Rozhodnutie britského Najvyššieho súdu, že vydanie Juliana Assangea do USA je možné, je paródiou na spravodlivosť a sudcovia, ktorí verdikt vyriekli sú komplicmi v pomalom zabíjaní najvýznamnejšieho vydavateľa a investigatívca na svete. Perverznejšie je to o to viac, že paralelne si na slávnostnom ceremoniále v Osle preberali Nobelovu cenu za mier dvaja prenasledovaní novinári, bol totiž Medzinárodný deň ľudských práv.
Okamžite sa na obranu zakladateľa a dlhoročného vydavateľa WikiLeaks ozvali všetky relevantné ľudsko-právne a novinárske organizácie. Väčšina médii sa takisto postavila za Assangea a jeho prepustenie dokonca otvorene žiada britský denník The Guardian, ktorý mu donedávna pre názorové rozpory nevedel prísť na meno. Ako sa píše v otvorenom liste redakcie, nejde “len” o Assangea, ale o zachovanie nezávislosti novinárov, objektivity médii a slobody prejavu. Nepriamo dokonca o osud právneho štátu. Za prepustenie Assangea sa dlhodobo angažujú okrem slávnych umelcov a umelkýň aj mnohí svetoví politici a političky, včítane úradajúcich členov vlád a hláv štátov demokratických krajín. Sú to najmä ľudia s progresívnym pozadím, teda takým aké deklaruje aj naša prezidentka.
Zuzana Čaputová však zaryto mlčí. Dokonca ani len neodpovedala na list mimovládnych organizácii, ktoré ju žiadali o podporu väzneného disidenta. Sama pritom z NGO sektora pochádza a počas kampane odsudzovala spôsob akým iní politici s občianskym sektorom zaobchádzajú. Čo bolo bolo, teraz až na novinársku otázku cez hovorcu odkázala, že sa nebude vyjadrovať k otvoreným prípadom v cudzích jurisdikciách. K prípadom prenasledovaných disidentov a aktivistov v cudzine sa však vyjadruje, najmä ak ide o Rusko a Bielorusko.
Je chvályhodné, že hlava štátu o týchto veciach hovorí, lebo tam k pošliapávaniu ľudských práv a porušovaniu medzinárodne platných dohôd prichádza, kritizovať však “nepriateľov” nie je obzvlášť veľké hrdinstvo. Namiesto toho, aby sa snažila učiť kriticky myslieť občanov a občianky, ako to robí v rámci svojej najnovšej internetovej aktivity, by sa nad kauzou Assange mohla kriticky zamyslieť sama. Ak by to spravila, možno by dospela k rovnakému názoru ako Európsky parlament, ktorý Assangeovi udelil cenu za intestigatívnu žurnalistiku, tú istú, ktorú dostal in memoriam Ján Kuciak. Možno by pochopila prečo iniciatíva Za slušné Slovensko zahrnula zhromaždenie za prepustenie vydavateľa WikiLeaks do aktivít výročného “Týždňa Jána a Martiny”.
Ak sa totiž nad vecou kriticky zamyslíme musíme nevyhnutne súhlasiť s hovorcom Vladimira Putina, že západ môže ťažko Rusko poučovať o slobode a dodržiavaní ľudských práv pokiaľ nositeľ desiatok novinárskych ocenení hnije vo väznici Belmarsh, ktorú nie náhodou nazývajú britské Guantánamo. Zástupkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí podobnými slovami už viac ráz na tlačovke odbila kritické otázky západných novinárov o situácii Ujgurov, Tibetu, či väznených novinároch a spisovateľoch.
Deň po vyhlásení rozsudku sme sa navyše dozvedeli, že počas predošlého pojednávania mal Assange mozgovú mŕtvicu. Našťastie jej miernu formu a ochrnutie pravej časti tváre bolo len dočasné. Zabijácke komando, ktoré chcel na jeho likvidáciu poslať bývalý minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo -ako zistili investigatívci, ktorí sú ešte na slobode- tak asi nebude potrebné. Stačí zdravotne podlomeného Assange tak dlho držať vo väzbe v cele s vypadávajúcim kúrením až zomrie sám. Ak sa to však stane, bude to väčšia rana pre slobodu, demokraciu a ľudské práva ako si želajú všetci diktátori a skorumpovaní bosovia nadnárodných korporácii dokopy.
Foto: Alisdare Hickson, Flickr.
