Spravodlivosť je späť. V médiách a politike, prinajmenšom. Stala sa slovom roka 2018, bola najvyhľadávanejším slovom na internete. Prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová postavila na tomto slove, a zdá sa, že úspešne, celú svoju prezidentskú kampaň. Je to dnes dobrá mena, v situácii, keď slová ako voľný trh vyšli z obehu. Mediálna situácia vyjavuje akýsi triumf spravodlivosti. Čo znamená táto mediálna viditeľnosť? A aká viditeľná dokáže byť (slepá) spravodlivosť?
Podľa francúzskeho filozofa Alaina Badiou je totiž viditeľná iba nespravodlivosť. A jej dôsledky – utrpenie a revolta. Vždy existuje svedok nespravodlivosti, ktorý o nej svedčí. Napriek tomu spravodlivosť nie je niečím, čo vyhlasujeme vo víre udalostí alebo pod ich tlakom. Nie je niečím, čo chceme alebo plánujeme, nie je to jednoducho aplikovateľný koncept, ani horizont nášho snaženia. Spravodlivosť totiž nie je predmetom konania, ale jeho axiómou. Preto sa spravodlivosť nemôže stať štátnym programom.
Nečelíme teda slovami Badiou len vulgarizovaným predstieraniam politických predstaviteľov/liek? Aká je „konsenzuálna definícia“ spravodlivosti a čo je dnes na nej také problematické?
Že sa v rukách európskych politikov a političiek spravodlivosť transformuje logikou trhových reforiem a redukuje na férovosť trhových podmienok a rovnosť v šanciach realizovať úspešný projekt.
Že sa o spravodlivosti paradoxne hovorí v situácii, ktorú ovláda politika profitu. V situácii pokračujúcej transformácie alebo ničenia sociálneho štátu, ktorý je zakotvený v ústavách, národných legislatívach alebo len bol súčasťou politickej konvencie a ktorý sa týkal toho, ako je možné zásahom sociálneho štátu a jeho inštitúcií zabezpečiť spravodlivosť.
Že v skutočnosti za dlhodobým odstraňovaním spravodlivosti z verejného diskurzu stojí redefinovanie vzťahu súkromného a verejného vrátane novej legislatívy ochrany súkromných osôb, súkromných záujmov a prezumpcie neviny.
Že sa spravodlivosť privatizuje a personifikuje, zamieňa za rešpekt k druhému, pričom nespravodlivosť je vnímaná vždy ako niečo, čo sa deje inde.
Že za stratégiou zlepšeného prístupu k spravodlivosti, sa ukrýva skutočnosť nerovnosti. V skutočnosti by sme mohli povedať, že to, čomu čelíme je kontinuálna výučba k tomu, ako sa zmieriť s nespravodlivosťou, pomocou komplexných systémov a nových schém, novej legislatívy.
Namiesto toho, aby sme sa pýtali, čo nám politici a političky dokážu povedať o spravodlivosti, by sme sa podľa Alaina Badiou mali pýtať: Aká politická perspektíva dokáže učiniť spravodlivosti zadosť? Spravodlivosť je podľa neho totiž nevyhnutne spätá s rovnosťou. Nie rovnosťou v statuse, či príjmovou rovnosťou. A už vôbec nie so zdanlivo rovnostárskou dynamikou reforiem. Preto alebo je egalitárska axióma prítomná v politickej orientácii alebo nie je. A tak je to aj so spravodlivosťou.
Ilustroval Melkor.
