Rozklad vybudovaného družstva po Nežnej revolúcii
JRD vo V. sa krátko po Nežnej revolúcii premenovalo na Roľnícke družstvo V. – S. N. V. Zo zlúčeného družstva sa oddelilo Roľnícke družstvo P. S. N. V., i keď o odlúčení uvažovala, dokonca oň aj požiadala, nestalo sa tak. Po zvážení náročných okolností v samostatnom hospodárení bolo preukázané, že už by neboli schopní samostatne pokračovať.
V zostávajúcom RD (roľníckom družstve) sa vytvorili dva protistojace tábory, ktoré sa diametrálne rozchádzali v názoroch na spoločné hospodárenie i na pracovné jestvovanie vedľa seba. Vzniknutá situácia vyvolávala nepríjemné napätie, ktoré narúšalo pracovné i osobné vzťahy. Po nástupe nového štátneho a politického vedenia na Slovensku došlo k rapídnemu
úpadku roľníckych družstiev, ako aj k postupnému rozkladu celého poľnohospodárstva. Štát prestal roľnícke družstvá podporovať dotáciami. Svoju pomoc sústredil na súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí v tom čase z JRD vystúpili, a dali sa na podnikanie v poľnohospodárstve. V obci V. nebolo veľa tých, ktorí mali odvahu pustiť sa do súkromného gazdovania.
Už samotná premena dediny svojou výstavbou nemala predpoklady vrátiť sa do súkromného gazdovania. Z humien rodinných pozemkov zmizli chlievy, stodoly, geple, stohy slamy a ďateliny a premenili sa na zastavané
stavebné pozemky. V žiadnom rodinnom dome a na jeho pozemku už nezostal priestor na „súkromníčenie“. Z bývalých hospodárskych dvorov už dávno zmizli maštale, kuríny, stajne, sušiarne, hospodárske náradie, hnojiská. Priestory sa premenili na zeleninové, okrasné a oddychové záhradky.
Dať priestor na opätovné súkromné hospodárenie na pôde bola cesta späť. Takým vyspelým poľnohospodárskym družstvám, aké boli vybudované na Slovensku, závidela celá Európa. Dnes mnoho produktov, ktoré sme si vedeli doma vypestovať a dorobiť, dovážame zo zahraničia a naši občania stratili zamestnanie. Znížil sa dopyt a odbyt poľnohospodárskych výrobkov, a tak družstvo muselo svoju členskú i zamestnaneckú základňu redukovať.
Veľa ľudí – družstevníkov z roľníckeho družstva dostávalo výpoveď a odchádzalo do iných odvetví národného hospodárstva alebo si zakladali súkromné podniky. Mnohí z nich sa boli nútení zaevidovať v okresnom meste na úrade práce, pretože adekvátnu prácu tak skoro nenašli. Od tohto obdobia, už viac ako dve desaťročia, mnoho občanov zápasí s nezamestnanosťou a situácia sa stále nezlepšuje. Vysoké školy rok čo rok chrlia svojich absolventov bez sledovania, koľko
z nich je vhodných akurát tak na úrady práce, zúfalo čakajúcich na pracovnú príležitosť v odbore, ktorý vyštudovali. Keďže nenachádzajú pracovné príležitosti doma, odchádzajú za uplatnením do zahraničia.
