Za necelé dva týždne začne celonárodné sčítanie obyvateľstva a je potrebné ho okamžite zablokovať. A pandémia v tom nehrá úlohu.
Argument, že sčítanie zhorší pandemickú situáciu, neobstojí, pretože ako uvádza aj vo svojom stanovisku Štatistický úrad SR: „Sčítanie obyvateľov v roku 2021 prebehne elektronicky a prioritou je, aby sa každý sčítal sám. Obyvateľ, ktorý je napr. počítačovo menej zdatný môže o pomoc požiadať rodinného príslušníka alebo jemu blízku osobu.“ Inými slovami: Problémom nie je ani digitalizácia sčítania, ktorá si vynucuje kompetenciu. Ani rizikové sociálne zariadenia, ktoré môžu využiť takúto asistenciu, aj keď sa tu skôr predpokladá pomoc od rodinných príslušníkov, alebo iných nešpecifikovaných blízkych osôb. Dokonca ani pre človeka, ktorý je z dôvodov ťažkého postihnutia zbavení svojprávnosti, pretože „je za jeho sčítanie zodpovedná osoba, ktorá vykonáva právne úkony v jeho mene.“
Sčítane je teda v plnej kompetencii miestnych orgánov, lokálnych inštitúcii a ešte konkrétnejšie, samotných rodín – obyvateľov. A v tom je najväčší problém. Prečo? Pretože na základe dát, ktoré vygeneruje sčítanie obyvateľstva, sa budú zo štátneho rozpočtu prideľovať cirkvám miliónové sumy. Navyše pre Rímskokatolícku cirkev, ktorá za rok 2019 dostala len z rozpočtu Ministerstva kultúry sumu 31 mil. eur (financie k nej prúdia aj z ostatných ministerstiev), bude podľa novelizácie zákona, ktorý nadobudol podpisom Petra Pellegriniho účinnosť k 1. januáru 2020, len narastať (inflácia, valorizácia platov v štátnej správe). Hrubým odhadom teda Rímskokatolícka cirkev zinkasuje za najbližšie postpandemické desaťročie cca pol miliardu eur, ak jej radikálne neklesne počet veriacich počas sčítania. (!) To znamená, že príde k fixácii miliónových príspevkov, aj keby na Slovensku o tri roky bol len jeden pravoverný katolík.
Vzhľadom na tento fakt sa na sociálnych médiách, najmä zo stránky Podporujem odluku cirkvi od štátu s 13 300 fanúšikmi nedávno spustila malá kampaň za to, aby občania zaškrtli kolónku „bez vyznania“. Žiaľ, z ich strany (a nielen ich) ide o tragické nepochopenie celej problematiky. Prečo? Pretože to nijako výrazne neovplyvní sumu, ktorá bude najbližších desať rokov každoročne prideľovaná oficiálne zaregistrovaným cirkvám. Inými slovami, ak by aj 50 % nekatolíckeho obyvateľstva hypoteticky zaškrtlo kolónku „bez vyznania“, čo samozrejme nezaškrtne, neovplyvní to výslednú sumu pridelenú najmocnejšej cirkevnej organizácii.
Ale problém, s ktorým sa štát neporadil s kompetentnými odborníkmi – sociológmi, religionistami, psychológmi a antropológmi, je ďaleko širší. Totiž – ide o výskum religiozity, ktorý vyžaduje prísnejšie kritéria, ako len zaškrtnutie kolónky v niekoľko stranovom formulári, a ktorý ako je na Slovensku už zvykom, obyvateľ len tak povrchne prebehne. To znamená, že sa tu nerešpektujú rôzne odborné nuansy. Napríklad je sporný už len samotný koncept vierovyznania (verejného vyznávania viery), ktorý je kresťanským konceptom a iné náboženstvá s ním, pokiaľ ich k tomu štát nedonúti, neoperujú. Po druhé – vôbec sa tu nerešpektuje aj možnosť, že ak je niekto katolík, ale nemieni podporovať slovenskú cirkev, vzďaľujúcu sa oficiálnej politike Vatikánu, je tak de facto prinútený klamať, čo vytvára vo vzťahu k desatoru morálny paradox.
Čo sa týka sporných miest z hľadiska ľudských práv môžeme ich naznačiť len v otázkach: Ako sa zabezpečí, aby na iných členov rodiny, a najmä deti, nebol vyvíjaný psychický nátlak? Ako sa vylúči vplyv iných osôb v tejto otázke? Majú sa do výsledných dát, na základe ktorých sa pridelia financie, zarátavať aj hlasy nesvojprávnych občanov? Majú všetci občania informáciu o novom modely financovania cirkví? Koncepcia samosčítania nám ponúka jednoduchú odpoveď: Nedá sa zabezpečiť kvalitný zber dát, skôr ich skreslenie a to platí aj pre dodržiavanie základných ľudských práv, ktoré môžu byť takto ohýbané. A to je akútny problém.
Ak chceme teda riešiť komplikovaný vzťah štátu a náboženskej ideológie, je najprv potrebné urobiť odluku cirkvi od sčítania. Inak sa toto zacyklenie nikdy neprelomí.
Ďalším veľkým problémom je, že financie obyvateľov, ktorých si pracovne zadefinujeme ako sekulárnych humanistov, ateistov, agnostikov, pastafariánov alebo undergroundových kresťanov atď., pôjdu najbližších desať rokov dostratena. Inými slovami: Celý mechanizmus financovania cirkví je od základu chybný a je v rozpore s koncepciou nášho štátu. A čo je ešte horšie, tak tieto dáta, a ich získavanie, ktoré nespĺňa ani základne požiadavky vedeckého výskumu, určujú výsledný obraz krajiny. Tým sa priživuje fikcia o katolíckom Slovensku, ktorú následne zneužívajú rôzni fundamentalisti na presadzovanie svojej politiky.
Avšak tu treba uviesť jeden dôležitý fakt: Anna Záborská navrhla stopnúť sčítanie, aj keď z iných pohnútok. Cirkev si totiž nestihla spraviť svoje PR, ak nerátame pastiersky list od KBS, a navyše v dôsledku pandémie stratila cez inštitút spovede a fyzických účastí na liturgii, mocenskú kontrolu nad svojimi ovečkami.
A čo na to všetko biblia? Tá sčítanie v podstate poníma ako negatívny jav: „Vtedy Dávid Bohu povedal: „Veľmi som zhrešil, keď som vykonal sčítanie. Teraz, prosím, odpusť svojmu služobníkovi vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.“ (1Krn 21,8)
© Ismael P. Májovský. Autor študuje filozofiu a antropológiu na FiF UK.
Zdroj obrázka: Libreshot.
