Čo sa dialo na okresnej straníckej pôde po páde komunizmu v roku 1989
Asi tri roky pred udalosťami novembra 1989 som nemala dobrý vzťah so svojím zamestnávateľom, nadriadeným JRD. Bol jedným z eštebákov, ktorý sa správal ako neomylný, neporaziteľný a jediný spravodlivý. Dokonca bol za svoje zásluhy aj povýšený a dupľovaný eštebák. Nik na družstve o tom nevedel, iba sa každý čudoval, kde berie toľko odvahy, sebavedomia a istoty, a kto ho tak chráni. Ubližoval ľudom hrubým správaním, velikášstvom a povýšenectvom. Vyčítala som mu, ako nevhodne sa správa k členom JRD, i k nám administra- tívno-technickým pracovníkom. Prichádzala som s ním takmer denne do stále väčších kon iktov.
Keď sa situácia v družstve čoraz viac vyhrocovala a nebola nádej na zmenu jeho správania, vážne som pomýšľala na odchod z družstva. V tom čase som pracovala ako vedúca kádrového a personálneho oddelenia, z dôvodu ktorého som bola nútená vstúpiť do členstva komunistickej strany. Boli to tri roky pred pádom komunizmu, keď ma zavolali na OV KSS v T., na dlhšiu politickú stáž. Nik v tom čase ani netušil, že by mohlo prísť k nejakým podstatným zmenám alebo nebodaj pádu komunizmu.
V roku 1987, po odchode z JRD na stáž OV KSS v T., som nastupovala do budovy bývalého ONV, kde v jednom z jeho krídel na troch poschodiach sídlil OV KSS. Štyri dni som stážovala na oddelení straníckej evidencie v T., a piaty deň som pracovala na JRD doma. Nakoľko represálie s bývalým predsedom JRD neprestávali ani počas výkonu stáže na OV KSS, tak si ma tam ponechali a prijali do trvalého pracovného pomeru. Bola sa poverená funkciou vedúcej oddelenia okresnej evidencie členstva KSS.
V tom období OV KSS malo už rozostavanú vlastnú, gigantickú a modernú budovu na troch poschodiach, ktorá obsahovala veľkú i malú aulu, administratívne kancelárie oddelenia rezortných tajomníkov, rozsiahly sekretariát vedúceho tajomníka, rokovacie miestnosti, oddelenia politickej výchovy i hospodárskej správy. V suteréne budovy bol vytvorený veľký priestor pre činnosť ľudových milícií s potrebným vybavením a obranným arzenálom. Nachádzal sa v ňom aj tajný podzemný kryt.
Do budovy sme sa presťahovali ani nie pol roka pred Nežnou revolúciou. Bol to hotový palác so všetkými vymoženosťami modernej doby. Oddelenie evidencie malo svoj priestor na prízemí ľavého traktu budovy. Celá budova bola vybavená novým nábytkom so všetkým komfortom, ktorý si môže pracovník priať. Priestor budovy bol tak veľký a rozsiahly, že sa v ňom dalo zablúdiť.
Honosnú novostavbu v interiéri dokončovali ešte aj po našom presťahovaní z budovy ONV. Dokončievali sa ešte mozaikové plastiky a moderné aplikácie. Keď sme začali pociťovať čoraz väčší, narastajúci odpor obyvateľstva, vedeli sme, že sa v nej už dlho nezohrejeme. V rušných dňoch po Nežnej revolúcii sme dostali aj niekoľko zásahov do okien budovy, pred ktorými sa zhromažďovali stále väčšie skupinky mladých ľudí a skandovali proti politike KSS.
Občania mesta T. sa dožadovali nazrieť do útrob modernej straníckej budo- vy, čo im čelní predstavitelia okresného straníckeho výboru (OV) s ťažkým srdcom umožnili. Vyhlásili „Deň otvorených dverí“. Až neuveriteľne veľa ľudí sa prešlo dlhými chodbami jednotlivých oddelení a sekretariátu. Pracovníci OV boli poverení návštevníkov po budove v skupinách sprevádzať. Bolo nepríjemné počúvať mnohé komentáre na prepych budovy. Ale museli sme tú horkosť vydržať a vypiť svoj kalich až do dna.
Rady neprajníkov a odporcov režimu narastali a bolo ich cítiť na každom kroku. Svoj dočasný odchod z JRD som videla ako menšie zlo a oslobodenie od nadriadeného, ktorý sa nevedel vpratať do vlastnej kože. Odišla som teda na stáž. Bolo mi jedno, kam odídem, len nech je to mimo jeho dosahu.
Napádanie predstaveného neprestávalo ani keď som stážovala na pôde OV KSS. Nevedeli si s ním rady ani na OV KSS, aj keď bol pod ich ochranou. Mojimi výčitkami na jeho správanie bola urazená jeho ješitnosť, a to som ešte nevedela, že bol dupľovaný eštebák.
Všimol si to i môj dočasný nadriadený OV KSS, ktorý si ho predvolal, rázne mu pohrozil a vytkol hrubé správanie voči mne ako k svojej stážistke. Aby som s ním už v JRD nemusela prichádzať do styku, následne mi po stáži OV KSS ponúkol trvalý pracovný pomer. Neuvažovala som, kde sa to vlastne zamestnávam, hlavné pre mňa bolo, že musím ísť ďaleko od neho, pretože bol schopný psychicky ma zničiť. Vo funkcii vedúcej oddelenia evidencie som si rýchlo zvykla, pretože práca so štatistikou, evidenciou a rozbormi ma bavila.
Mala som tam pokoj a porozumenie a bolo mi tam zdanlivo dobre. Ale keď som sa rozhliadla a jasnejšie videla postoj ľudí k strane a smer, kam režim speje, nebolo mi všetko jedno.
Na oddelení evidencie OV KSS som videla i počula mnohé protestné reakcie, reptanie a pochybnosti samotných straníckych funkcionárov zo zák- ladných organizácií, ktorí mi mesačne predkladali hlásenia o stave členstva KSS a prinášali správy o poklese autority strany. Už zďaleka si nedržali taký rešpekt k strane ako ešte pred nedávnom. Okresní stranícki funkcionári však nechceli vidieť, ani počuť, kam strana smeruje, čo sa vonku deje a chystá. Proste, ani si nemohli dovoliť konať inak, i keď to určite videli, pretože mali nad sebou nadriadené stranícke orgány, ktoré ich všemožne tlačili a nedovoľovali žiadny odklon.
Negatívne správy boli signalizované zo všetkých strán. Nervozita stúpala aj na najvyšších straníckych postoch, odkiaľ neustále nariaďovali všetkým nižším stupňom straníckych organizácií previerky, čistky, aktivizovanie a podobne. Hore na ústredí strany si neuvedomovali, že tým ešte viac poburujú vlastných členov proti sebe, a že sa sotva dá niečo zachrániť.
Keď sa v tlači objavili rôzne protikomunistické pam ety a listy o uväznení Jána Čarnogurského, o exile Alexandra Dubčeka a jeho narastajúcej popularite v štáte i za hranicami, napätie v strane prudko narastalo. Denne zvolávali porady, stranícke schôdze, aktívy predsedov ZO KSS z obcí, mesta, tovární, závodov, z uličných organizácií a presviedčali o zomknutosti k strane i nemožnosti jej pádu, o jej udržaní za každú cenu.
Stalo sa. Prišiel 17. november 1989, a s ním už očakávaný pád komunizmu. Krvi by sa nebol dorezal pri pohľade na tváre vrchnosti straníckych funkcionárov, keď dorazila správa o Nežnej revolúcii v uliciach Prahy, a potom aj Bratislavy. Ešte stále sa nevzdávali a dúfali, že to nemôže byť pravda.
Zvolávali ľudové milície, predsedníctvo OV KSS, členské schôdze, semináre, mimoriadne zasadnutia v základných organizáciách, bránili sa zubami- nechtami. Ak sa nejaký zamestnanec na OV osmelil čo len spomenúť varovanie od základných organizácií pred pádom KS, už mu aj hrozili straníckym trestom a nasledovalo karhanie a vyčítanie. Nechápala som, ako mohli byť tak krátkozrakí a naivní, akoby si stáli na vlastnom tieni. Okresní politickí pracovníci však museli rešpektovať nadriadených straníckych predstaviteľov z ÚV KSS a žiadny odklon si dovoliť nesmeli.
V straníckych radoch začalo a nasledovalo obviňovanie z prekročenia stra- níckej disciplíny, nezodpovednosti, benevolentnosti brániť výdobytky strany. Na námestí v T. sa konali prvé protestné mítingy, vystúpenia novovzniknutého VPN (Verejnosť proti násiliu). Niektorí ľudia boli ešte dezorientovaní, a niektorí nadšení z pádu komunizmu. VPN-ky sa zakladali v každom podniku, závode, organizácii, v školách, v obciach, JRD, proste všade. Verejné mítingy na námestí boli na dennom poriadku. I nás, pracovníkov z okresného výboru, posielali na námestie sledovať situáciu.
Na družstve vo V. práve zhodili eštebáckeho predstaveného a zvolili nového. Bol ním bývalý vedúci mechanizačného strediska, ktorý pred časom z družstva odišiel, tiež pre nezhody s odstupujúcim predsedom. Pred svojím zvolením za nového predsedu JRD si dal jednu z podmienok, že do funkcie pôjde vtedy, keď sa tam vrátim i ja.
Nový predstavený JRD vyslal za mnou delegáciu novovytvorenej VPN-ky, ktorá ma mala presvedčiť o ich spolupráci a o návrate do JRD. Keď som videla ich odhodlanie, ako chcú môj návrat do JRD, neváhala som, zapojila som sa do ich činnosti vo VPN, a zároveň som robila opatrenia na návrat. Vtedy sme už všetci politickí pracovníci na OV KSS mali doručené písomné výpovede a zotrvávali sme vo výpovednej lehote. Padlo mi aj vhod sa naspäť do JRD vrátiť, najmä preto, že to bolo doma, a že tam už nepracoval môj odporca. Vo VPN som im pomáhala s písomnosťami, rozmnožovaním letákov, zúčastňovala som sa ich schôdzok.
Na chodbách OV KSS, v kanceláriách i v aule, bolo rušno ako v úli. Všade sa diskutovalo, polemizovalo, prečo sa to tak stalo, čo bude teraz, ako sa zachrániť, udržať. Vedúci tajomník OV KSS bol pre stratu dôvery straníckym predsedníctvom z funkcie odvolaný. Predsedníctvom OV bolo zároveň vytvo- rené nové dočasné okresné stranícke vedenie, ktoré zakrátko zvolalo mimo- riadnu okresnú konferenciu KSS. Na konferencii sa zišli stovky delegátov zo všetkých základných organizácií KSS v okrese.
Po hodnotiacej správe dočasného nového vedúceho tajomníka strany sa rozvinula búrlivá a nekonečná diskusia delegátov, opäť plná výčitiek, obviňovania a poukazovania na okolnosti, ktoré stranu k pádu doviedli. Dočasne zvolený vedúci tajomník OV KSS sa v správe zameral na pretrvávajúce nedostatky v strane a príčinách, ktoré ju do tohto stavu dostali. Predkladal riešenia, ako sa v týchto vyhrotených časoch zachovať, aj keď sa strana očividne dostávala do záhuby.
Verdikt okresnej straníckej konferencie vyústil do potvrdenia Predsedníctva OV KSS odvolania vedúceho tajomníka OV KSS pre stratu dôvery, a prijatie do funkcie dočasného nového vedúceho tajomníka. Zároveň ho poverili dočasným vedením okresnej straníckej organizácie, i k jej konsolidácii v núdzových podmienkach.
Nový dočasný vedúci tajomník, ovplyvnený momentálnym búrlivým dianím na politickej scéne, bol už iného zmýšľania ako jeho predchodca. Pripúšťal otvorenosť, demokraciu i kritiku medzi straníckymi politickými pracovníkmi okresného výboru, ale aj v základných organizáciách KSS. Na okresnej kon- ferencii smelšie poukazoval na chyby a nedostatky, ktoré stranu zbavili svojho vedúceho postavenia.
Kritiky, obviňovania a sypania popola na hlavu bolo na konferencii viac než dosť. Konferencia sa zaoberala prípravou požiadaviek budúcej existencie strany v obmedzených podmienkach. Takmer každým dňom sa na námestí schádzali a organizovali opozičné mítingy s protikomunistickými heslami a transparentmi.
V každom podniku, závodoch, družstvách, inštitúciách vznikali opozičné občianske združenia, ako boli VPN-ky a sympatizovanie s novovznikajúcimi politickými stranami. Každý denník sa zaoberal pohnutou revolučnou dobou. Množili sa opozičné nápisy, letáky, bleskovky, pam ety, ktoré vyjadrovali, že treba skončiť s nadvládou jednej strany.
Z rozhodnutia okresnej VPN bola následne OV KSS oznámená kon škácia straníckeho majetku vrátane celej jej novej budovy, ako aj termín vysťahovania do náhradných priestorov. Budova sa opäť hemžila množstvom straníkov, ktorí osobne i v húfoch chodili odovzdávať svoje stranícke preukazy.
Na oddelení straníckej evidencie bolo rušno ako na Václaváku. Dvere sa takmer nezatvárali. Na stoloch sa kopili červené legitimácie ako huby po daždi, sotva ich pracovníčky stačili odobrať a evidovať. Okresný stranícky administratívny aparát sa denne čoraz viac zužoval a politickí pracovníci si hľadali nové pracovné uplatnenie.
Za mnou čoraz častejšie chodili členovia VPN, ktoré sa vytvorilo v JRD, z ktorého som bola pre nezlučiteľné názory s predchádzajúcim predsedom vytlačená. Vedeli o mojich názoroch na súčasné dianie a presvedčení, a preto ma začlenili medzi seba, požiadali o spoluprácu a o návrat do družstva. Novozalo- žená VPN JRD už zbierala dôkazy o zistenej trestnej činnosti bývalého nadriadeného JRD. Získané dokumenty predložili okresnému vyšetrovateľovi prokuratúry v T.
Obvinený nadriadený sa vehementne bránil voči každému zistenému priestupku, z ktorého bol podozrivý. Fyzicky i slovne napádal členov VPN, ako aj funkcionárov JRD, u ktorých stratil dôveru. Na mimoriadne zvolanej členskej schôdzi JRD bol jeden bod rokovania, a to jeho odvolanie z funkcie. Väčšina členov JRD a jeho funkcionárov verejne hlasovala za odvolanie.
V dôsledku uznesenia mimoriadnej schôdze JRD sa začalo stupňovať negatívne napätie bývalého predsedu. Jeho konexie v bývalej funkcii predsedu boli značné takmer na všetkých postoch v T., a preto sa aj veci v jeho trestnej činnosti na prokuratúre v T. nehýbali.
Z dôvodu stagnovania a negovania trestnej činnosti sa VPN JRD rozhodla ísť do Bratislavy na Ventúrsku ulicu za pánom Fedorom Gálom a ústrednou redakciou VPN. Tam jej členovia vypovedali o problémoch s bývalým predsedom, ako aj o jeho trestnej činnosti. Do Bratislavy zobrali aj mňa.
Na štábe VPN v Bratislave sme vyrozprávali o problémoch s bývalým nadriadeným, o jeho priestupkoch a trestnej činnosti spáchaných na majetku JRD i o nekonaní okresných vyšetrovacích orgánov v T. Odporučili nám obrátiť sa na Krajskú prokuratúru v Bratislave, ktorá sa nami v uvedenej veci zaoberala. Nahromadená trestná činnosť s dôkazmi bola predmetom rozsiahle- ho vyšetrovania a súdneho konania.
V nasledujúce ráno vyšiel v ústredných novinách VPN článok o našej účasti na ústredí, aj o rozhovore s Fedorom Gálom. Noviny sa pochopiteľne dostali aj na OV KSS. V článku z rozhovoru boli uverejnené aj naše mená, a to som ešte stále pracovala na OV KSS. Bola to opovážlivosť, na ktorej mi už nezáležalo.
Hneď ráno bola zvolaná gremiálna porada tajomníkov, vedúcich oddelení a politických pracovníkov OV KSS. Vedúci tajomník OV KSS bol už okresnou konferenciou z funkcie odvolaný a na rýchlo zvolanej porade prítomný nebol. Poradu hneď ráno zvolal stranícky pomocník bývalého vedúceho tajomníka a jeho prívrženec, ktorý ju aj viedol.
Len čo sme si v zasadacej miestnosti posadali a otvorili diáre, už aj hrmavica začala. Predmetom porady na sekretariáte vedúceho tajomníka bol len jeden bod programu, týkajúci sa mojej účasti na ústredí VPN v Bratislave.
Po otvorení porady okamžite zaznelo moje meno, a bola som vyzvaná, aby som sa postavila a svoju účasť na Ventúrskej vysvetlila. Vopred som vedela, čo sa bude diať a nasledovať, a tak som sa odvážne, bez strachu postavila. Bola mi vytknutá moja odhalená opozičná činnosť a opovážlivosť spolupracovať s VPN. Moju účasť na ústrednej VPN v Bratislave pokladali za nehoráznosť. Nezabudli zdôrazniť, že takéto skryté, podvratné a nepreverené živly pracovali na OV KSS. Mala som vysvetliť, ako si to všetko predstavujem, a čo ma k tomu viedlo. Či si uvedomujem, že za normálnych okolností by ma stihol ten najvyšší stranícky trest.
Poriadne som nabrala dych a s odvahou a patrične som všetkým vysvetlila, čo ma k tomu viedlo. Bolo to predovšetkým doručenie a neochota riešiť šesť sťažností evidovaných na OV KSS, ktoré boli členmi JRD poslané vedúcemu tajomníkovi strany. Vypovedali o jeho velikášstve, nespratnosti až grobianstve, priestupkoch a hrubosti ešte vo funkcii nadriadeného JRD. V sťažnostiach bola opísaná jeho nespratnosť a hrubé zaobchádzanie s členmi i majetkom JRD.
V závere som pripomenula, že do dnešného času nebolo tých šesť evidovaných sťažností na OV KSS riešených. Všetko sa bývalému predsedovi JRD prehliadalo, lebo sa to pokladalo za správne a politicky podložené. Tým v JRD bujnelo jeho sebavedomie a opovážlivosť.
Vyslovila som presvedčenie, že podobných neriešených sťažností bolo u vedúceho tajomníka evidovaných i viac. A keďže sa na pôde OV KSS takýmto spôsobom riešili priestupky vyvolených straníckych nespratníkov, a následne sa zmietali pod koberec, nečudujem sa, že komunistická strana takto dopadla.
Všetkým prítomným som vysvetlila a zdôraznila (bola plná zasadačka), že nepracujem na pôde OV KSS zo straníckeho presvedčenia, ale z núdze a úteku pred bývalým šéfom, ktorého by nedokázala pokoriť ani stranícka disciplína, ak by vôbec aj na neho platila. Pôsobenie na OV KSS som považovala zavyhnanstvo, ku ktorému ma svojím správaním donútil bývalý predseda JRD.
Až neskôr som pochopila, prečo mu toto všetko trpeli a prehliadali. Bol pred- sa eštebákom, a aj povýšeným eštebákom a evidovaným pod určitým názvom, čo bolo prísne tajné. A takí boli predsa pod ochranou OV KSS.
Aké bolo prekvapenie členov JRD, a aj členov strany v JRD, keď v dennej tlači vyšiel zoznam pod názvom „Rudá krávo“, a tam podľa dátumu narodenia zistili jeho totožnosť. Až vtedy všetci pochopili, prečo bol tak nespratný a rozšafný, a pritom tak chránený a utajovaný.
Keď som skončila s výpoveďou a obhajobou na otázku pomocníka vedúceho tajomníka, ten následne vyzval prítomných k pripomienkam. Nikto nič nepove- dal. Potom si vzal slovo novozvolený dočasný vedúci tajomník.
Jeho reč bola úplne iného charakteru, akú prítomní od neho očakávali. V plnej miere podporil moju demokratickú výpoveď a konanie, ako aj spoluprácu a účasť na štábe VPN v Bratislave. Prítomných upozornil, aby sa prebudili a sledovali čo sa deje. Zdôrazňoval, že demokracia sa už inak chápe, ako sme ju v straníckych radoch diktatúry proletariátu museli chápať my.
Na záver dodal, že to, čo sa deje na námestiach, je výsledok neriešenia mnohých pálčivých problémov KSS, ako aj môjho prípadu, ku ktorému sa nik nevyjadril, a tak už nik nepovedal ani slovo. Zasadnutie sa bez ďalšej pripo- mienky skončilo a rozišli sme sa do svojich kancelárií.
Ani nie o päť minút sa otvorili dvere do mojej kancelárie a vstúpili ku mne niektorí politickí pracovníci, ktorí mi prišli zagratulovať k mojej odvahe, ktorú som prejavila. Ešte dodali, že som prvá, ktorá si na straníckej pôde OV takto dovolila otvoriť ústa a povedať im to celkom polopate. Dodalo to odvahy aj ďalším spolupracovníkom, ktorí sa pomaly, ale isto prebúdzali a uvedomovali si svoj pád.
Z okresného výboru nasledovalo hromadné odchádzanie politických pra- covníkov, pretože každý bol vo výpovednej lehote. Každý si musel pohľadať prácu sám, pretože voči OV už nik nebol ústretový. Prišiel čas aj môjho odcho- du do JRD. Odchádzalo sa mi dobre, pretože som mala prácu istú. Polročné odstupné, tak ako ostatní zamestnanci OV, som však nedostala.
I keď som sa rada vracala do svojej rodnej obce, nebolo to také jednodu- ché. Vracala som sa predsa z OV KSS, teda poznačená komunizmom. Niekoľko ľudí sa na mňa pozeralo so zmiešanými pocitmi, a boli aj proti mne. S odstupom sa tak ku mne správali aj niektorí kolegovia. S nevôľou prijímali môj opätovný návrat na pôvodné miesto, ktoré už mali obsadené.
Na OV KSS v T. som zostala pracovať ešte do konca marca 1990. Pobalila som si veci a nadobro odišla. Po mne postupne odchádzali aj ostatní zamestnanciOV KSS, pretože honosná budova bola skon škovaná. Čakala ma však už práca na personálnom oddelení JRD, ako aj práca na transformácii vlastníctva k pozemkom, podávanie žiadostí o obnovovanie dedičského konania k vlastníctvu, reštitúcie majetku, komasácia pozemkov a pod. Toto bolo náplňou moje práce až do odchodu do starobného dôchodku v roku 1997.
Po prijatí nového pozemkového zákona v roku 1992 o privatizácii, reštitú- ciách majetku a transformácii pozemkov bolo v JRD potrebné usporiadať a spracovať hromadiacu sa kopu dokladov, ktorá denne prichádzala od pri- hlasujúcich sa vlastníkov k transformácii pôdneho majetku.
Predkladanými dokladmi boli: pôdne vložky, listy vlastníctva, identi kačné listy z pôdneho katastra, ďalej notárske alebo súdne rozhodnutia o dedičstve majetku, ktoré boli počítačovou formou spracované. Na ich základe bol všetkým oprávneným osobám vypočítaný vlastnícky podiel na pozemky. Oprávnených osôb z rôznych končín Slovenska i Česka, ba aj zahraničia bolo vyše 1300.
Za 40 rokov existencie jednotného roľníckeho družstva neboli vo väčšine prípadov poľnohospodárske pozemky predmetom notárskych konaní. Bolo pre- to nutné znovu zvolať dedičské konanie po zomrelých vlastníkoch pôdy a nových vlastníkov zaevidovať ako oprávnené osoby.
Predmetom transformácie bolo i rozdelenie majetku družstva na členov JRD. Východiskovým materiálom slúžili knihy sústredného majetku živého aj neživého inventára, archivované od založenia JRD v roku 1952. Po predložení potrebných dokladov oprávňujúcich vlastniť pôdu a jej identi káciu, boli vlastníci s majetkom v JRD zaevidovaní ako oprávnené osoby.
Vykonávala som výpočet majetkových podielov oprávneným osôb, ktoré sa skladali z troch zložiek: po prvé, z hodnoty pozemkov doložených listami vlastníctva a identi káciou pôdy v užívaní roľníckeho družstva, po druhé, z hodnoty sústredeného živého i neživého majetku v JRD, a po tretie, z hodnoty vytvorenej odpracovanými rokmi v JRD, to som už spomenula.
Na základe troch hodnôt boli vypočítané majetkové podiely a vystavené majetkové podielnické listy a družstevné podielnické listy členov JRD, ktoré tvorili základ imania družstevného majetku v nominálnej hodnote.
K zaevidovaným poľnohospodárskym pozemkom boli s členmi JRD a podielnikmi družstva uzavreté dohody o nájomnom za ich užívanie. Podľa bonity pôdy, jej výmery a záväznej doby ponechania pozemkov v družstve im bola za užívanie vypočítaná jednorazová výška ročnej odplaty, ktorá bola podľa zmluvnej dohody vyplácaná družstvom do 31. októbra nasledujúceho roku. V súčasnosti sa nájomné za pôdu vypláca podľa nových kritérií písomnej doho- dy do konca bežného roku.
