Voda patrí medzi najviac ohrozené prírodné zdroje na svete. V súčasnosti pritom netrpí len veľkým znečistením, ale do veľkej miery sa tenšia aj jej pitné zásoby. Svetu tak v blízkej budúcnosti hrozí enormný nedostatok vody, ktorý odštartuje dramatické politicko-spoločenské zmeny. Tie môžu v konečnom dôsledku vyústiť až do vojnových konfliktov, ktoré už dnes môžeme na lokálnej úrovni sledovať najmä medzi africkými kmeňmi.
Kritická situácia je nielen v subsaharských štátoch, ale aj v pobrežných krajinách. Známa je napríklad kenská oblasť Turkana, ktorá je jedným z najsuchších a najteplejších regiónov v krajine. Klimatické zmeny spôsobujú, že za posledných 50 rokov sa priemerná denná teplota v Turkane pravidelne zvyšuje, čo spôsobuje ešte väčšie vysychanie vodných plôch. Nedostatok vodných zdrojov paralelne spôsobuje stupňovanie napätia a bojov medzi tamojšími kmeňmi, ktoré v dôsledku tohto fenoménu musia opúšťať svoje pôvodné bydliská a zápasiť o územie so svojimi krajanmi. Situácia sa ale postupne zlepšuje z dôvodu nájdenia nových zásob podzemnej pitnej vody, avšak stále sa bude jednať iba o krátkodobé riešenie.
Kenská ministerka životného prostredia Judi Wakhunguová na margo témy uviedla, že je nesmierne dôležité, aby sa s novoobjavenými zdrojmi zaobchádzalo zodpovednejšie ako v minulosti, aby bola voda (a teda aj život) zachovaná aj pre budúce generácie. Environmentálna zodpovednosť v kombinácii s aplikáciou tzv. zelenej teórie hodnoty môže byť kľúčovým pilierom pre zachovanie života v takto postihnutých oblastiach. Je ale nutná kooperácia celého sveta, keďže fenomén klimatických zmien spôsobujúci enormnú stratu pitnej vody má globálny charakter.
S nedostatkom pitnej vody súperia aj ázijské krajiny. V Jordánsku, Palestíne a Izraeli sa napríklad sústreďuje 5% obyvateľstva Zeme, pričom majú k dispozícii len 1% pitnej vody. V tomto regióne je strategickým miestom oblasť Golanských výšin, ktoré obsahujú obrovské zásoby podzemnej vody, ktorá je najmä v Jordánsku mimoriadne cenným zdrojom. Je teda zrejmé, že Izrael (aj z dôvodu vojensko-strategického charakteru tohto územia) sa anektovaných Golanských výšin nevzdá, pričom v tejto politike ho nedávno podporil aj americký prezident Donald Trump.
Nedostatok pitnej vody aj na Západe
Hoci pri pohľade na túto problematiku si mnohí z nás môžu povedať, že sa to týka len ázijských a afrických oblastí, nie je tomu rozhodne tak. S problémom nedostatku pitnej vody sa musia vysporiadavať aj krajiny Západu. V Spojených štátoch amerických je mnoho prípadov, kedy nedostatok vody spôsobuje veľké spoločenské a zdravotné problémy. Spomenúť môžeme napríklad problém s výrazne slanou vodou v Miami, zomieranie ľudí na následky užitia toxickej vody vo Flinte (Michigan), ako aj problém nedostatku pitnej vody v čoraz horúcejšej a suchšej Kalifornii.
Predovšetkým južná časť Kalifornie je výrazne závislá od dodávok z rieky Colorado. Nedávne suchá ale spôsobili to, že hladina vody v jazere Mead (najväčšia nádrž vody) klesla až o viac ako 100 stôp. Mead pritom poskytuje dnes len 38% vody zo svojej možnej kapacity. Problematiku žiaľ komplikujú aj čoraz intenzívnejšie požiare.
Američania proti nedostatku vody bojujú. V regiónoch ako Orange County, Anaheim, Irvine, či Santa Ana politické vedenie podporuje tzv. regionálne inteligentné vodné hospodárstvo, ktoré je spájané s rozsiahlou recykláciou vody. Napríklad v oblasti Orange County sa recykluje viac ako 250 miliárd litrov čistej pitnej vody, pričom tamojší systém doplňovania podzemnej vody (GWRS) je najväčším mechanizmom čistenia vody na svete. Tamojší ľudia sú ale vedení aj cestou environmentálnej zodpovednosti. Deti sa už od materských škôl učia správať šetrne k vode, podporujú sa terénne úpravy tolerantné voči suchu, či používajú sa rôznorodé zariadenia na konzerváciu vody.
Nedostatok vody aj v EÚ
S nedostatkom vody bojuje aj Európa. Obzvlášť kritická situácia je v južných krajinách ako Španielsko, Portugalsko a Taliansko. Ohrozené sú aj ostrovné krajiny ako Malta a Cyprus. Malta pritom patrí do TOP 10 krajín s najväčším nedostatkom vody na svete. S týmto problémom jej do veľkej miery pomáha aj Európska únia. Vďaka európskym kohéznym fondom je odvetvie vodného hospodárstva jednou z tamojších kľúčových priorít. Dnes sa Malta zameriava na množstvo vertikálnych investícií do infraštruktúry ako napr. zlepšenie energetickej účinnosti odsoľovania morskej vody, program Nová voda, zvýšenie efektívnosti distribúcie vody, modernizácia a regulácia zberu odpadových vôd, testovanie inovačných technológií, kampane na ochranu vody a riadenie odberu podzemnej vody.
Taliansko zažilo výrazné problémy so suchom v roku 2017, keď nedostatok vody spôsobil aj veľké hospodárske problémy. Taliansku pôdu v danom období zavlažilo len 40 % zrážok, aké má Nemecko. Ohrozená bola hlavne úroda ryže. Polia s kukuricou v niektorých okresoch sucho už nenávratne zničilo. Vládne garnitúry regiónov dokonca požiadali vládu, aby vyhlásila stav núdze. V tom prípade by dostali roľníci štátnu podporu. V krajine sa však dlhodobo nevenuje pozornosť budovaniu zavlažovacieho systému, ktorý by mohol odvrátiť pohromu v suchých rokoch. Nedostatok vody sa však prejavuje aj v samotných mestách i vidieckych oblastiach. Napríklad v centrách sicílskych miest s viac ako 100.000 obyvateľmi tečie voda len raz za dva-tri dni. Na pevnine v oblasti Neapola už neraz došlo k obmedzeniu dodávky vody. Talianske vodovodné potrubia sú pritom v dezolátnom stave. Podstatná časť tekutiny sa stratí po ceste k spotrebiteľom, kvôli čomu Rím prichádza o 43 % vody, Palermo o 45 %, a Florencia až o 46 %. V celej krajina dosahuje strata pitnej vody priemer 40 %, čo sú nenávratné a obrovské straty tejto vzácnej tekutiny.
Môžeme tak vidieť vážnu a globálnu problematiku s nedostatkom pitnej vody. Pred ľudstvom tak stojí nielen náročná úloha v kontexte boja proti klimatickým zmenám, ale aj boj za väčšiu ochranu a zodpovednosť voči pitnej vode. V konečnom dôsledku totiž právo na život znamená chrániť vodu, bez ktorej by všetok život na Zemi prestal existovať.
Foto: Využívanie vody v EÚ. Zdroj EEA
