Poznámka redakcie: Nakoľko FB iba selektívne vyberá, o ktorých našich článkoch informuje, privítame vás aj na našom Telegrame – t.me/polemag
Žijeme v ekonomickom systéme, ktorý zvýhodňuje silnejších. Táto nerovnosť je často viditeľná v rôznych aspektoch nášho života a má vážne dôsledky pre tých, ktorí sa nachádzajú na tej znevýhodnenej strane.
Štúdie ukazujú, že príjmová nerovnosť sa v posledných desaťročiach dramaticky zvýšila. Podľa správy organizácie Oxfam v roku 2022 patril len 1% najbohatších ľudí na svete k skupine, ktorá vlastní viac ako polovicu svetového bohatstva. Toto ukazuje, že malá skupina jednotlivcov má prístup k väčšine zdrojov a príležitostí, zatiaľ čo väčšina obyvateľov musí bojovať o to, aby prežila z daného príjmu.
Ekonomická nerovnosť sa prejavuje aj v oblasti vzdelania. Deti z bohatších rodín majú väčšiu pravdepodobnosť, že získajú kvalitné vzdelanie, ktoré im otvára dvere k lepším pracovným príležitostiam v budúcnosti. Naopak, deti z chudobnejších rodín sa často stretávajú s obmedzeným prístupom k vzdelaniu a majú menšie šance na úspech v živote.
V kapitalistickom ekonomickom systéme sú príležitosti nerovnomerne rozdelené. Čoraz viac ľudí je odsúdených na neisté zamestnanie s nízkymi mzdami. Táto nerovnosť príležitostí vedie k ďalšiemu posilňovaniu existujúcej nerovnosti v spoločnosti. Často počujeme o tom, že človek môže zbohatnúť svojou usilovnosťou. Avšak štúdie hovoria, že najlepším prediktorom bohatstva človeka je to, akí bohatí sú jeho rodičia.
Tieto nerovnosti sa premietajú i do klimatickej a potravinovej nespravodlivosti. Ľudia, ktorí majú menej peňazí, si nemôžu dovoliť odísť z miest, v ktorých panuje sucho či extrémne horúčavy. Mnohí ľudia, ktorí pracujú v agrosektore, majú extrémne nízke mzdy, pričom nadnárodné spoločnosti, ktoré produkujú a distribuujú potraviny, majú, aj na ich úkor, vysoké zisky.
Saša Uhlová uvádza sériu príkladov toho, v akých ťažkých podmienkach dnes ľudia pracujú. Takéto skúsenosti nie sú, žiaľ, výnimočné a môžu stretnúť každého z nás. Je preto čas sa zamyslieť nad tým, či je naozaj reálny obraz demokratického sveta, kde má človek kontrolu nad vlastnou budúcnosťou, ktorý sa nám médiá vlastnené bohatými snažia podsúvať.
