Malcolm X presadzoval myšlienky sebaurčenia Afroameričanov a ich práva na skupinovú obranu – ak je to nevyhnutné aj násilnú. Pre svojich obdivovateľov bol mužom, ktorý odvážne obhajoval občianske práva černochov a tým, ktorý dokázal priamo pomenovať zločiny bielej Ameriky voči Američanom čiernej pleti. Malcolm X bol zavraždený pred 52 rokmi, 21. februára 1965.
Dva citáty:
„V Amerike je veľa dobrých ale aj veľa zlých ľudí, a tí zlí to sú tí, ktorí majú v rukách všetku moc a sú na pozíciách, z ktorých blokujú veci, ktoré vy a ja potrebujeme. Pretože takáto je situácia, vy a ja máme právo robiť, čo je nevyhnutné, aby sme skoncovali s takouto situáciou, a to neznamená, že propagujem násilie, ale na druhej strane nie som proti použitiu násilia v prípade sebaobrany. Dokonca to nenazývam násilie – ak je to v prípade sebaobrany, nazývam to inteligencia.“ Malcom X
„Násilie ako cesta k dosiahnutiu rasovej rovnosti je nepraktické a nemorálne. Je nepraktické, pretože rozkrúca špirálu vzájomnej deštrukcie. Starý zákon „oko za oko“ spôsobí, že slepými zostaneme všetci. Násilie je nemorálne, pretože ponižuje oponenta namiesto toho, aby ho presvedčilo. Násilie je nemorálne, pretože je založené na nenávisti a nie na láske. Násilie zanecháva spoločnosť v monológu a nie v dialógu. Násilie sa končí porážkou tých, ktorí sa k nemu utiekajú.“ Martin Luther King
Malcolm X, vlastným menom Malcolm Little prijal moslimskú vieru začiatkom 50. rokoch dvadsiateho storočia a stal sa členom organizácie Nation of Islam. Rýchlo sa etabloval na jedného z jej najvplyvnejších a najznámejších tvárí. Nation of Islam bolo náboženské hnutie, ktoré kázalo sebaurčenie Afroameričanov a návrat africkej diaspóry do Afriky, kde by černosi boli slobodní od bielej americkej a európskej nadvlády. Vo svojej autobiografii Malcolm X píše o sociálnych úspechoch, ktoré hnutie Nation of Islam vykonalo, napríklad o bezplatnom rehabilitačnom programe pre drogovo závislých. Malcolm X sa však postupne stáva rozčarovaný z nacionalizmu, ktoré hnutie propaguje najmä prostredníctvom jeho vodcu Elijah Muhammada. V roku 1964 sa dištancuje sa od hnutia, konvertuje ku sunnizmu a absolvuje rozsiahle cesty v Afrike a na Strednom východe. Zakladá organizácie Muslim Mosque a Organization of Afro-American Unity, ktoré propagujú panafrikanizmus, sebaurčenie a sebaobranu Afroameričanov. Malcolma X zastrelí moslimský nacionalista 21. februára 1965 v newyorskom Harleme, počas jeho prejavu na stretnutí Organizácie africko-americkej jednoty.
Najznámejšia osobnosť hnutia za občianske práva pravdepodobne, baptistický kazateľ Martin Luther King nástojí na nenásilí (podľa jeho názoru je násilie „sebazničujúce“) ale zároveň zdôrazňuje, že aj nenásilné protesty musia byť rozhodné a masívne. v roku 1955 King organizuje občiansky bojkot autobusov v meste Montgomery, a v roku 1963 legendárny pochod do Washingtonu za pracovné miesta a slobodu. Ako uvádza historik Howard Zinn, M. L. King sa v druhej polovici 60. rokov intenzívne zaujíma o problémy chudoby a materiálnej deprivácie, ktoré stoja pomimo úzko zadefinovaného poňatia občianskych práv ako práv zabezpečujúcich rasovú rovnosť. Nevyhýba sa ani téme, ktorá primárne traumatizovala americkú spoločnosť – vojne vo Vietname. Nebojí sa hovoriť o zbytočnom „financovaní smrti a deštrukcie“ namiesto toho, aby sa podporoval „život a konštruktívny ľudský rozvoj“. Upozorňuje, že keď sa vojna a zbrane stávajú národnou posadnutosťou, spoločnosť rezignuj na sociálne potreby.
Takéto vyhlásenia pripravili Kinga o veľa spojencov medzi liberálnymi médiami a liberálne zmýšľajúcim establišmentom vo Washingtone, odborovými predákmi a celebritami. Ale pre M. L. Kinga bolo nenásilie nedeliteľným princípom: rovnako malo platiť v USA, v Ázii, či Afrike. King kritizoval dvojaké morálne štandardy, v rámci ktorých mu časť establišmentu doma aplaudovala, ale odsudzovala ho, keď nenásilie vztiahol na vietnamské deti. King sa v posledných rokoch svojho života stal cieľom systematického monitorovania a nátlaku zo strany FBI a vo Washingtone rozmýšľali ako nahradiť Kinga ako lídra boja za občianske práva Afroameričanov „vhodnejšou“ osobnosťou. M. L. King odchádza v marci 1968 do Memphisu v štáte Tennessee podporiť štrajk čiernych komunálnych pracovníkov za vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. O päť dní je zastrelený na balkóne svojej hotelovej izby. Jeho zavraždenie vyvoláva nepokoje v celej krajine, pri ktorých zahynú desiatky ľudí.
Dva citáty – jeden od Malcoma X, ktorý obhajuje použitie násilia v prípade nutnosti a druhý od M. L. Kinga, ktorý deklaruje princíp nenásilia – môžeme čítať aj na titulkoch v posledných záberoch filmu Spika Leeho Do the right thing (1989). Snáď v žiadnom inom filme nie je obraz urbánnych medzietnických vzťahov v USA vykreslený s väčšou komplexnosťou a empatiou. Všedný a veľmi horúci augustový deň v štvrti Bedford-Stuyvesant v Brooklyne kulminuje v noci masívnym násilím. Policajti pri brutálnom zákroku zabijú čierneho muža a rozzúrený dav podpáli miestnu pizzeriu. Zdemolovanie reštaurácie symbolicky predstavuje koniec ilúzie o harmonickej koexistencii rôznych etnických skupín ale predstavuje aj koniec zmyslu života viacerých obyvateľov štvrti. V prúde udalostí, ktoré odštartoval malicherný konflikt, nikto nie je jednoznačným vinníkom ani obeťou. V momente, keď latentné napätie prerastie do otvoreného konfliktu, všetci jednotlivci konajú tak, ako konať musia – a zo svojho hľadiska konajú správne.
Spike Lee určitým spôsobom odpovedá na nezodpovedané dilemy hnutia za občianske práva a ide ďalej ako je zjednodušený, dichotomický pohľad: nenásilie – násilie. Upozorňuje na nerovné podmienky, ktoré sú esenciálne prítomné v urbánnom priestore multikultúrneho veľkomesta. Odkaz jeho filmu spočíva v myšlienke, že pokiaľ spoločnosť dlhodobo umožňuje štrukturálny rasizmus a nerovnosti, v rámci ktorých jedna skupina dominuje nad inými skupinami, vykorisťuje ich, vylučuje ich alebo sa dokonca usiluje o ich fyzickú elimináciu, je iba otázkou času, kedy sa skryté napätie pretaví v otvorené násilie.
Pôvodná verzia článku bola publikovaná v roku 2013 na portáli jeToTak.sk.
Foto: Na snímke Malcolm X. Autor: Ed Ford, zdroj: en.wikipedia.org
