„Pred všetkým na svete sa možno chrániť,
pred ohňom, búrkou, mrazom, záplavami,
ba takmer pred všetkými pohromami…
Len pred človekom nič ťa neuchráni!
Vtedy, keď treba, nevidí nik jasne.
Zbadá sa, až keď berie zrazu skazu,
čo srdce nasporilo zo snov, z tepla básne
do zásob pre zlé roky mrazu.
V obrovskom sarkofágu pochovaní
plavili sme sa pustým morom dôb,
kde vesmírna noc z každej svojej strany
klenula číre ticho nad náš hrob.
Padli sme ako v ringu pri Miminom hrobe,
zotletí na prach, čo sa nebráni,
ušli sme navždy ostňom hviezd, ich zlobe…
A všetkých zaplavila vlna nirvány.
Básňou Aniara, z roku 1956, švédskeho prozaika a básnika, laureáta Nobelovej ceny za literatúru Harryho Martinsona bola inšpirovaná sci-fi dráma s rovnakým názvom. V blízkej budúcnosti nastal ekologický kolaps Zeme, predpovede klimatológov sa splnili a spustili nezvratné procesy, ktorých vplyvom nastal kolaps ekosystémov. Populácia ktorá si to môže dovoliť začína migrovať na Mars. Pomocou kozmického výťahu s reklamnými sloganmi „Váš nový život začína tu“ sa dočasne sťahuje na vesmírnu loď menom Aniara s jedinou, a konečnou stanicou na Marse. Cestá potrvá tri týždne a bude podobná plavbe luxusnou zaoceánskou loďou prešpikovanou reštauráciami, barmi, a obchodmi. Popri týchto vymoženostiach je možné navštíviť miestnosť v ktorej umelá inteligencia – Mima vytvára z ľudských spomienok virtuálnu realitu. Jej činnosť zabezpečuje hlavná hrdinka filmu – Mimarobe.
Pokojnú plavbu vo vesmíre naruší vesmírny odpad ktorý spôsobí vychýlenie lode. Prvý predpoklad hovorí, že sa let predĺži o dva roky, i keď kapitán a úzke vedenie lodi vie, že miesto na pristátie už nemusia nájsť nikdy. Na palube je dostatok vody a potravín, sú produkované z rias, hlad nehrozí a po počiatočnom šoku cestujúcich, sa život vracia do normálu, ľudia sa so situáciou zmieria. Avšak návšteva Mimi, sa zvyšuje natoľko, až to nevydrží a exploduje.
Cestujúci zostávajú uväznený v spleti chodieb super modernej galaktickej lodi s výhľadom na nekonečný vesmír. Časom však upadajú do beznádeje a depresií, počet samovrážd stúpa a vznikajú primitívne náboženské kulty, o luxus možností masovej kultúry už takmer nikto nejaví záujem.
Nová nádej sa zjaví, keď radar zachytí zblúdilú loď s palivom ku ktorej sa Aniara približuje. Všetci uveria, že sú zachránení…
Film rozoberá zásadné otázky súčastnosti, dokedy bude „vesmírna loď“ Zem stabilne „letieť“ s jej obyvateľmi, a kedy sa môže vychýliť jej „let“ natoľko, že už nebude návratu späť? Proste možnosť B nebude existovať.
Ľudstvo, ale na rozdiel od cestujúcich v Aniare vie, kedy príde zlom a nebude cesty späť, a vie čo môže spraviť, aby zabránilo totálnemu ekologickému kolapsu.
Cestujúci vo filme mali dostatok potravy, aby žili a prežili, nemali však nebo nad hlavou, ani les, ani pohľad na hory, či more. „Čo si myslíte, ako vyzerá život na Marse?“ Pýta sa Mimarobe zúriaceho pasažiera, keď zistí, že možno zvyšok života strávi v kozmickej lodi. „Ako raj? Vôbec nie, rastú tam, iba malé tulipány odolné voči chladu…“
Elon Musk sa nedávno nechal počuť, že do roku 2050 na Mars prepraví milión cestujúcich. Nejde vývoj vesmírnych technológií a nemalé investície do výskumu prepravy ľudí na Mars, či opäť na Mesiac ruka v ruke so skazou ľudí na Zemi? Od priemyselnej revolúcie pretrváva neotrasiteľná paradigma viery v techniku a vedu, avšak loď Aniara môže byť len smutnou karikatúrou vrcholu ľudského bytia smerujúceho nenávratne k zániku.
Technologický vývoj prebieha svetelnou rýchlosťou v porovnaní s jeho hlbším pochopením vplyvu na ľudský druh, na meniace sa správanie či hodnoty. Už teraz sa ukazuje, že nezodpovedný nárast niektorých technológií môže byť nebezpečný a vyrábať elity pragmatických technokratov s absolútnou mocou, akým je kapitán Aniari, nesprávnym kurzom a stratenou nádejou.
Švédsko, 2018, 106 min.
Réžia: Pella Kagerman a Hugo Lilja
Scénar: Pella Kagerman a Hugo Lilja
Hrajú: Emelie Jonsson, Arvin Kananian, Bianca Cruzeiro, Anneli Martini, Emma Broomé, Jennie Silfverhjelm a Leon Jiber a ďalší
Trailer: