Príroda

Štvrtina všetkých predčasných úmrtí a chorôb vo svete je spôsobená znečistením prírody a inými environmentálnymi dôsledkami nezodpovednej ľudskej činnosti.

Odkiaľ vezmeme prostriedky na radikálny posun k ekologicky zodpovednej ekonomike? Predsa odtiaľ, kde sú tie prostriedky schované – od producentov skleníkových plynov cez uhlíkovú daň, od finančných špekulantov cez Tobinovu daň a od korporácií cez progresívne dane.

Príroda umiera, zachráňme ju!

Už vieme, že plasty v prírode nie sú len škaredé, ale ohrozujú život v moriach a začíname vnímať i ohrozenie, ktoré to prináša človeku.

Hmyz plní v prírode nenahraditeľnú úlohu. Slúži ako plnohodnotná potrava pre rôznorodé živočíšne druhy, ktoré sú na jeho populáciu životne odkázané. Samostatnou kategóriou sú včely, bez ktorých by v relatívne krátkej dobe došlo k úhynu veľkej časti pozemskej flóry.

Odborná i laická časť verejnosti sa začína čoraz väčšmi zaoberať ekologickými témami, avšak stále chýba politická vôľa na presadenie nevyhnutných opatrení. IPPR preto bije na poplach a varuje, že ak sa status quo radikálne nezačne meniť, tak ekologické problémy prerastú do veľkej destabilizácie ľudskej spoločnosti i globálnej ekonomiky.

Ani po vyše štvrťstoročí nášho samostatného postavenia na medzinárodnej politickej scéne sa nám nepodarilo vypracovať razantnejšiu a komplexnejšiu právnu ochranu našich lesných spoločenstiev. Na túto problematiku pred pár dňami poukázala aj Európska únia, ktorá Slovenskej republike dokonca hrozí žalobou, ak nezosúladí politiku na ochranu prírody s tou európskou.

Róbert Király svojím prvým príspevkom na Poli opisuje ako téma ochrany životného prostredia vstupuje vo verejnej diskusii čoraz viac do popredia. Po zmene vlády v Brazílii je pálčivou otázka budúcnosti Amazónskeho dažďového pralesa. Pri jeho ničení nejde len o ekonomické záujmy kapitalistického „homo economicus“, niekedy aj o existencionálne otázky tých najchudobnejších.

Film Žena v boji ukazuje náročnosť priam nemožnosť boja proti klimatickým zmenám.

Martin Beličák píše o zvláštnych spôsoboch, akými ku klimatickej zmene pristupujú domáci aj zahraniční politici.

Mikuláš Černík a Josef Patočka v texte z časopisu Sedmá generace o novej podobe ekologického aktivizmu, východiskách organizácie Klimakempu a o tom, čo v dnešnej dobe robiť.

Ročne zmizne zhruba šesť percent hmyzu.

Chránené karpatské bukové pralesy by mali už desať rokov žiť v bezzásahovom režime. Kvôli pštrosej taktike slovenských politkov v nich ale stále prebieha výrub. Dosiahnu aktívni ochrancovia prírody zmenu?

Hospodársky rast nie je skutočný problém a vinník za globálne otepľovanie.

Miera environmentálnej gramotnosti v jednotlivých krajinách závisí na rade faktorov. Ako sa prejavujú u troch najväčších znečisťovateľov planéty – v Indii, USA a Číne?

Diskusia o nemožnosti hospodárskeho rastu.

Skôr než hluk je charakteristickým znakem tejto planéty ticho v pozadí: mlčanie o tom, že táto planéta, nebude možno do konca tohto storočia pre ľudí obývateľná.

Vízia jednej krajiny Progresívneho Slovenska ide v otázke hospodárskeho rastu proti ekologickej nutnosti tejto planéty.

Dnes začíname implementovať Agendu 2030 a zároveň vidíme, kam rozvoj smeruje. Od hurikánov k záplavám, od fašizmu do stredu a späť.

Ľudia žalujú korporácie, rasizmus bujnie v misiách OSN, MMF na Ukrajine zhoršuje pozíciu žien a ideologicky sa posúva preč od nerovnosti, Mozambik je opäť v dlhovej pasci.