Ak si chcú výtvarníci uctiť odkaz novembra ´89, mali by kosák a kladivo na pamätníky nalepovať, nie odlepovať. Ako totiž jasne ukazujú dobové záznamy, účelom prevratu pred dvadsiatimiôsmymi rokmi, nebolo zaviesť kapitalizmus, ale reformovať socializmus.
Zmyslom nežnej revolúcie bolo zrušiť delenie občanov na tých, pre ktorých zákony platia a tých, pre ktorých neplatia, čo je, ako potvrdzuje Peter Juščák z Ústavu pamäti národa, aktuálne podnes. Zabúda pritom ale na fakt, že socializmus mal ostať zachovaný, čo robí túto pamäť národa deravou…
Kosák a kladivo symbolizujú poľnohospodárstvo a priemysel, teda spojenectvo pracujúceho ľudu. Socializmus si ich zvolil preto, lebo nešlo o ideológiu nadradenosti, ako to bolo v prípade nacistického emblému hákového kríža vyzdvihujúceho národ a rasu, ale naopak zrovnoprávnenia všetkých ľudí. To by mal pán výtvarník (bez iných známych publikovaných prác), k činu ich ničenia údajne motivovaný tým, že dával v škole pozor, z tej školy vedieť, prípadne sa na to opýtať. Odlišnosti medzi týmito ideológiami sú totiž zásadné.
Socializmus Sovietskeho zväzu si ako občiansku, tak druhú svetovú vojnu, na rozdiel od militaristického nacistického Nemecka, nevybral. Napokon, vzišiel z myšlienky ukončenia prvej svetovej vojny. Až následná tragická snaha udržať sa pri moci prostredníctvom silnej a “neomylnej“ strany priniesla teror a zatýkanie nevinných. Neskôr sa však Sovietsky zväz spolu so Spojenými štátmi ocitol na strane víťazov, keď za cenu obrovskej ľudskej obety porazil (nielen nemecký) fašizmus. Následne došlo aj k procesu destalinizácie, čo by bolo pre nacizmus nepredstaviteľné – zavrhnúť vodcu ako mylný a škodlivý kult osobnosti by celkom odporovalo jeho logike. Zo socializmu po období normalizácie napokon vzišla aj perestrojka, ktorá sa podľa jej autora, Michaila Gorbačova, od Pražskej jari „líšila iba dvadsaťročným časovým odstupom“. K toľko želanému uvoľneniu politických pomerov tak ešte pred pádom socializmu pristúpili stranícke špičky a mocenský aparát sami.
Ak si vážime víťazstvo nad fašizmom, nie je možné oddeľovať z pamätníka padlých vojakov symboly socializmu. Bola to totiž práve ideológia, ktorá ich primäla poraziť fašizmus – buď v podobe ich vlastného presvedčenia chrániť svoju vlasť alebo kvôli presvedčeniu ich lídrov. Rovnako tak napr. nejde oddeľovať Heydricha-človeka od Heydricha-nacistu, teda citlivého hráča na husle od autora holocaustu. Separovanie ľudskej stránky od tej ideologickej by bolo krajne nechutné, pretože by slúžilo ako ospravedlnenie jeho politických plánov na vyhladzovanie národov. Človek nemá byť zodpovedný za to, čo si súkromne myslí, ale to, čo verejne robí. Ak by sme to nebrali do úvahy, mohli by sme si byť istí, že všetci tyrani v dejinách by sa pred zodpovednosťou za svoje činy vyhovorili na vnútorný nesúhlas so svojim konaním.
Zmätok okolo rôznych symbolov nastáva preto, lebo v sebe vždy spájajú viacero významov (príkladom za všetky môže byť svastika, pôvodne predstavujúca náboženský symbol šťastia). Podstatné je však dôvod, pre ktorý ich vystavujeme. Slovenské ulice nesú meno amerického prezidenta Woodrowa Wilsona pochopiteľne preto, lebo sa zaslúžil o ukončenie prvej vojny, nie preto, že bol zástancom segregácie a nadradenosti bielej rasy. Pápež Ján Pavol II. má u nás svoju sochu preto, že za svojho pôsobenia výrazne zlepšil vzťahy medzi náboženstvami, nie preto, že kryl pedofilné škandály v cirkvi. Práve vedomie viacrozmernosti každej osobnosti by malo napomáhať kritickému zhodnoteniu jej pôsobenia a zabrániť vytváraniu modiel.
Prečo sa teda toľko pozornosti sústredilo práve na pamätník červenej armády, resp. Námestie osloboditeľov v Košiciach? Mohla by byť za tým práve všeobecná frustrácia z nenaplnených očakávaní ponovembrových sľubov. Veď z akého dôvodu sa namiesto konfrontácie so skutočnými príčinami terajšieho stavu ľahkým terčom a zástupnou prekážkou vytýčených plánov stáva šedý a neudržiavaný pomník? Žiaľ, zničenie kosáku a kladiva nikomu nevyrieši nevyplatené faktúry, tak ako odstránenie Gottwaldových sôch nezabránilo tomu, že je niekoho poctivá firma začiatkom mesiaca naďalej v mínuse. Prípadne, ako sa za neschopnosťou splácať úver neskrýva čierna mágia duchov z pomníka červenoarmejcov. Ide o prejavy bezohľadnosti kapitalizmu, ktorý neznamená len to, že nie všetci môžu byť víťazmi, ale že v skutočnosti sú víťazmi len niektorí.
Ak by sme sa nakoniec ale predsa len znížili k tomu, aby sme tento deštrukčný akt pomníka nazvali kreatívnym, aký obraz o budúcnosti nám to môže poskytnúť? Bol by to svet, v ktorom si ľudia svoje individuálne účty vybavujú ručne stručne na verejnosti a bez slov. Bola by to krátka správa o návrate na divoký Západ, o spoločnosti, ktorá nezvládla riešiť svoje problémy spoločne, a namiesto toho sa znížila k ničeniu toho, čo si vážia tí druhí. Vráťme sa preto radšej k slušnému zaobchádzaniu aj s tými, s ktorými nesúhlasíme.
Foto zdroj: phaidon.com
