Denník SME, spoluvlastnený finančnou skupinou Penta, v utorok 17. 10. 2017 uverejnil recenziu filmu Selský rozum Zuzany Piussi a Víta Janečka, ktorá bola nielen nesprávna v úplne triviálnych faktoch, ale aj veľmi nevyberavo zaútočila na jeho autorov a autorov knihy Žlutý baron. Tá bola pre film inšpiráciou a zdrojom a jej autori na filme spolupracovali.
Fakticky nesprávny je už samotný titulok. “Česká televízia robí dobre, ak neodvysiela film Zuzany Piussi.“ – Česká televízia film samozrejme odvysiela, spor sa viedol len o vysielanie ešte pred voľbami, ktoré ČT odmietla. Druhá časť titulku je zarážajúca. “Takto sa slušný film nerobí”. Selský rozum je teda neslušný film? Ako si autorka predstavuje „slušný film“ o azda najmocnejšom oligarchovi v krajine? Prečo moralizačný útok na slušnosť? A prečo tá naliehavá potreba film tak explicitne zhodiť ešte v titulku?
Najabsurdnejší je ale podtitul. „Selský rozum je útokom ultra ľavice na Babiša.“.
Za ultraľavicu Kúdelová považuje náš partnerský Deník Referendum, ktorého redaktori Jakub Patočka a Zuzana Vlasatá pracovali na zbieraní materiálov pre knihu Žlutý baron tri roky. S trojročnou investigatívnou prácou svojich kolegov sa Kúdelová vysporiada strohým „Proti Andrejovi Babišovi používajú argumenty, ktoré pochádzajú takmer výlučne z ultraľavicového prostredia, a to nie je jediný problém.“. V čom hrá údajné prostredie, z ktorého argumenty pochádzajú úlohu? A v čom je Deník Referendum ultraľavica? Nedozvieme sa. Ale ako dehonestačná nálepka podporujúca negatívny dojem z filmu u hlavnej cieľovky SME to splnilo svoju úlohu.
Tam však zlyhania recenzie zďaleka nekončia. Kúdelová film označuje za „voľný prúd bezmedzných obvinení“, pretože napriek tomu, že Babiš dostal možnosť v ňom vystúpiť, nevyužil ju. Požiadavka vyváženosti dohnaná do dokonalej absurdity. Zasadené do otrepanej paralely takéto volanie vyznieva asi tak, že nielen, že majú Hitler a Židia dostať rovnaký priestor, ale ak Hitler odmietne vystúpiť, je kritika zo strany Židov irelevantná a nepoužiteľná. Čo na tom, že za tvrdeniami vo filme je dlhodobá žurnalistická práca? Babiš tam nie je, tak ho, prosím, nekritizujte.
Kúdelovej vadia aj anonymizované vystúpenia kritikov. Fakt, že proti jednému z najmocnejších mužov krajiny majú ľudia, ktorí o jeho praktikách niečo vedia, strach vystúpiť, odmieta brať do úvahy. Anonymizovanie vraj “vyvoláva rozpačitosť” a nie je dôveryhodné. Dokonca má tú drzosť pýtať sa “načo je to dobré?”! Načo asi?! Použitie anonymných zdrojov je snáď v žurnalistike normálne a v takomto kontexte (zamestnanci, či drobní živnostníci proti oligarchovi) aj úplne pochopiteľné. Netvrdí, že vystúpenia nie sú pravdivé, to by sme čakali priveľa, Kúdelovej nekomfort nám musí stačiť.
Že vystúpenia nie sú pravdivé samozrejme ani tvrdiť nemôže, pretože jej požiadavku dlhodobého sledovania zamestnaneckých podmienok v Babišových firmách (ktorá je úplne absurdná, vzhľadom na záber filmu) naplnila vo svojej reportáži Saša Uhlová a slová z filmu do bodky potvrdzuje. Ale to asi Kúdelová tiež zvládne zmiesť zo stola, reportáže tvorila Uhlová pre A2larm a to je tiež „ultraľavicové prostredie“.
Z recenzie zostáva nepríjemná pachuť. Namiesto analýzy tvrdení, prípadne aspoň obmedzenia sa na zhodnotenie filmárskeho remesla, Kúdelová podpásovo útočí na spolupracovníkov filmu a jeho zdroje. Veci, ktoré sú u autorského dokumentu normálne, o subjektívny pohľad v ňom totiž ide z definície a programovo, považuje za vady a podložené fakty odmieta brať do úvahy. Zverejnenie v takom krátkom čase pred parlamentnými voľbami v ČR zas vyvoláva otázky.
Jedna vec je istá – takto sa slušné recenzie rozhodne nepíšu.
Foto: “facepalm” by Tim Green
