bezpečia, a tie najcennejšie si nabalili do kufrov a vzali so sebou do Juhoslávie. Po desaťdňovom pobyte v rekreačnej destinácii vyhodili smerovku na západ, do zberného tábora emigrantov pri Viedni. Tu sa po polročnom pobyte celej rodiny v exile rozhodovali, do ktorého štátu na západe alebo svetadielu sa vydajú na trvalý pobyt. V ponuke mali aj Austráliu, ale vybrali si Kanadu.
Keď sa obec (MNV) dozvedela o ich emigrácii, začalo sa veľké vyšetrovanie, ktoré skončilo súdom a vynesením rozsudku o ich trestnom čine opustenia republiky. Ich nečakaná emigrácia vzbudila v obci veľký rozruch. Nik nečakal, že by práve oni boli toho schopní. Spočiatku bol s nimi pomerne ťažký kontakt. Každý, kto mal snahu sa s nimi kontaktovať, bol sledovaný a stal sa podozrivým. Preto aj počiatočné dopisovanie muselo prebiehať tajne, napríklad cez známych v Rakúsku, alebo cez adresu ich rodičov, ktorí písomnú správu doručili pravému adresátovi. Takto to trvalo celých 6 rokov až do príchodu Nežnej revolúcie, ktorá otvorila bránu aj do západného sveta kapitalizmu.
Nedá mi súhlasiť s tými, ktorí odsudzujú a neúmerne kritizujú socializmus a nevidia alebo nechcú vidieť aj jeho nepochybné pozitíva. Každé zriadenie má svoje klady i zápory, vývoj, nik vopred nepozná jeho dôsledky. Preto aj socializmus má v tomto vývoji svoje opodstatnenie a nezmazateľné historické miesto.
Nákupy v Tuzexe za socializmu
Tuzex bol zahraničný obchod s predajom výberového, luxusného spotrebného tovaru, ktorý sa nachádzal v krajských mestách Československa. V predajniach Tuzexu sa platilo najskôr dolármi a západnou menou, neskôr tuzexovými poukážkami – bonami, na ktoré si ich kupujúci musel v banke vopred zameniť. Obyčajný človek sa k dolárom a západnej mene dostal len prostredníctvom svojich príbuzných na americkom kontinente alebo v západných krajinách. Tiež si ich tajne kupoval od kšeftárov a priekupníkov (vexlákov) v uliciach miest, pod bránami neďaleko Tuzexov. Úradné obmedzenie v platení americkými dolármi a západnej meny v Tuzexoch vyvolávalo odpor v kruhu spotrebiteľov, čoho dôsledkom bolo tajné kšeftovanie.
Štát potreboval americké doláre a západnú tvrdú menu pre svoje zahraničné obchody. Potreboval ich aj na devízové prísľuby na cesty do západných krajín, k zahraničnej turistike do kapitalistických štátov. Turistom ich prideľoval len na písomné požiadanie vždy iba v limitovanom množstve.
Kto si chcel na zájazdoch alebo rekreáciách devízami prilepšiť, musel si ich tajne zohnať, ale aj tajne do zahraničia preniesť. Beda tomu, komu ich pri colných a devízových kontrolách na hranici našli. Mal z toho veľké nepríjemnosti, ťahanice, vyšetrovania, výstrahy, pokarhania a pokuty. Takto pristihnutý pasažier bol obmedzený v ďalšom vycestovaní do západného sveta alebo mu bol zamietnutý devízový prísľub pre ďalšie zahraničné cesty či alebo turistiku.
Povojnové usporiadanie sveta, znárodnenie majetku a nástup nového politického režimu v Československu, znamenal aj nútenú izoláciu príbuzných žijúcich v západných kapitalistických štátoch a Amerike.
Príbuzné rodiny na západe „patrili“ do odlišného nežiaduceho politického systému, než aký bol nastolený v našej republike. V období päťdesiatych rokov 20. storočia nebolo jednoduché mať písomný styk s príbuznými z kapitalistického sveta, ani prijímať balíky z Ameriky, a zo západných európskych štátov. Takéto rodiny boli štátom sledované. I moja babka Angela bola jedna z nich, pretože mala brata Ľudovíta v Amerike a udržiavala s ním písomný kontakt.
Každý list a balík zo Západu, a najmä z Ameriky bol cenzurovaný. Štát sa svojím vládnym nariadením postaral napríklad o platenie vysokého cla za každý takýto, i keď sociálny, balík. Jeho obsahová hodnota bola častokrát nižšia ako samotné clo. Muselo to byť jasné aj colným úradom, pretože každý balík otvorili, preverili, prehádzali a stanovili neuvážene clo. Len tak ho vydali na doručenie adresátovi. Niekoľkokrát sa stalo, že sa pri colnej kontrole balíka nevrátil celý jeho pôvodný obsah. Babka Angela to zistila podľa poslaného zoznamu vecí od jej brata.
Za prvé balíky, ktoré z USA prichádzali po roku 1950, sa clo ešte platiť nemuselo. To nastalo až v novom politickom systéme Československa, kedy komunistická strana a vláda začala kopiť a nabaľovať podobné chyby svojej politiky.
Socialistický režim nepovažoval výpomoc tohto druhu zo Západu za humánny čin, ale ako styk s nežiaducim režimom, s jeho príslušníkmi, ktorí z republiky emigrovali buď z nedostatku práce už po prvej svetovej vojne alebo z politických dôvodov z novo nastoleného režimu.
Po doručení balíkov s vysokým clom bolo zo strany adresáta potrebné vynaložiť značné úsilie na jeho zníženie. Boli to prosiace a ponižujúce písomné žiadosti o zníženie alebo odpustenie colných poplatkov. V žiadosti museli byť opísané ťažké sociálne pomery, v ktorých sa rodina nachádzala, ale aj presvedčivé zdôvodnenie, že balíky slúžia na sociálnu výpomoc a nesleduje sa nimi žiadna západná propaganda. Iba po takejto nedôstojnej pokore štát znížil alebo rodine odpustil colné poplatky za prichádzajúce balíky z Ameriky.
