Poznámka redakcie: Nakoľko FB iba selektívne vyberá, o ktorých našich článkoch informuje, privítame vás aj na našom Telegrame – t.me/polemag
Nedávne suchá, zlé úrody, dvojciferná inflácia a vojna nás všetkých vážne zasiahli. Niektorí však utrpeli viac ako iní – a tieto rozdiely sú systematické. Ide o rozdiely medzi krajinami i rozdiely medzi bohatými a chudobnými v rámci jednotlivých krajín.
Dôvodov narušených dodávok komodít a výrazného rastu inflácie na celosvetovej úrovni je mnoho: samozrejme, ide o trvajúce dôsledky klimatických zmien, ktoré sú príliš zrejmé v zničených úrodách, pustých poliach, ktoré kedysi boli úrodné, a suchách, ktoré vedú k požiarom a vysychaniu riek. Pandémia COVID-19 bola dodatočným faktorom v narušení dodávateľských reťazcov, produktivity a dostupnosti potravín. Potom tu je trvajúca vojna na Ukrajine – spolu s obchodnými blokádami a prerušenými hospodárskymi väzbami, to malo veľký vplyv na mnoho krajín závislých od ruskej a ukrajinskej exportnej produkcie.
Rusko a Ukrajina zvyčajne exportujú 19 % a 10 % celosvetovo obchodovanej pšenice. Ich tradičnými odberateľmi sú Egypt, Indonézia, Bangladéš, Pakistan, Azerbajdžan a Turecko. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, viac ako 24 krajín s nízkym a stredne nízkym príjmom importuje viac ako 50 kg pšenice alebo kukurice na obyvateľa ročne.
Mnoho poľnohospodárov v týchto krajinách nemôže žiť zo svojich polí, namiesto toho sa spoliehajú aj na dovoz.
V dôsledku vojny na Ukrajine a spolu s globálnou infláciou sa predpokladá, že ďalších 40 miliónov ľudí sa môže dostať do extrémnej chudoby. Ide o ďalšie zhoršenie po krízových rokoch 2007 a 2010, ktoré už stiahli niekoľko stoviek miliónov ľudí do extrémnej chudoby.
Podľa Svetovej banky znamená extrémna chudoba zarábať sumu 1,90 dolára alebo menej denne.
To tiež znamená, že domácnosti v krajinách s nízkymi príjmami používajú až polovicu svojich príjmov na nákup potravín. Momentálne sa pod termín „krajina s nízkymi príjmami“ radí približne 27 krajín. Medzi nimi sú mnohé africké štáty ako Etiópia, Nigéria a Južný Sudán, ale aj ázijské krajiny, napríklad Afganistan a Jemen.
Podľa OSN približne 2,3 miliardy ľudí zažilo nejakú formu nedostatku potravín v roku 2021, pričom 12 % z nich trpelo vážnou podvýživou.
Všetky tieto problémy spolu s celkovým nedostatkom potravín viedli k neuveriteľnému nárastu cien potravín – a najmä pre už zraniteľné skupiny to bolo neúnosné. Pred korona-krízou trpelo vážným hladom približne 135 miliónov ľudí. Odvtedy sa toto číslo viac než zdvojnásobilo na 345 miliónov. Smutný rekord – ktorého ďalší nárast sa očakáva v ďalších rokoch.
Zazneli hlasy, ktoré žiadajú odstránenie smerníc na ochranu životného prostredia v poľnohospodárstve, aby sa zvýšila produkcia a bojovalo proti trvajúcej kríze. Existuje však aj obava z otvorenia Pandorinej skrinky a neschopnosti vrátiť sa k týmto princípom po prekonaní najhoršieho – čo by znamenalo ústup v ochrane životného prostredia o desaťročia. Okolo 32 krajín na celom svete nemá primerané programy pre bezpečnosť potravín, miesto toho sa ľudia spoliehajú na súkromné systémy pomoci (ktoré väčšinou trpia chronickým nedostatkom financií). Stále je tu veľká potreba verejných, dobre štruktúrovaných systémov pomoci. Lepším postupom by bola spravodlivejšia redistribúcia bohatstva, aby si i pri existujúcich cenách mohli i chudobnejší dovoliť dostatok potravín.
Preto si musíme položiť nasledujúce otázky:
Ako budeme globálne využívať dostupné zdroje na to, aby sme dokázali nakŕmiť čo najviac ľudí?
Ako môžu ceny fluktuovať, aby najskôr nezasiahli tých najchudobnejších z nás?
Ako môže byť produkcia spravodlivo rozdelená na globálnej úrovni?
Tieto otázky majú veľký rozsah a dajú sa riešiť iba na globálnej úrovni. Toto ovplyvňuje nás všetkých – tento potravinový systém nás všetkých spája!
Celý článok si môžete prečítať na: https://ourfood-ourfuture.eu/news/price-spikes-in-the-food-system-and-whom-they-affect/
