Finančný majetok Slovákov je taký nízky, že v regióne strednej a východnej Európy sme 2. najhorší. Za nami je už len Rumunsko. Ak ide o pomer dlhov a vlastného finančného majetku, sú na tom Slováci suverénne najhoršie z celej Európskej únie.
Upozornilo na to združenie Pracujúca chudoba s odvolaním sa na aktuálnu správu Allianz Global Wealth Report 2021. Nemecká nadnárodná finančná skupina Allianz mapujúca globálne bohatstvo a jeho distribúciu medzi obyvateľmi planéty zverejňuje túto správu pravidelne každý rok.[1]
Zo správy vyplýva, že kým priemerný Slovák vlastní čisté finančné aktíva vo výške 7 531 eur, priemerný Čech má 21 607 eur a Poliak 9882 eur.
Združenie Pracujúca chudoba upozorňuje, že sa nemožno tešiť ani zo sumy, ktorú nám vypočítal Allianz, nakoľko jej samotnú výšku netvoria len úspory, investície do dlhopisov a akcií, ale aj finančné aktíva v 2. a 3. dôchodkovom pilieri. „To sú peniaze, ktoré v skutočnosti nemôžu na krytie výpadkov v príjmoch ľudia vôbec využiť,“ komentuje číslo šéf združenia Milan Kuruc.
Socio-ekonomický analytik Ján Košč poukazuje aj na výšku dlhu priemerného Slováka: „Okrem nízkych finančných aktív, majú slovenskí občania druhý najvyšší priemerný dlh v regióne strednej a východnej Európy. Čiže sme druhí najhorší, čo sa týka čistého finančného majetku a druhí najhorší, čo sa týka množstva dlhov. A úplne najhorší sme v pomere dlhov k finančnému majetku.“
Združenie Pracujúca chudoba poukazuje na to, že kým finančné aktíva priemerného Slováka sú vo výške 7 531 eur, jeho priemerné dlhy sú vo výške 8 451 eur.
„Z porovnávaných krajín má iba občan Slovenska v priemere viac dlhov ako čistého finančného majetku. V tomto držíme prvenstvo v celej EÚ. Tomuto katastrofálnemu obrazu sa netreba čudovať. Ide o logický dôsledok nízkych príjmov slovenského obyvateľstva, a teda neochoty zamestnávateľov platiť adekvátne mzdy a takisto dôsledok neexistencie bytovej politiky, ktorá doslova núti slovenských občanov zaťažovať sa hypotékami na predraženom trhu s bývaním,“ hodnotí situáciu šéf združenia Milan Kuruc. Kým Slováci majú dlhy v priemere vo výške 53 % na celkovom finančnom majetku, na druhom mieste za nami sa v rámci regiónu strednej a východnej Európy nachádzajú Poliaci, no len s 33 percentným podielom dlhov. „Nielenže sme prví, ale máme v dlhoch pred ostatnými obrovský náskok.“ upresňuje Kuruc.
Týmto sa potvrdzujú slová Jána Košča, ktorý pred rokom upozorňoval, že s veľkou pravdepodobnosťou zo súčasnej krízy vyjdú Slováci ešte v horšom stave. „Škrtanie verejných výdavkov, okliešťovanie sociálneho štátu a trhanie záchranných sieti nebude tou najlepšou cestou. Ak sa ako spoločnosť chceme posunúť k lepšiemu, nie je možné preniesť náklady za krízu na občanov a ešte viac zvyšovať tlak ich zadlžovanie.“
Aktuálne dáta uvedené v Allianz Global Wealth Report 2021 potvrdzujú, že aj napriek neodôvodnenému optimizmu, ktorý šíria niektorí analytici[2] a aj niektorí politici[3], problémom obyvateľov Slovenska už je a pravdepodobne aj bude vysoká inflácia[4], ktorá už v roku 2020 spôsobila prepadnutie Slovenska na absolútne dno v rebríčku Hrubej priemernej mzdy v parite kúpnej sily[5]. Inými slovami, potom čo sa zohľadnili spotrebiteľské ceny v jednotlivých krajinách, sa Slovensko podľa Eurostatu vo výške miezd prepadlo na absolútne posledné miesto, dokonca až za Bulharsko.
Zdroje:
[1] https://www.eulerhermes.com/en_global/news-insights/economic-insights/Allianz-global-wealth-report-2021.html
[2] https://e.dennikn.sk/2562861/ekonomicky-newsfilter-ako-je-mozne-ze-vacsine-z-nas-sa-zivotna-uroven-pocas-pandemie-zvysila/?ref=tit a https://e.dennikn.sk/2562671/zivotna-uroven-mam-pocas-pandemie-v-priemere-stupla-zaplatil-za-to-stat-vyssim-dlhom/?ref=tit
[3] https://www.ta3.com/relacia/21934/otvorenie-pavilonu-na-expe-meska-potrebuje-slovensko-stabilitu-ceny-energii-letia-prudko-nahor (Richard Sulík 46:40)
[4] EUROSTAT: HICP – Inflation rate [TEC00118]
[5] EUROSTAT: Annual net earnings [EARN_NT_NET__custom_1259028]
