V satirickej verzii piesne Maturantky spieval Peter Lipa o babkách „Demokratkách“, ktoré „vždy keď idú mestom, túžia dáku hlavu odtrhnúť…“ Politický fanatizmus však už dnes nemá podobu agresívnych seniorov, vetriacich všade navôkol protislovenské sprisahanie. Kolektívny ošiaľ donesený závanom zjavenej pravdy sa preniesol na podnikateľskú suitu opozície. Začína nám nová doba, keď sa zúfalý volič so 400 euro netto bude tĺcť so zúfalým životnostníkom, čo má toľko isto po zaplatení odvodov?
Je právoplatné protestovať a dožadovať sa nezávislého vyšetrenia podozrivých vratiek DPH. Aké úbohé ale je považovať za prekážku týchto snáh mladú, bezbrannú ženu a surovo ju za to zmlátiť? Útokom na Alenu Krempaskú sa dotyční zaradili medzi Paškových synovcov, ktorí obťažovali a dobili ženu, či poslanca Kuffu, ktorý napadol 80-ročnú babku. Ako hlboko klesli tí, čo zvykli sami seba nazývať „slušnými“ a „prispôsobivými“…
Táto vzorka občianskej spoločnosti z akéhosi dôvodu potrebovala vedenie, potrebovala vodcu, ako znelo nie tak dávno z Lipšicových bilboardov. Samozvaní napoleonkovia z opozície napriek nízkemu počtu za to sľubovali nielen hlavu ministra, ale aj premiéra Fica, a pád vlády k tomu. Ako seniorky na Mečiarových mítingoch kričiace „je nás málo, ale bude nás aj milión,“ vraveli, že počet nie je dôležitý, ale to, že chcú poraziť Dzurindu/Fica. A prečo? „Pretože klame!“
Nikoho nezaujímalo, čo hovorili aj Krempaskej transparenty, že opoziční organizátori protestov sú implikovaní v kauze Gorila: že o nej vedeli; že nezakročili proti korupcii a vplyvu finančných skupín; že šli do vlády s protagonistami kauzy; že posielali na protestujúcich vodné delá. Zabudlo sa, že Krempaská už pred štyrmi rokmi zasiahla do konzervatívnej debaty verejnoprávnej TV a na plné ústa povedala, že si nevyberáme poslancov, ale firmy a finančné skupiny. Preto ľudia neveria opozícii rovnako ako koalícii, takže nepomôže ak bude organizovať protest, iba ak sa z Kotlebu omylom stáva antisystémová strana.
V časoch mečiarizmu boli novinári, otvárajúci nepríjemné témy, ako Lovaš, Klikušovský, Korda, Feldek, vyštvávaní z krajiny. Pre dnešnú paranoidnú opozíciu sú aktivisti poukazujúci na jej skorumpovanosť podobnými „judášmi a janičiarmi“. Sulík, ktorý je podľa Martina Šimečku, podobne ako Mečiar, manický hráč, vytvárajúci chaotické prostredie pre svoje pôsobenie; a chronický klamár Matovič, obviňujúci úrad vlády z kyberútokov Anonymous, ktorí odrádzali od volenia strany SMER-SD a nedávno ju zošmiešnili kvôli kauze Bašternák.
Nebol to však len poslanec Matovič a spol., kto vyhecoval dav na útok voči Krempaskej. Z tónu a otázok na tlačovke Inštitútu ľudských práv: „Proti čomu ste tam boli? Protestovať proti protestu?“ bolo vidieť, ako sa prítomným novinárom zastavovalo, alebo naopak zapínalo, myslenie. Dôležitá už pre nich prestala byť príčina znechutenia ľudí z politiky, ale to, na koho si strane, čo majú potrebu neustále dokazovať. Zatiaľ čo denník SME prezentoval násilný incident z pohľadu Matovičových dohadov, v Denníku N o ňom sotva informovali. Načo by aj? Shooty si radšej v kúte ďalej kreslil svoju ficovskú frustráciu.
Karikatúra: Smoothy
Článkové foto: Ilustračné foto. Zdroj: wikimedia.org
