Róbert Király

Globálne študentské protesty na ochranu klímy známe ako Fridays for Future nevynechali ani Slovenskú republiku. Hnutie…

Svetu v blízkej budúcnosti hrozí enormný nedostatok vody, ktorý odštartuje dramatické politicko-spoločenské zmeny.

Štvrtina všetkých predčasných úmrtí a chorôb vo svete je spôsobená znečistením prírody a inými environmentálnymi dôsledkami nezodpovednej ľudskej činnosti.

Už vieme, že plasty v prírode nie sú len škaredé, ale ohrozujú život v moriach a začíname vnímať i ohrozenie, ktoré to prináša človeku.

Hmyz plní v prírode nenahraditeľnú úlohu. Slúži ako plnohodnotná potrava pre rôznorodé živočíšne druhy, ktoré sú na jeho populáciu životne odkázané. Samostatnou kategóriou sú včely, bez ktorých by v relatívne krátkej dobe došlo k úhynu veľkej časti pozemskej flóry.

Odborná i laická časť verejnosti sa začína čoraz väčšmi zaoberať ekologickými témami, avšak stále chýba politická vôľa na presadenie nevyhnutných opatrení. IPPR preto bije na poplach a varuje, že ak sa status quo radikálne nezačne meniť, tak ekologické problémy prerastú do veľkej destabilizácie ľudskej spoločnosti i globálnej ekonomiky.

Ani po vyše štvrťstoročí nášho samostatného postavenia na medzinárodnej politickej scéne sa nám nepodarilo vypracovať razantnejšiu a komplexnejšiu právnu ochranu našich lesných spoločenstiev. Na túto problematiku pred pár dňami poukázala aj Európska únia, ktorá Slovenskej republike dokonca hrozí žalobou, ak nezosúladí politiku na ochranu prírody s tou európskou.

Róbert Király svojím prvým príspevkom na Poli opisuje ako téma ochrany životného prostredia vstupuje vo verejnej diskusii čoraz viac do popredia. Po zmene vlády v Brazílii je pálčivou otázka budúcnosti Amazónskeho dažďového pralesa. Pri jeho ničení nejde len o ekonomické záujmy kapitalistického „homo economicus“, niekedy aj o existencionálne otázky tých najchudobnejších.