Vyhlásila izraelská vláda koniec židovského štátu?

od Elena Teplanová

Izraelský predseda vlády Benjamin Netanjahu a minister školstva Naftali Bennett sa vyjadrili, že sa tešia na spoluprácu s nadchádzajúcim prezidentom USA Donaldom Trumpom pri upevňovaní mieru, bezpečnosti a stability v ich geografickej oblasti. Bennett zároveň triumfálne pripomenul, že tzv. dvojštátne riešenie je definitívne mŕtve.

Takže sú zástancami tzv. jednoštátneho riešenia, na občianskom princípe! Už len priznať odškodnenie násilne vysídleným a potomkom vyvraždených Palestínčanov a budú na jednej lodi s progresívnym mierovým hnutím bojkotu. Či… sú aj iné možnosti, ako môžu myslieť svoje výroky o spoločnom boji „za spravodlivú vec“?

Koniec ideám o palestínskom štáte logicky nemôže neznamenať aj koniec ideám o tzv. židovskom štáte. Okrem arabských Palestínčanov, ktorí sú dnes občanmi Izraela (tvoria pätinu všetkých izraelských občanov) sú tu arabskí Palestínčania z Gazy, Západného brehu a východného Jeruzalema, a dohromady ich je v súčasnosti približne rovnako ako židovského obyvateľstva v historickej Palestíne.

Ak diskvalifikujeme úvahy o plánoch na vyhubenie týchto približne 6 miliónov ľudí, či na vypudenie väčšiny z nich z bezštátneho statusu do stavu utečeneckého, a zároveň im nepriznáme vlastný štát, mohol by Izrael navrhnúť ešte napríklad anexiu Gazy Egyptu a Západného brehu Jordánsku. V prípade Západného brehu svojou neutíchajúcou dobyvačnou politikou však jasne demonštruje svoje záujmy. Chceli by pripojiť k svojmu štátu palestínske územia aj s jeho obyvateľmi?

Ak áno, krajinu, ktorej populácia je spolovice židovská (nech už ich židovstvo znamená čokoľvek) a spolovice arabská, celkom isto nemožno nazvať židovským štátom.

Keďže sa Netanjahu, Bennett či Trump očividne neplánujú pridať k hnutiu BDS, čo teda v skutočnosti mohli svojimi vyjadreniami mieniť?

Politická línia udržiavania status quo „dočasnej“ okupácie a terorizovanie* ľudí, ktorí sa narodili „nesprávnej rasy“ sa už 50 rokov neukazujú ako prekurzory stability a bezpečnosti, po ktorej prahnú. Násilie plodí aj násilné obranné reakcie. Každý trochu súdny úsudok vraví, že stabilitu a bezpečnosť treba skúsiť docieliť ináč ako trvaním na akejsi „priesvitnosti“ či démonizácii polovice obyvateľov.

Pre extrémistických populistov to však nepredstavuje prekážku. Aby nás zástancovia ideológie spomínaných pánov neoznačili za nebezpečné a antisemitské živly, ponechávajú nám dve možnosti: mlčať, alebo pridať sa k ich horleniu za viac okupácie, viac apartheidu.

Štát Izrael vždy zostával laxný voči vážnej kritike svojich politík, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom a ľudskými právami, a to aj keď prichádzala z USA. S nástupom prezidenta Trumpa zaniká rozdvojenie medzi neraz ostrými apelmi jeho predchodcov a štátneho tajomníka Johna Kerryho, a ich protirečivými reálnymi medzinárodnými vzťahmi s Izraelom. Trump vo svojej rétorike ich obohraté odsudzovanie rozširovania osád na okupovaných územiach nahrádza podporou nezastieranou. Je naozaj nevyhnutné siahodlho argumentovať proti jeho tvrdeniu, že vysídľovanie a systematický útlak nepredstavujú prekážku mieru na Blízkom východe?

_____________________

*Ak ostal slovu teror ešte nejaký platný význam z čias, než nadobudol skundárne ideologické významy, v tomto kontexte je jeho použitie určite na mieste. Do neba volajúce porušovanie a odopieranie ľudských práv Palestínčanov dlhodobo dokumentujú palestínske, izraelské a medzinárodné organizácie, napríklad:

Autorka je občianska aktivistka (Iniciatíva za spravodlivý mier na Blízkom východe).

Foto: Na snímke izraelský premiér Benjamin Netanjahu a novozvolený americký prezident Donald Trump. Zdroj: en.kremlin.ru/commons.wikimedia.org

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!